Denník N

Kotleba by nemal byť výnimkou

Návrh Generálnej prokuratúry na rozpustenie strany M. Kotlebu je nedôsledný.

Návrh Generálnej prokuratúry, aby najvyšší súd rozpustil Kotlebu – Ľudovú stranu naše Slovensko (ĽSNS), pretože je to extrémistická strana s fašistickými tendenciami, je účelový. Keby sa generálna prokuratúra skutočne zaoberala extrémizmom na Slovensku, potom by jej zásah musel byť širší.

Ak je podľa skúmania generálnej prokuratúry cieľom strany Mariana Kotlebu  „odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike“, potom by pri dôslednom prístupe našla takýchto subjektov viac. Zamerala sa iba na pravicový extrémizmus, pričom rovnako nebezpečný je ľavicový.

Ľavicový extrémizmus sa považuje za menej nebezpečný ako pravicový, hoci Slovensko s ním má mnohoročné skúsenosti. Hlavným dôvodom je, že spoločnosť doteraz nedokázala odsúdiť komunistický režim z rokov 1948 až 1989 ako totalitný a zločinný.

Navyše prominenti či sympatizanti tohto režimu majú nezanedbateľné zastúpenie vo verejných funkciách a dokonca aj v politických stranách, ktoré nemožno označiť za extrémistické, ale skôr populistické.

Na Slovensku je hlavným reprezentantom ľavicového extrémizmu Komunistická strana Slovenska (KSS), ktorá vznikla v roku 1991. Nie je priamou nástupkyňou rovnomennej strany spred roka 1989, lebo tá sa premenovala a neskôr začlenila do Smeru – sociálnej demokracie. No napriek tomu zakladajúci členovia vyšli z nej a strana sa dodnes ideovo hlási k svojej predchodkyni spred roku 1989, ktorá mala zakotvené vedúce postavenie v spoločnosti priamo v ústave.

KSS dnes dosahuje skromnejšie úspechy ako ĽSNS. Nie je to však s veľkou pravdepodobnosťou tým, že by ľavicový extrémizmus mal na Slovensku menšiu podporu. Sympatizanti tohto smerovania sa skôr rozplynuli v priazni iným populistickým stranám, napríklad tej, ktorá z nej vzišla.

KSS zaznamenala najväčší úspech v roku 2002, keď v celoštátnych voľbách získala 6,3 % hlasov a na štyri roky sa dostala do parlamentu. Vo voľbách v roku 2016 získala iba 0,6 % hlasov.

KSS sa nezviditeľňuje konkrétnymi akciami ako ĽSNS. Za zmienku však stoja proklamácie z jej posledného volebného programu, kde sa napríklad píše, že „súčasný systém na Slovensku predstavuje bezohľadný, nehumánny systém, založený na vykorisťovaní človeka človekom, na podvodnom konaní, klamstve, zlodejstve, korupcii, nespravodlivosti, v ktorom je človek len nástrojom zisku (…), preto ho treba prekonať a v budúcnosti nastoliť  dokonalejšiu, pokrokovejšiu, sociálno-spravodlivú spoločnosť – socializmus“.

Uvedenými postojmi KSS dokazuje, že je extrémistickou stranou, hoci v súčasnosti bez vplyvu na dianie v parlamente. Keď túto možnosť mala v rokoch 2002 až 2006, nezdvihla sa v spoločnosti vlna nevôle, ako to bolo po vstupe ĽSNS do parlamentu v roku 2016. To len dokazuje, že ľavicový extrémizmus, ktorý nie je o nič menej nebezpečný ako pravicový, vnímajú obyvatelia Slovenska zhovievavejšie.

Medzi ľavicové extrémistické strany treba ešte zaradiť Vzdor – stranu práce, ktorá vznikla v roku 2014 ovládnutím už dovtedy existujúcej strany Sloboda. V parlamentných voľbách v roku 2016 a získala 0,1 % hlasov. Táto strana sa vo svojom programe hlási k marxizmu-leninizmu a súčasné zriadenie označuje ako kapitalistické, ktoré treba zmeniť, lebo je tu len na prospech vykorisťovateľov. Cieľom je socialistická ekonomika založená na všeľudovom vlastníctve výrobných prostriedkov.

Ľavicový extrémizmus nie je na Slovensku natoľko viditeľný ako pravicový, neznamená to však, že nie je rovnako nebezpečný. Ukazujú to výsledky volieb z roka 2002. Situácia sa môže poľahky zopakovať.

Ak by Generálna prokuratúra bola dôsledná, potom by skúmala aj túto časť politického spektra. Keďže tak nerobí, zaváňa to účelnosťou jej konania – v žalúdku jej leží z neznámych dôvodov iba ĽSNS.

Takýto prístup sa môže vypomstiť. Nerovnaký meter nahrá súčasným predstaviteľom ĽSNS, aby sa postavili do roly mučeníkov, lebo iba na nich mieria navrhované postihy. To môže byť ďalším zdrojom rastu ich popularity, nech sa potenciálnom rozpustení ĽSNS objavia v akejkoľvek inej strane.

Teraz najčítanejšie

Jozef Hajko

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.