Denník N

Ako maliar skvosty rozdával

Ako som objavil umelecký fragment našej minulosti, okolo ktorého som v živote prešiel milión krát, no bol mi skrytý.

Nedávno som bol po rokoch pozrieť na Základnej škole Pri Kríži v Dúbravke, ktorú som ako dieťa navštevoval, keďže mala 40-ročné výročie. Najvýraznejší zážitok, ktorý som si z tejto udalosti však odniesol, bol hneď vstup do školy. Vo vstupnej hale, priamo oproti hlavnému vchodu, bývala vždy nástenka. Pamätám si ju ako dieťa. Mäkký polystyrén obalený zeleným krepovým papierom, na ktorom boli pripnuté rôzne školské projekty, práce detí, či náučné texty a obrázky, napríklad o prírode. Prešiel som okolo nej miliónkrát a málokedy jej venoval nejakú väčšiu pozornosť, možno nanajvýš tak, keď bol vymenený jej obsah, aby som vedel čo tam je teraz. Takto to bolo celých deväť rokov môjho základo-školského štúdia.

Preto bolo mojim obrovským prekvapením, pri terajšom vstupe do školy vidieť, že nástenka je preč. A na miesto nej je tam cez celú stenu krásna maľba zobrazujúca zástupy ľudí pri rôznych činnostiach. Každá podľa všetkého pripomína nejakú časť našich dejín, nejaký motív, spejúce k mieru – čo je motív silne dominantný takpovediac uprostred celej maľby. Celé dielo hýri obrovským množstvom sýtych farieb a teplých odtieňov a vyzerá, akoby sa na ňom zub času nepodpísal ani trošku. Moja prvá reakcia bola „To je nové? To som si nikdy nevšimol.“ Druhá reakcia vzápätí bola „To nemôže byť nové, to vyzerá staršie ako ja.“. Tak som sa začal pýtať, a čo som sa dozvedel ma uchvátilo.

Podľa všetkého, tá maľba tam bola celú dobu. Motívy pripomínali socializmus, tak ju zakryli nástenkou, preto som ju nikdy v detstve nevidel. Aké šťastie že sa rozhodli ju iba zakryť a nepremaľovať, alebo inak zničiť. Pochádza totiž z rúk akademického maliara Milana Mravca, ktorý pochádzal z Kysúc, no v Dúbravke žil/pôsobil. Táto maľba bola darom pre školu, počas doby kedy na ňu chodili jeho deti. Jeho ďalšia práca sa dala nájsť v budove starej pošty v Dúbravke, ktorá je v dezolátnom stave. Jej terajší stav, alebo kde sa nachádza, sa mi nepodarilo zistiť.

Článok v Bratislavskom Večerníku z doby, keď akad. maliar Mravec maľbu škole odovzdal

Milan Mravec, rodák z Kysúc, žil od roku 1938 do roku 2004. Svoju prvú výstavu uskutočnil v roku 1958 a jeho tvorba sa vyznačovala psychologizujúcou architektúrou a silným sociálnym cítením. Jeho tvorba bola pravidelne prezentovaná na národných prehliadkach slovenského umenia. V roku 1998 získal cenu ministra kultúry SR. O rozvoj slovenského umenia sa zaslúžil aj založením Galérie mladých v Bratislave, či Kysuckej galérie v Čadci. V jeho maľbe a kresbe, dvoch umeleckých formách, ktorými bol známy, sa často opakujú témy útekov, hľadaní, čakaní a návratov.

Je svojim spôsobom smutné, že takéto práce zakrývame, nevenujeme im pozornosť, alebo sme v krajnom prípade ochotní sa ich úplne zbaviť. Len preto, že nám motívom a časom svojho vzniku pripomínajú dobu našej histórie, na ktorú sa snažíme zabudnúť, alebo sa tváriť že vôbec neexistuje. Možno by bolo lepšie sa s týmto obdobím zmieriť, pozrieť sa na to, čo kvalitné z neho vzišlo a poučiť sa z toho zlého, čo v ňom bolo. A takéto fragmenty minulosti môžu byť dobrým zdrojom alebo inšpiráciou takýchto úvah a debát. Plus, samozrejme, nezávisle na dobe jeho vzniku, takéto umelecké dielo má určite nejakú svoju umeleckú hodnotu a osobne ma prekvapuje, že nie je známejšie, alebo rovno zapísané v zozname kultúrnych pamiatok.

Maľba akad. maliara Milana Mravca vo vestibule Základnej školy Pri Kríži v Dúbravke

Teraz najčítanejšie

Lukáš Tomášek

Občas mi niečo napadne, tak o tom napíšem, primárne preto, aby o tom začal uvažovať aj niekto iný, a aby mi dal feedback čo si o mojich nápadoch myslí. Profesionálny nolifer a romance ninja so záujmom o mestský urbanizmus, históriu a technológie.