Župu sme ozdravili, máme príležitosť ju modernizovať

Bratislavský samosprávny kraj je v najlepšej finančnej kondícii od svojho vzniku. Svoju zásluhu na tom má tím odborníkov, ktorých mám na úrade, ale aj všetkých poslancov zastupiteľstva. Preto si dovolím len krátku historickú „odbočku“.

Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%. Napriek nepriaznivým okolnostiam, akými boli napríklad povodne v roku 2011 či odobratie dane z motorových vozidiel v roku 2015, sme na konci apríla tohto roka dostali dlh župy na úroveň 28,25%.Úroky, ktoré platíme, dosahujú len približne 0,6% (čo by za takýto úrok dali všetci, ktorí majú na svojom krku hypotéky) a na splátku dlhu a úrokov dnes vynakladáme len 2,31% z bežných príjmov (opäť, čo by za to dali všetky domácnosti s hypotékami).

Z čísiel sa ľudia nenajedia, s týmto tvrdením súhlasím. No tieto čísla sú podstatné, ak sa chceme rozprávať o rozvoji. Vďaka finančnému zdraviu (podľa INEKO sme 2. finančne najzdravší kraj, a boli by sme jednotkou keby… ale o tom o chvíľu), nízkemu dlhu a zodpovednému hospodáreniu sa finančné inštitúcie predbiehajú v ponukách na spoluprácu a financovanie rozvojových projektov.

S čím však bojujeme dodnes, je modernizačný dlh, ktorý v bratislavskej župe pociťujeme. Kým zvyšné kraje (okrem banskobystrického, ktorý by to veľmi potreboval) majú už dlhé roky možnosť financovať modernizáciu prevažne prostredníctvom eurofondov, obyvatelia nášho kraja majú túto možnosť výrazne obmedzenú vzhľadom na to, že sme oproti zvyšku Slovenska ekonomicky vyspelejším regiónom. A tak musíme hľadať tieto zdroje niekde inde. Ale zároveň zbytočne a bezhlavo nezadlžovať náš kraj.

Dá sa to. Napríklad v roku 2015 sme v rámci projektu MUNSEFF čerpali úver z Európskej banky pre obnovu a rozvoj vo výške 5 miliónov Eur, za ktoré sme zateplili päť škôl a dva domovy sociálnych služieb. A výsledok? Na energiách sme ušetrili 37% nákladov.

Vďaka rozumnému hospodáreniu sme minulý rok skončili v prebytku takmer 5 miliónov Eur. A to sme pritom spustili prelomový župný dotačný mechanizmus na podporu kultúry či rozvoj vidieka v celkovej sume vyše milióna Eur alebo zaplatili opravy ciest v bratislavských mestských častiach za takú istú sumu.

Napokon, záverečný účet za rok 2016 schválil župní poslanci na svojom poslednom zasadnutí jednomyseľne!

Skrátka, dokážeme si plniť svoje povinnosti, rozumne hospodáriť a znižovať dlh a zároveň podporovať rozvoj nášho regiónu. V tomto roku sme opäť rozšírili Bratislavskú regionálnu dotačnú schému, v ktorej poslanci na základe hodnotenia odborných komisií rozdelili na podporu kultúry, rozvoja vidieka, športu a turizmu viac ako 2 milióny Eur. Inak povedané, až 800 projektov v celom kraji získalo podporu od Bratislavskej župy.

Zodpovedná župná politika nám teraz umožňuje zmierniť modernizačný dlh na školách, domovoch sociálnych služieb, na cestách či zdravotníckych zariadeniach. Na základe dobrých výsledkov hospodárenia vzniká priestor na realizáciu rozvojových projektov, ktoré zastupiteľstvo schválilo v Akčnom pláne. Okrem prebytku hospodárenia z uplynulých rokov, vlastných príjmov môžeme schválené projekty dofinancovať aj výhodnými úverovými zdrojmi.

Na realizáciu dnes čaká 80 projektov (školy, cesty, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, doprava, zdravotníctvo,…) za približne 19 miliónov Eur. Poviete si, že ide o poriadnu sumu. Áno, súhlasím s vami. No pre obmedzené eurofondy si s tým musíme poradiť sami. Časť z nich budeme musieť dofinancovať prostredníctvom úverov. Ale pozor! Nejde o žiadny bianco šek. Každý jeden projekt a jeho prípadné dofinancovanie prostredníctvom úveru musia totiž schváliť poslanci.

Za osem rokov sa nám podarilo finančne uzdraviť župu a dostať jej dlh pod 29 percent. Zároveň sme dokázali zabezpečiť riadne fungovanie kraja a nezanedbávať jeho rozvoj. Naše rozumné hospodárenie, vynikajúce renomé na finančnom trhu a zodpovedná politika nám dnes umožňujú rýchlejšie dobiehať vyspelejšie európske regióny.