Tri korunky
na nedeľu po zotmení
*
Bijeme na poplach.
Kvety sa vlnia
miesto nás,
kým rana
so šťastným prívlastkom
vystrihne z mesta krídlo.
*
Keď je v hĺbke pridlho dobre,
môžeme zabudnúť na hladinu.
Lámeme lepšiu chvíľu.
Svetlo z nás potom len vytiahnu.
Inak by prišli na chuť
prestretý štýl a milšie oči.
*
Horšie básne
dnes už nekupuješ.
Prax
udrží čelo vpred.
Z bozkov je neha
zvonku dovnútra
dlaň…
Kto by to chápal lepšie?
*
Niekto vec trápne sladí
a žart retušuje chlad.
Nedá sa zopakovať úspech,
keď je plnka iba košatá.
V nedeľu po zotmení
otvárajú nám oči opäť do rána.
Zišlo by sa pridať z hodín,
vychutnávať čas…
*