Denník N

Vraždiaci islamizmus – náš nepriznaný bratranec (I.časť, Manchester)

Pochopíme, že s ním musíme zviesť skutočnú vojnu. Práve takú, akú zviedli Spojenci s nacistami.

Islamisti preliali opäť krv, aj detí.  Cítime, že do nášho sveta  vstúpilo  čosi  nebezpečné, čo  vracia Európu kamsi  späť,  a že „to“ napriek bezpečnostným  opatreniam  nemizne. Ale čo „to“ vlastne je?  Náboženská vojna?

Ak počúvame správy o samovražedných atentátoch fanatikov, mnohým sa vynárajú paralely s konfesijnou minulosťou Európy. Aj my, Európania,  sme kedysi viedli surové náboženské vojny,  vraždilo sa v mene Krista… a zdalo by sa, že  islamisti robia teraz to isté, akurát v mene Alláha. Aj oni pri tom majú, nezakrývajme si oči,  podporu svojich komunít a silné vnútorné presvedčenie.

Omyl

Atentátnici z  Paríža, Nice, Berlína …alebo Manchestra neboli veriacimi ľuďmi. Som si tým istý, pretože islam je koniec koncov jedným z troch Abrahámových náboženstiev. Nie je návodom na vraždenie. Ak aj sú vo svätých knihách krvavé príbehy a neznášanlivé slogany (akých je plný aj  napr. Starý zákon) , nad nimi stoja príkazy konania dobra a úcty ku životu.

Nástroj teroru robia z islamu organizátori protizápadnej vojny. Náboženstvo im je iba  ideologicko-marketingovým rámcom, umožňujúcim  regrutovať mladých a zanietených bojovníkov. Skutočná viera nemá nič s nenávisťou (ako treba pripomínať aj našim fašistom, maskujúcim sa údajným bojom za kresťanstvo).

Atentátnikov charakterizuje viac než viera sociálna vydelenosť, osobná frustrácia,  plus politický odpor   proti  Západu.  Vraždiaci islamizmus nie je závanom stredoveku, ale je bratrancom našich politických  ideológií, ktoré mali v 20.storočí na konte milióny obetí.

 

  1. Fašizmus = Komunizmus = Islamizmus. 

Európania nenájdu jednoznačný a rázny postoj ku  vraždiacemu islamizmu, pokým neprestanú so zľahčovaním vlastných totalít. Zvlášť tej nedávnej, tzv.  socializmu (komunizmu). Pravdou je, že  ZSSR bol  pre mnohých ľavičiarov v západnej Európe  ak aj nie vzorom, tak prinajmenej potrebným dôkazom reálnosti nekapitalistickej alternatívy. Táto ľavica sa síce musela vyrovnať z pádom sovietskej Moskvy,  ale nepripúšťa si, že komunizmus a fašizmus  sú dve strany tej istej mince (1).

Zločiny vraždiaceho islamizmu by nám mali  pripomínať, že historicky nedávno sme aj my boli v zajatí ideológií, ktoré ľuďom   sľubovali radikálne „odstránenie prehnitého sveta“ a to „naveky a nikdy inak“ v mene úplného odstránenia niektorých skupín (rás, resp. tried) v mene víťazstva nejakého „nového človeka“, („nadčloveka“)  ktorého  prorokmi mali byť nikým nevolení, charizmatickí  „vodcovia“ (2). Naše totality neboli, (ako by sme si chceli spätne nahovárať), vecou úzkych zločineckých skupín. V skutočnosti mali  jedna aj druhá zločinecká ideológia masovú ľudovú podporu. Podobne, ako ju má dnes v moslimských štátoch radikálny,  vraždiaci  islamizmus.

Politický islamizmus je klonom nenávistných európskych ideológií. Nie je to návrat stredoveku, ale príchod  ďalšieho monštra  modernej  éry, tentoraz digitálnej. Je to ďalšie   temné pseudonáboženstvo, ďalšia extrémne jednoduchá   odpoveď na neznesiteľné zložitosti moderného sveta.

