Pochádzal z bankárskej rodiny a napriek zlému zdravotnému stavu vyštudoval renomovaný Harvard a v hodnosti podporučíka sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového člna na pacifickom fronte 2. svetovej vojny. V boji zahynul jeho starší brat Joseph a John zaujal po ňom miesto v rodinnej hierarchii. Už v roku 1946 sa vo farbách Demokratickej strany dostal do Snemovne reprezentantov a rýchlo stúpal po kariérnom rebríčku. Mladý politik žil búrlivým životom. Medzi jeho milenkami sa spomínajú Audrey Hepburnová i Marilyn Monroe, v roku 1953 však spojil svoj život s Jacquelinou Bouvierovou.

V roku 1956 John F. Kennedy neúspešne kandidoval na viceprezidentský post. Neúspech ho nezlomil, naopak, o štyri roky neskôr sa uchádzal o miesto hlavy štátu a tesne porazil republikánskeho kandidáta Richarda Nixona. 20. januára 1961 zložil prísahu a nasťahoval sa do Bieleho domu.

Stáli pred ním náročné úlohy. Vo vnútornej politike to bola najmä otázka Afroameričanov, ktorí sa čoraz nástojčivejšie hlásili o svoje občianskej práva. Kennedy vystupoval proti rasizmu a pripravoval rozsiahle sociálne programy.

Zároveň sa snažil nájsť cestu k zlepšeniu vzťahov k druhej svetovej mocnosti – Sovietskemu zväzu, ktorý priamo v bezprostrednom susedstve USA získal dva roky predtým spojenca – Castrovu Kubu. V apríli 1961 stroskotalo vylodenie v Zátoke svíň na kubánskom pobreží a o štyri mesiace neskôr vyrástol v Berlíne múr rozdeľujúci dva svety, dve ideológie. Námorná blokáda Kuby neviedla k úspechu, Sovieti stihli na ostrove rozmiestniť atómové rakety stredného doletu a svet sa ocitol na pokraji tretej svetovej vojny. Je šťastím pre ľudstvo, že Kennedy na jednej strane a Chruščov na strane druhej si uvedomili nebezpečenstvo a zodpovednosť.

Súboj so ZSSR viedol Kennedy aj pri dobýjaní vesmíru, ktorý si vyžiadal zvýšené náklady. Jeho ambiciózny plán vyslať amerických astronautov na Mesiac Kongres prijal a o 8 rokov neskôr sa stal skutočnosťou.

John F. Kennedy nemohol zrealizovať svoje plány a reformy. 22. novembra 1963 pri návšteve texaského Dallasu podľahol zraneniam po streľbe atentátnika. Kennedyho smrť je aj po viac ako polstoročí opradená rúškom tajomstva. Hoci údajného vraha zadržali krátko po čine, o dallaskom atentáte a o jeho politickom pozadí bolo napísaných množstvo článkov a kníh s najrôznejšími teóriami.

Napriek krátkemu pobytu v Bielom dome sa John F. Kennedy významne zapísal do histórie USA i sveta. V jeho stopách kráčal jeho brat Robert, ktorý však v roku 1968 v predvolebnej kampani zahynul takisto rukou vraha.