Denník N

Kto prihlasuje živnostníka na daňový úrad? Kaliňákove klientske centrum, Pellegriniho digitálne Slovensko alebo to musí spraviť sám?

Prečítajte si, ako zavádzajú záujemcov o živnosť na webovej stránke slovensko.sk.

Nezriedka sa stretávam so situáciou, že si dva zákony navzájom odporujú a je len veľmi ťažké určiť, ktorým je potrebné sa v danej chvíli riadiť. To by ešte nebolo na tom celom to najhoršie, keby si dotknuté inštitúcie, pod ktoré predmetné zákony v obidvoch prípadoch patria, nemysleli, že práve ich výkladom alebo stanoviskom je potrebné sa riadiť a pravdy sa človek aj tak nedovolá. S veľmi podobnou situáciou som sa stretla aj nedávno pri takej jednoduchej činnosti, akou je založenie živnosti a povinností s tým súvisiacich.

Ak by som chcela byť moderná a využiť ťažké tisíce investované do digitalizácie, otvorím si pri každej životnej situácii na pomoc stránku slovensko.sk. Tam sa pri životnej situácii ohlásenie živnosti píše, že je potrebné navštíviť JKM (Jednotné kontaktné miesto), ktoré za mňa všetko vybaví a okrem toho ma prihlási:

„JKM spolu s ohlásením živnosti prihlási podnikateľa – fyzickú osobu: 

– do zdravotnej poisťovne
– u správcu dane
– do obchodného registra (ak sa vyžaduje)
– do sociálnej poisťovne a pridelí podnikateľovi IČO.“

Úplná paráda, poviem si. Všetko za mňa vybavia a nemusím nikam behať, presne tak by to malo byť.

Zájdem teda do moderného bratislavského klientskeho centra, vyplním potrebné tlačivo, v ktorom samozrejme ešte zaškrtnem, že naozaj chcem, aby ma prihlásili do zdravotnej poisťovne, aj na daňový úrad, a už len počkám pár dní na živnostenský list a môžem podnikať.

Ako čas plynie, žiadna informácia z daňového úradu o pridelení daňového čísla a kartičky k nemu však neprichádza. A ja by som to DIČ už aj potrebovala, aj na faktúrach by som ho chcela uvádzať, aj svoje číslo účtu v štátnej pokladni, kde budem platiť dane by som si rada pozrela, alebo ho obdržala poštou. Idem sa preto pozrieť, čo hovorí na registráciu živnostníka na daňovom úrade zákon. Konkrétne zákon o dani z príjmov. A ešte len teraz mi začne byť horúco a sen o fungujúcom a digitalizovanom Slovensku začína blednúť.

Zákon o dani z príjmov totiž v § 49a) odsek 1 hovorí o tom, že „fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie.“

Nepíše sa tam ani slovo o tom, že to za mňa urobí stránka pána Pellegriniho, ani centrum pána Kaliňáka. Keďže daňový úrad sa samozrejme bude oháňať len zákonom a ničím iným, idem rovno pozrieť, čo ma viera vo fungujúci systém bude stáť, keďže lehotu na prihlásenie som už dávno prešvihla. Na to beriem do ruky Daňový poriadok.

A už je to tu! V § 154 daňového poriadku sa píše, že som sa nesplnením registračnej povinnosti dopustila správneho deliktu a najnižšia pokuta, ktorú mi daňový úrad vyrúbi bude vo výške 60 eur. Nuž, neviem ako je tomu v ostatných mestách, ale keď som sa pokúsila zbierať skúseností ďalších začínajúcich živnostníkov, v Bratislave v klientskom centre rovno posielajú všetkých aj do zdravotnej poisťovne, aj na daňový úrad, a to vo vlastnom záujme. Otázka teda znie, na čo zavádzajú záujemcov o živnosť na webovej stránke, rovnako pri zaškrtávaní na tlačive, a prečo máme vlastne toto všetko vybudované, keď ako živnostník aj tak musím obiehať všetky inštitúcie? Alebo môžem uveriť fungujúcemu systému, ale táto skúsenosť ma bude stáť 60 eur. Nemali by sme už naozaj aspoň v takýchto základných veciach fungovať ako vyspelé štáty?

Teraz najčítanejšie