Budhizmus na Slovensku
Na Slovensku sa budhizmus rozvíja ešte len pomerne krátko a možno aj preto sa tu ešte nemôžeme stretnúť s tak výrazným umením tejto subkultúry ako napríklad v krajinách ďalekého Východu.
Budhizmus označuje učenie o pravde a boji proti násiliu, je to jedno z hlavných náboženstiev. Aj keď je najviac zastúpené na východe, stáva sa populárnym a vplyvným už aj u nás a to hlavne preto, že nikoho k ničomu nenúti ani ho nezatracuje. Budhisti veria, že konečný cieľ v živote je dosiahnuť osvietenie, nirvánu. Je to konečný stav bez utrpenia, nenávisti a zaslepenosti. Budhizmus ju opisuje ako druhý breh ľudskej existencie, kde sú všetci šťastní a oslobodení od pocitov všedného života.
Na Slovensku začína byť budhizmus taktiež obľúbeným. Máme tu zriadených niekoľko centier, ktoré hlásajú, že našli záľubu v učení Theravada. Zapájať sa do spoločenstiev je umožnené všetkým priaznivcom, no týmto krokom je celý zmysel tohto učenia prekrútený, nakoľko učenie Theravada znamená „učenie starších“ a malo by umožňovať dosiahnuť osvietenie iba uzavretej spoločnosti a to mníchom, ktorí zložili sľub.
Hlavné centrum sa nachádza v meste Mangutovo, neďaleko Detvy, no spomenúť možno aj ďalšie, napríklad v Bratislave, Banskej Bystrici či v Košiciach. Organizujú sa tu rôzne stretnutia a joga, ktorá pomáha očistiť telo i myseľ. Pri meditácii sa využíva mantra, posvätný spev. Je to veľmi účinná forma modlitby a ak si ju človek správne zapamätá a pochopí, môže byť pre neho dobrým sprievodcom v živote. Môže pomôcť k dosiahnutiu určitých cieľov, k správnemu rozhodnutiu, k liečeniu zdravotných ťažkostí či k uvoľneniu nahromadenej energie.
V niektorých centrách vyrábajú priaznivci budhizmu na stretnutiach mandaly, čo sú obrazy, tvorené sypaním farebných pieskov na veľkú plochu. Samotná výroba trvá dve až štyri hodiny, diela vo veľkej miere znázorňujú kruhy (nekonečný cyklus života) , štvorce (ľudská osobnosť uväznená počas života v tele) a zriedka aj iné tvary, napríklad hviezdu alebo iný znak (božstvo). Budhistickí mnísi z Východu po dokončení mandalu vysypú do mora – na znak toho, že nič netrvá večne a neslobodno sa nám upínať na materiálny svet, no na Slovensku ide skôr o komerčnú stránku tejto starej tradície a vytvorené mandaly ponúkajú na predaj v rôznych ezoterických obchodíkoch. V roku 2012 sa vo Vysokých Tatrách konala zaujímavá akcia, kde z vyše 12 140 malých mandál, nakreslených deťmi, nadšenci zložili jednu obrovskú, ktorá podľa organizátorov znázorňovala tradičný symbol ochrany a prosperity.
Iným úspechom bolo nakrútenie krátkeho dokumentárneho filmu režiséra Pavla Barabáša s názvom Budhistický Ladakh. Hoci diváci ho označujú za najslabšie z režisérových diel, hodnotia ho ako veľmi zaujímavý a fascinujúci. Budhistická hudba sa v našich končinách veľmi nekomponuje, ale v susedných Čechách, v rámci jedného programu v réžii Michala Davida, sa spevák Lou Fanánek prevliekol do tradičného červeno-oranžového mníšskeho habitu a za zvukov tibetskej hudby si zaspieval upravenú verziu piesne Decibely lásky, čo bol pre divákov pomerne netradičný zážitok. No každému podľa chuti.
Poslednou zložkou umenia by malo byť oblečenie, ale budhisti nemajú vyhradený osobitý štýl módy. Mnísi na Východe chodia oblečení v dlhých habitoch teplých farieb (žltá, červená, oranžová, hnedá), ktorými znázorňujú hlboké spojenie so zemou. Nakoľko ale Slovensko berie budhizmus skôr ako životný štýl, uznávajú skôr jeho nemateriálne stránky a nezaťažujú sa vyjadrovaním svojich pocitov a svojho vnútorného postavenia okolitému svetu prostredníctvom oblečenia. Máme tu zopár nadšencov, ktorí sa snažia rozvinúť poznanie tejto filozofie či už prostredníctvom darčekových predmetov, obrazov alebo dokumentov, ale myslím, že ich čaká ešte dlhá cesta, nakoľko Slovensko je veľmi kresťansky založená krajina a ľudia nechcú medzi seba prijať iné náboženstvo ani jeho umenie.
Zdroje: wiki, dennikn.sk
