Poďakovanie pani učiteľke

Milá pani učiteľka,

dovoľte mi venovať Vám tento blog. Už dlhšiu dobu mám v hlave myšlienku napísať blog o Vás  pre Vás, ale ako ten čas letí konečne som sa na to odhodlala.  Momentálne študujem doplnkové pedagogické štúdium a počas učenia sa mi častokrát vynárajú veľmi pekné spomienky na moje obdobie základnej školy, ktorého súčasťou ste aj Vy.

Moja obľúbená veta je, že všetky črty budúcej osobnosti človeka majú základ v predškolskom veku. Nie raz som túto vetu použila pri písaní blogu, projektu pre dotáciu na mimoškolské aktivity, alebo len v rozhovore s ľuďmi a obchodnými partnermi.  Keby som túto vetu mala lepšie doplniť, myslím si, že nielen v predškolskom veku, ale aj vo veku vyššom, ako je prvý stupeň  základnej školy a samozrejme aj ďalej, ale určite podľa mnohých výskumov sa človek ako osoba formuje najmä do veku asi 10 – 11 rokov života.

Píšem pre Vás tento blog, aby som sa Vám najmä poďakovala.  Za láskavosť, individuálny prístup ku každému, empatiu a dobrosrdečnosť.

Neviem či je to bežné, možno veľa ľudí z môjho ročníka si nepamätá tieto detaily ako ja, ale ja si na veľa vecí, udalostí pamätám a rada by som to dala to tejto podoby.

Pani učiteľku E. sme dostali ako druháci na základnej škole. Malí osemroční školáci, plní očakávania. Boli sme deti  z rôznych sociálnych a rodinných pomerov, slabší i silnejší, ale všetci hraví a šťastní. Naša pani učiteľka prijala každého rovnako, na každého bola láskavá a pristupovala ku nám s rešpektom.  Neexistovali rozdiely medzi nami.

Spomínam si ako sa usmievala na nás, pekne nás oslovovala a veľa nás naučila. Kreatívne a interaktívne vzdelávacie metódy, z ktorých čerpám dodnes. V našej triede neexistovala šikana, nebol nato priestor. Ak bolo niekomu ublížené, riešila to. A to je podľa mňa základ. Nerobila rozdiely medzi nami.

Spomínam si ako jedného dňa ráno prišla s plačom do triedy a oznámila nám : „ Robko dnes nepríde, zomrel mu ocko. „  Vtedy sme nerozumeli prečo tak plače a čo  to znamená stratiť rodiča, ale okrem iného  aj jej  prístup dopomohol k tomu, aby sme si mnohí z nás utriedili hodnoty teraz v dospelosti, pretože si myslím, že nič nie je také dôležité ako zdravie rodiny, blízkych a seba samých.

Keď si ja spomeniem na túto chvíľu cítim tam empatiu a súdržnosť čo v dnešnom svete nie je taká samozrejmosť.

Spomínam si ako pani učiteľka chodila na naše vystúpenia  pri rôznych príležitostiach, ktoré boli zvyčajne v nedeľu a my sme videli, že ju tam máme.  Viem, že prišla aj na naše prvé sv. prijímanie. Pointa je, že tam nemusela chodiť.

Som veľmi šťastná, pretože tam kde som teraz určite výrazne ovplyvnila ona a aj to, že mám hlboký vzťah ku každému spolužiakovi zo základnej školy. Pamätám si ako sme sedeli v lavici, abecedný zoznam triedy a dovolím si tvrdiť, že ten výzor, tá tvárička každému zostala, len sme trochu vyrástli.  Na druhom stupni sme mali tiež veľa dobrých učiteľov, ale tým, že sme viac dospievali sme zažili, pocítili rozdiely, nespravodlivosť a niekedy aj nepedagogický a nekorektný prístup.

My dospeláci si niekedy neuvedomujeme aké ťarchy a blokády si v živote nesieme a odkiaľ to môže prameniť pokiaľ po tom nezačneme pátrať. A naopak, veci, ktoré robíme, rozhodovanie pri rôznych situáciách, ktoré sa nám zdá samozrejmé sa tiež niekde zrodilo.

Ak som v niekom z Vás vyvolala tieto pekné momenty, som veľmi rada.

Pani učiteľka, ste pre mňa dokonalý učiteľ a stelesnenie dobra v jednom J

Možno Vám aj slza vyhŕkla pri čítaní a ani by som sa nedivila, pretože je to Vaša slza, ktorá symbolizuje, že tento článok je pravdivý.