Denník N

Poslanci SNS bojujú za práva nepočujúcich, ale tlmočník do rokovacej sály nesmie

Včera bola jednohlasne prijatá novela zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb. Spozornela som už pri predložení návrhu zákona do prvého čítania, pretože predkladatelia z SNS svojimi zákonmi zatiaľ neohúrili.

Otvárajú len veľmi kontroverzné, či „veľké“ témy, ako sú prísnejšie pravidlá pre registráciu nových cirkví alebo  zmena ústavy na ochranu pôdy. Chvíľami chcú byť o krok  pred svojimi kolegami a nebránia sa ani vyfúknuť im tromfy, ako vtedy, keď si chceli privlastniť návrh zákona o zrušení daňových licencií, súčasť programového vyhlásenia vlády, no „páni právnici“ z SNS neustriehli, že rovnaký návrh je možné predložiť až po 6 mesiacoch a návrh predkladala strana SaS. No a teraz sa rozhodli obhajovať záujmy nepočujúcich osôb. Dovoľte, aby som vás zasvätila do legislatívneho procesu. Môže sa vám to zdať na prvý pohľad nudné, ale ak sa budete zaujímať o osudy zákonov, môžete aj vy veľa vecí zmeniť. Stačí natrafiť na nepripravených poslancov. Verte mi.

Návrh zákona o posunkovej reči bol predložený 3. 3. 2017.  Zmeny zákona uskutočnené  v siedmych bodoch (pôvodný návrh zákona).   Pod návrhom je podpísaných 6 poslancov SNS.  V skutočnosti sa celým procesom zaoberal  poslanec Jaroslav Paška. Nie je to nič nezvyčajné. Niekedy kolegovia svojim podpisom súhlasia s hlavnou myšlienkou novely, ale nepoznajú detaily. Priznám sa, že na toto si dávam obzvlášť pozor. Úmysel totiž nestačí a lepšia je istota kvalitného zákona. Pokiaľ nemám čas sa do toho naozaj zahryznúť, nepodpisujem. A tu sa ukázalo, že predkladatelia sa problematike nevenujú a opierali sa o fakty, ktoré väčšinová komunita nielen nepočujúcich, ale ani odborníkov v tejto oblasti, nezdieľala. Dostávali sme maily, prečo zákon nepodporiť.

Rada číslo 1: Ozvite sa vždy, keď sa vám niečo nezdá. Zaujíma nás, čo si myslíte.

Prvé čítanie: zákon sa otvoril v NR SR a okamžite sa zdvihla vlna kritiky. Ako sa ukázalo, už v tej chvíli aj samotní predkladatelia vedeli, že urobili krok vedľa. Návrh totiž počítal so vzdelávaním nepočujúcich detí v špeciálnych školách a to je proti Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý naopak zdôrazňuje inkluzívne vzdelávanie a integráciu. Samozrejme mal aj plno ďalších terminologických nedostatkov, ktoré bolo treba riešiť. Predkladatelia mali pravdu snáď len v tom, že samotný zákon je zastaralý a treba ho zmeniť. No keby dostatočne komunikovali s komunitou nepočujúcich, tak by zistili, že zastaralý je nielen zákon ale aj spojenie „posunková reč“, teda názov zákona. A ten sa zmeniť nedal. Tak ako my nepoužívame výraz „slovenská reč“, nepoužívajú ho ani nepočujúce osoby. Aj na základe týchto faktov by bolo férové zákon stiahnuť a prepracovať. Ale poslanci SNS sa rozhodli inak – dotiahnuť zákon do konca – stoj, čo stoj.

A tak prišlo obdobie medzi prvým a druhým čítaním – obdobie medzi schôdzami – cca mesiac. Niekoľko týždňov, kedy sme si aj my v opozícii hľadali informácie a snažili sa stretnúť s predkladateľom. Prvá časť sa podarila, druhá nie. Sľúbili, nepozvali. Medzitým však prebehli stretnutia na ministerstve školstva medzi predkladateľmi, zástupcami nepočujúcich osôb, aj odbornej verejnosti, aby sa naprávali chyby a zmeny sa premietli tam, kde sa už dlhodobo riešia a to v školskom zákone. Na zásadných úpravách sa dohodli. Vypadli najkontroverznejšie body o deťoch v špeciálnych školách.

