Denník N

Čo s raketovou základňou

Bratislava má veľa zabudnutých miest, ktoré by si zaslúžili nejakú úpravu a prezentáciu, a slúžili by tak svojim jedinečným priestorom domácim aj nedomácim. Toto je príbeh Raketovky.

Bratislava má mnoho krásnych miest so zanedbaným potenciálom, ktoré iba čakajú na to, aby sa ich niekto chopil a využil ich atraktivitu, či už pre domácich, turistov, alebo v najlepšom prípade, všetkých. O niektorých sa roky hovorí, a čaká, že už sú na rade aby sa s nimi niečo spravilo. Nad inými už väčšina obyvateľov možno zlomila palicu. A potom sú tu aj také, na ktoré akoby sa úplne zabudlo, alebo nevedelo, či sa vôbec na niečo využiť dajú. Za taký by som považoval aj bývalú základňu protileteckej obrany na Devínskej Kobyle.

Jeden z charakteristických bunkrových objektov na raketovke

Veľa ľudí, prevažne nie rodených Bratislavčanov, alebo Bratislavčanov, ktorí nebývajú nutne v blízkosti Devínskej Kobyly, zostane často prekvapených, keď im poviem, že tu máme takýto objekt. Bývalá „raketová základňa“, priamo nad jedným zo sídlisk, uprostred Chránenej krajinnej oblasti. Ja, keďže som vyrastal v Dúbravke a Karlovej Vsi, o nej viem od detstva. Čo udivuje mňa, je však absolútny nezáujem o takýto objekt, v takej lokalite. V poslednej dobe som narazil na pár nadšených článkov, ktoré akoby znovu-objavili, že to tu máme, takže možno že situácia sa zlepšuje. Kedysi som dokonca počul o údajnej snahe o pretvorenie danej lokality na developerský projekt, čo dúfajme že sa nikdy nestane, a to hneď z dvoch dôvodov. Jedným je, ako som už spomínal, lokalita doslova uprostred Chránenej krajinnej oblasti, ktorá by developovaním daného územia určite bola ohrozená. Druhým, a pre tento článok veľmi podstatným dôvodom, keďže ma vôbec inšpiroval do písania, je na čo by taký objekt mohol byť využitý, namiesto ďalších bytov, ktoré by developer s najväčšou pravdepodobnosťou na tom mieste postavil.

Vráťme sa trochu späť – čo vlastne je táto „raketovka“, ako ju familiárne označujú ľudia vedomí si jej existencie. Ide o súbor opustených vojenských objektov, v ktorých sídlila posádka a vybavenie protileteckej obrany Bratislavy v časoch Československej ľudovej armády (podľa mne dostupných zdrojov zhruba od 1979 do 1983). Nachádzajú sa tu podzemné aj nadzemné bunkre pre osoby, ale aj obrovské zakopané hangáre pre raketovú techniku, s ťažkými vrátami plnými piesku. Taktiež je tu, dnes už len skelet, budovy kasární (resp. ubytovne posádky) a vonkajšie betónové plochy. Celý objekt je obohnaný múrom, a dnes už pomaly zarastá vegetáciou prenikajúcou spoza týchto múrov. Rozhodne má svoju špecifickú atmosféru.

Hangárové bunkre spredu
Veľké železné vráta plné piesku – vchod do hangáru
Vnútro najväčšieho z hangárov

K čomu niečo takéto využiť? Vzhľadom na veľkú popularitu zelených plôch v meste, ktorú jasne ukazuje napríklad Železná studnička svojou návštevnosťou, si myslím že je to ideálna príležitosť pre mesto, vytvoriť jedinečný priestor pre Bratislavčanov, ale aj návštevníkov mesta, pre kultúrne, vzdelávacie a oddychové vyžitie. Budova bývalých kasární by sa dala prestavať na malé múzeum protileteckej obrany, ktoré by mohlo mať úspech nielen pre svoju špecifickosť, ale aj pre fakt že celkovo vojenské múzeá na území Bratislavy takmer nie sú. Máme tu množstvo malých dobrovoľných projektov záchrany starých bunkrov (v Petržalke, Dúbravke, na Kamzíku), ktoré majú úspech, no nič o veľkosti takéhoto projektu. Roky sa hovorí o vybudovaní múzea Druhej svetovej vojny v podzemných priestoroch Slavína, no stále žiadne konkrétne výsledky. Avšak „Raketovka“ má celý obrovský areál k dispozícii. Keby sa otvoril verejnosti, a napríklad by sa doň umiestnili staré zakonzervované vojenské stroje na štýl pomníka SNP v Banskej Bystrici, nejaký ten mobiliár, lavičky, slnečníky, možno mobilné stánky s občerstvením, alebo zaujímavá jednoduchá kaviareň v priestoroch jedného z opustených raketových hangárov, a využila sa vyhliadka na vrchole kopca s krásnym výhľadom, viem si predstaviť že takýto projekt by mal v Bratislave úspech, podobne ako ho má Železná studnička. Tak ako to chápem ja, inžinierske siete už tam dávno zavedené sú, objekty tam už stoja, ostáva sa nám už len rozhodnúť či túto príležitosť chcem využiť, alebo to nechať pohltiť lesom. Samozrejme, ochrana okolitej Chránenej krajinnej oblasti mi nie je ľahostajná, ale práve preto by som radšej uvítal premenu tohto územia na múzeum s parkom, ako na bytový areál. V mojej predstave by sa areál kľudne mohol otvoriť okolitej krajine z viacerých smerov, napojiť ho na turistické a cyklistické chodníky z Dúbravky, Devínskej Novej Vsi či Karlovej Vsi. Prípadne spropagovať dopravu do objektu aj elektrickými autobusmi a snažiť sa spraviť obsluhu oblasti čo najviac „zelenou“. Takýmto spôsobom by sme aj samotnej krajine okolo mohli pomôcť a zatraktívniť aj ju samotnú, ukázať ľuďom že si k tomu všetkému môžu vytvoriť vzťah a starať sa o to. Ostáva len vôľa spraviť z nášho mesta zase o trošičku krajšie a zaujímavejšie miesto a Zemi, a zároveň si pripomenúť trošku našej histórie.

Vrchol kopca s pozostatkami zrejme radarového disku

Teraz najčítanejšie

Lukáš Tomášek

Občas mi niečo napadne, tak o tom napíšem, primárne preto, aby o tom začal uvažovať aj niekto iný, a aby mi dal feedback čo si o mojich nápadoch myslí. Profesionálny nolifer a romance ninja so záujmom o mestský urbanizmus, históriu a technológie.