Pripomeňme  si , že aj naše vraždiace ideológie žiadali od ľudí ich mysle, mali si osvojiť  „učenie“ a pozdvihnúť sa na „vyššiu ideovú úroveň“.  Mali  „zasvätiť život“ , alebo ho doslova obetovať   ( „pre Stranu“, alebo „za Boha a za Národ“). Aj v nich sa  bojovalo   „v mene svätej veci“  a  „konečného víťazstva“, v mene  „večnej Ríše“, alebo „Sojuz nerušimyj“, v mene „historickej zákonitosti“ (2). Komunisti , aj fašisti núkali slabým a frustrovaným ópium sebapresahujúcich cieľov… a práve tak sa prihovárajú svojim nasledovníkom  aj politickí islamisti

Ľudia ako my

Nescestovaný Slovák pri utečeneckej vlne žasol pred obrazovkou svojho televízora, ak na  záberoch  videl mladých , moderne oblečených ľudí s najnovšími mobilmi v rukách. Poburovalo to. Veru, rýchlo sme si vsugerovali, že civilizovaný svet  končí na našich východných hraniciach. Ale na Blízkom východe  žijú  ľudia s podobnými životnými cieľmi a často s iba málo odlišným  životným štýlom. Ako sa teda mohli niektorí z nich zmeniť na akoby „návštevníkov zo stredoveku“?  Prečo nás zabíjajú?

Hanah Arendtová  spomína desivú intelektuálnu  premenu (pozri jej „Pôvod totalitarizmu“, 1951), po ktorej boli aj vzdelaní ľudia ochotní  uveriť, že  čokoľvek reálne je iné, než vidia. Totalitné ideológie vždy vykladali existujúcu realitu  ako predstupeň budúceho, zatiaľ ešte neviditeľného, dobra. Tak mohli  boľševici tvrdiť , že hlad a bieda v ZSSR sú predzvesťou komunistického blahobytu. Nemecké obyvateľstvo verilo, že  vojenské útoky na susedov sú ochranou Nemecka pred vojnou a nastoľovaním spravodlivého mieru. Obe totalitné ideológie sa vyznačovali brutálnym násilím , no väčšina obyvateľstva uverila, že ich sa to netýka, ba že ono násilie je prísľubom budúceho dobra a nevyhnutnosťou pri nastoľovaní ideálnej spoločnosti.

 

Moderné , vraždiace ideológie sú plodom našej, sekulárnej kultúry a to aj v tomto prípade, kedy sa vraždiaca politická ideológia maskuje  za náboženstvo.  V 20 storočí sme pre ne zatiahli celý zvyšok sveta do vojen. Predviedli sme, ako je  schopný „civilizovaný“ človek porušiť každé tabu a chovať sak svojim blížnym  neľudskejšie, než kedykoľvek v minulosti.   Mali by sme si  vštepiť varovne a  naveky do pamäti,  ako ľahko dokázali fašisti aj komunisti prebudiť vo vyspelých európskych komunitách všetko temné a barbarské, čo po stáročia tlmila civilizácia, cirkev a kultúra. Ak si toto všetko dokážeme priznať, budeme vedieť aj to, ako na vraždiaci islamizmus.

 

Pochopíme, že s ním musíme zviesť skutočnú vojnu. Práve takú, akú zviedli Spojenci s nacistami.

 

………………………………………

Pokračovanie

………………………………………

 

Poznámky:

 

(1)

Na rozdiel od nich hodnotil  známy boľševický líder, Bucharin, schopnosti začínajúceho nemeckého fašizmu  takto : …oni si viac než ktorákoľvek iná strana  osvojili skúsenosti ruskej revolúcie a uvádzajú ich do praxe….ide o plné uplatňovanie boľševickej taktiky, a to špeciálne ruského boľševizmu : rýchle zhromaždenie síl, ich následná  registrácia, mobilizácia a distribúcia – a nakoniec bezohľadné zničenie nepriateľa! (pozri F.Furet, Minulosť jednej ilúzie, r.2000)

 

(2.)

Všetky výrazy uvedené   v úvodzovkách pochádzajú z fašistických a komunistických príručiek, publikácií  a prevolaní,  napr. :

„Reč o Itálii“ od Benitta Mussoliniho z r. 1922,

„Čechy a Morava v Říši“, od K.H.Franka, 1941,

„Pakt Stalina s Hitlerem, výběr z dokumentú 1939-40“, vydané v r. 1990,

K.Gottwald  a V.Kopecký zo zborníku „Za nové Československo, vyd. 1944,

atď.

Teraz najčítanejšie