Ďalej nasledovali výbory. Najprv školský (Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport). Nikto z prítomných členov osud tohto zákona nesledoval. Na výbor sme prišli bojovať za lepšiu verziu zákona s kolegyňou Soňou Gaborčákovou. Rovnako tak urobil zástupca nepočujúcich. S vlastnou tlmočníčkou do posunkového jazyka.

Rada č. 2: Nebojte sa chodiť na výbory.

Už pred výborom boli v hre dva pozmeňujúce návrhy zákona. Jeden z nich sa ukázal ako sporný, preto ho predkladateľ ani nepredložil. Za druhý, ktorý do návrhu zákona vložil zmenu školského zákona, hlasovali všetci prítomní členovia. Chyba. Tento pozmeňujúci návrh obsahoval veľmi sporné špeciálne učebné programy, ktoré by znamenali ťažší prechod z bežnej školy do špeciálnej a naopak.  V tomto prípade ide snáď o najlepšie fungujúci výbor, no keď poslanci dostanú pozmeňujúci návrh chvíľu pred hlasovaním, nemôžu robiť dobré rozhodnutia. Bohužiaľ, tento postup je bežný.

Rada č. 3: Komunikujte s poslancami, ktorí majú na stole vaše zákony, môžete im pomôcť.

Na rad prišiel Ústavnoprávny výbor NR SR a na ňom sa predkladali dva pozmeňujúce návrhy. Oba boli prijaté. Jeden z nich úplne nahradil ten zo školského výboru, druhý upravoval terminológiu. Z pôvodného návrhu už v tejto chvíli ostalo asi pol vety z prvého bodu. Nie je to málo na dobre pripravenú novelu? (Zmeny zákona vo farebnom prevedení, čiernou farbou je pôvodný návrh zákona)

Vedeli ste, že nepočujúci medzi sebou komunikujú vlastným jazykom, ktorému sa už dlhšie hovorí slovenský posunkový jazyk? V tomto jazyku jeden posunok môže znamenať celú frázu. Ak sa vám zdá, že niekto hovorí slovensky a do toho posunkuje, pravdepodobne len používa posunkovanú slovenčinu. Každému slovu v tejto forme je priradený jeden posunok. Tomuto jazyku však nepočujúci nemusí rozumieť. Slovenčina, v akej ju poznáme my – počujúci, je pre nepočujúceho človeka cudzí jazyk. Aj preto je snaha urobiť poriadok v týchto pojmoch. Dávno predtým, ako prišiel tento návrh zákona. A pri týchto zmenách nakoniec návrh ostal.

Predkladateľ pri predstavovaní tohto návrhu aj na ďalších výboroch hovoril o tom, ako mu záleží na vzdelávaní nepočujúcich detí v jazyku, ktorému rozumejú. Ale týmto návrhom to nedosiahne. Nikto totiž nezabezpečil dostatok financií na vzdelávanie pedagógov a tlmočníkov v slovenskom posunkovom jazyku. Navyše aj predkladateľ priznal, že jeho cieľ bol na začiatku iný a musel sa prispôsobiť tlaku tejto komunity, ktorá poukazovala na to, že návrh zákona má veľa chýb vyplývajúcich z neznalosti prostredia. Poslanec Paška síce tvrdil, že bol pri zrode zákona o posunkovej reči a že je znalý problematiky, len záhadné je, že o tom doteraz nikto netušil.  Nová podoba návrhu zákona vrátane pozmeňujúcich návrhov už vôbec nekorešponduje s dôvodovou správou. Aj v nej je uvedených niekoľko nepresných údajov a pojmov a úplne iný zámer, vrátane príspevku na „obstaranie zariadenia prevádzajúceho orálnu reč do písomnej formy a naopak“, pričom toto zo zákona hneď vypadlo. Vďaka tomu, že predkladateľ si nechcel priznať chybu a zákon nevzal späť na prepracovanie, už navždy tento nezmysel ostane ako súčasť návrhu zákona. A potom sa spoliehajte na dôvodové správy…

Rada č. 4: Ak vás zaujíma dôvodová správa, prezrite si, ako sa menil zákon počas legislatívneho procesu. Možno vás dôvodová správa iba zmätie.

