Na čo môžeme byť na Slovensku hrdí.

Až keď sa pozriete na svoju krajinu a jej stav z perspektívy vonkajšieho pozorovateľa, a porovnáte to, čo sa nám od pádu socializmu a vzniku samostatného Slovenska podarilo dosiahnuť s tými našimi susedmi, ktorí pôvodne mali podobné východiskové pozície a problémy, až vtedy môžete s veľkou dávkou objektivity posúdiť, čo a ako sa nám podarilo. Predpokladám, že drvivá väčšina ľudí uzná, že ak hovoríme o úspešnosti reforiem, demokratického zriadenia a nášho členstva v EÚ ale aj NATO, tak tieto úspechy musí pocítiť bežný občan. Len vtedy to má zmysel.  A len v porovnaní s tými, čo uplynulých vyše 20 rokov išli inou cestou, vieme posúdiť, či tá naša bola lepšia.

Jedným z takýchto porovnávajúcich faktorov môže byť bývanie, ktoré nesporne patrí k základným ukazovateľom kvality života každého z nás. Na základe aj dlhodobých osobných skúseností a znalostí môžem teraz povedať, že jedna z najúspešnejších reforiem, ktorú sa nám podarilo urobiť, a ktorej veľmi pozitívne dopady si vlastne nikto z nás, vrátane reformátorov plne neuvedomuje a neváži,  je reforma v oblasti bývania. Teraz, keď dlhodobejšie pôsobím v Ukrajine, ale aj na základe skúseností a znalostí z Ruska, môžem porovnávať s našou situáciou. A až tu som zistil, že na túto reformu môžeme byť právom hrdí.

Úplne kľúčovým momentom, ktorý zabezpečil jej úspech, bol veľmi kvalitný zákon, ktorý ustanovil pravidlá fungovania spoločenstiev vlastníkov bytov. Ten bol prijatý už v roku 1993, a vlastne len s menšími dodatkami ohľadne fungovania správcovských spoločností , je odvtedy stále v tom istom znení! Spoločenstvá tak vznikali hneď súbežne s masovou privatizáciou bytov, ktorá mimochodom, na rozdiel tej veľkej kupónovej privatizácie, prebehla oveľa lepšie. To, ako je tento zákon dôležitý a hlavne aj stabilný, a ako v dôsledku neho sme vedeli vytvoriť naozaj fungujúce spoločenstvá vlastníkov, ktoré sú schopné sa efektívne starať o svoje bytovky, môžeme teraz vidieť najlepšie práve u našich východných susedov.

Ani Ukrajinci, ani Rusi doteraz neboli schopní prijať takýto kvalitný zákon, ktorý by predovšetkým chránil vlastníctvo obyvateľov bytoviek. V oboch krajinách naďalej zákony umožňujú, aby majitelia bytov ostali vo svojich bytovkách doslova rukojemníkmi tamojších bytových podnikov (v miestnej terminológii „žekov“), ktoré sú pod kontrolou rôznych podnikateľských skupín napojených na miestne radnice. Ja viem, teraz mnohí budete oponovať, že u nás namiesto nich máme správcovské spoločnosti. Ale toto je neporovnateľné. Základný rozdiel je v tom, že naše spoločenstvá vlastníkov si samotné vyberajú svojho správcu a uzatvárajú s ním štandardnú zmluvu, ktorú môžu kedykoľvek vypovedať, ak sú nespokojné. A čo je tiež kľúčové, že si tvoria svoje fondy opráv a rozhodujú o nich samostatne a bez toho, aby mal na ne správca dosah. Na východ od nás tomu tak nie je. Správcov im stále vyberá mestská byrokracia a ich fondy, do ktorých musia platiť, sa tvoria na účtoch niekde mimo ich kontrolu. A samozrejme, o bežné či nebodaj komplexné opravy svojich domov sa musia doslova prosiť, a majú len malú šancu, že sa ich aj dočkajú. Nemajú skrátka ani svoje peniaze, ani opravený dom.

Ďalším, veľmi dôležitým krokom našej reformy, bolo vytvorenie Štátneho fondu rozvoja bývania, tiež ešte hlboko v 90-tych rokoch. Opäť, môžeme byť voči jeho fungovaniu –  hlavne transparentnosti – dosť kritickí, ale faktom je, že vďaka tomuto mechanizmu sme dokázali spustiť masový program komplexnej renovácie našich ohyzdných panelákov. Pričom v posledných rokoch nám v nemalej miere pomáhajú aj európske fondy. Ale aj to, že sme v eurozóne, vďaka čomu máme len symbolický úrok a dlhodobé úverovanie, nepomerne výhodnejšie, ako u našich povedzme poľských susedov (ukážte to poľskému prezidentovi, až opäť pôjde robiť kampaň a porovnávať situáciu s eurom na Slovensku a so zlotým v Poľsku). A opäť, takýto mechanizmus v Ukrajine či Rusku buď ešte stále nefunguje, alebo je neefektívny práve kvôli nefungujúcemu systému spoločenstiev vlastníkov.

Stále ešte niekto pochybuje o úspešnosti našej reformy a klasického „západného liberálneho“ riešenia, ktoré je založené na ochrane vlastníctva majiteľov bytov a členov spoločenstiev vlastníkov bytov, a súčasne na ich zodpovednosti za správu svojho majetku? Nech sa páči, príďte sa pozrieť do Ukrajiny, ako tu vyzerajú bytovky. Alebo ešte lepšie do Ruska, priamo do Moskvy. V tomto svetovom megapolise je nepomerne lepšia situácia, ako v ruských regiónoch. Aj tak práve tu idú zhruba 1,5 miliónu ľudí zbúrať ich bytovky, takzvané „chruščovky“, lebo ich obyvateľom neumožnili sa o ne efektívne postarať. A teraz ich chcú jednoducho z ich domov vysťahovať, lebo tu chcú postaviť moderné bytové paláce, ktoré si už ale drvivá väčšina z nich nebude môcť dovoliť. Takto vyzerá bytová reforma v Putinovom Rusku.

Takže, ak najbližšie budeme zase nadávať na naše reformy a demokraciu, či blbé vlády a úniu, alebo na to, že máme euro, skúsme sa pozrieť na naše zateplené a opravené bytovky a oceňme reálne to, čo sme dosiahli aj vďaka  „tyranii“ demokracie a EÚ. Znie to banálne? Možno áno, ale len takto si môžeme vážiť to, čo máme a čo sme dosiahli.  A porovnať to so skutočnou realitou u našich susedov, ktorí  išli a stále idú inou cestou.