Musím povedať, že mi prišlo smutno-smiešne, keď som videla ako na Výbore NR SR pre sociálne veci poslanec Vážny komentuje návrh zákona, ktorý dovtedy isto nevidel. Legislatívny proces je krutý aj v tomto smere a keďže na iných výboroch sa návrh kompletne zmenil, bez iniciatívne získaných nových informácií nemal šancu byť v obraze.

Na Výbore NR SR pre sociálne veci sa opäť objavil nepočujúci (opäť opakujem – výbory sú verejné). Tu už tlmočník nebol. Jednoducho došlo k nedorozumeniu. Nepočujúci si totiž tlmočníka musia nosiť so sebou, ak chcú niečomu rozumieť. Ani predkladateľ, hoci sa neustále odvolával na komunikáciu s nepočujúcimi, nemyslel na to, že sa pri procese tvorby návrhu zákona môže zúčastniť aj nepočujúca osoba. To je realita. Tak pre koho sa ten zákon robí? Preto som na výbore kolegov vyzvala, aby sa snažili rozprávať priamo na nepočujúceho pána, aby mal šancu aspoň odčítať z pier. Je však úplne jasné, že nie všetkému týmto spôsobom rozumel. Navrhla som tiež, aby sa na takéto prípady myslelo a NR SR tlmočníkov zabezpečovala automaticky.

Aj pre toto všetko som nemohla na výbore návrh zákona podporiť a bola som zásadne proti pomoci len na papieri. Samozrejme som vedela, že nepočujúci prichádzajú za predkladateľom opäť a opäť budú žiadať o doladenie nevydareného zákona. Podľa všetkého predkladateľ novely už úplne rezignoval. Do návrhu sa dostalo všetko, čo nepočujúci žiadali. V tomto smere to bol úspech. Aj vďaka tomu, že sa po celý čas podieľali na zmenách, dostávali sa k informáciám a vedeli o celom procese. Nebýva to samozrejmosť… Po celý čas som bola pri tom.

Rada č. 5: Nájdite si dobrý zdroj informácií. V parlamente je dosť poslancov a asistentov, ktorí sú ochotní o všetkom vás informovať, stačí prejaviť záujem.

Prišlo druhé čítanie a na ňom pozmeňujúci návrh s poslednými dohodnutými zmenami. Stačilo odsledovať informáciu z výborov, či sa tam niečo „neprepašovalo“. V tomto prípade sa naozaj žiadny zákerný úmysel predkladateľa neočakával, bolo z nich cítiť skôr bezmocnosť, ktorá ale prináša politické body. Zámer dotiahnuť zákon do konca, sa podaril. Odhlasované. (nová verzia zákona)

Pri hlasovaní išlo všetko podľa plánov a tak bol výsledok jednoznačný. Ani my, čo sme návrh od začiatku kritizovali, sme si nevybrali politickú cestu. Nepočujúcu komunitu tento návrh zákona síce nikam veľmi neposunie, ale ani jej nepoškodí. Budú sa vedieť odvolávať na niektoré pre nich kľúčové pojmy.

Či išlo predkladateľom o skutočnú pomoc nepočujúcim, ukáže až čas. Zákon okrem terminológie sľubuje nepočujúcim oveľa väčší rešpekt a prístup k informáciám, čo znamená napr. prekladať dôležité udalosti do posunkového jazyka, aby sa mohli stať plnohodnotnou súčasťou nášho diania. Minimálne každý zákon, ktorý sa týka nepočujúcich osôb by v NR SR mal byť tlmočený aj do posunkového jazyka. Lenže to by sa musel zmeniť rokovací poriadok Andreja Danka, aby tam mohol tlmočník vstúpiť…

Teraz najčítanejšie

Silvia Shahzad

V živote sa riadim dvomi heslami: "Nikdy nie je neskoro." a "Všetko má riešenie." Vďaka prvému som ukončila matfyz, keď som mala 34 a v 40ke si založila rodinu. Vďaka druhému nepovažujem boj s byrokraciou za beznádejný. Rada propagujem netradičné športy ako boccia a presná orientácia. Veľa snívam a svoje sny realizujem, aj preto som už bola v Indii, aj v slovenskom parlamente ako poslankyňa. Som celý život na vozíku.