Denník N

Ak chceš, aby bol svet lepší, musíš začať od seba…

Som na návšteve u mojej známej, riaditeľky mestskej škôlky. Vzdychá, aké je to hrozné, že na zápis prišlo viac detí ako má kapacitu a dokonca nemôže zobrať žiadne dieťa z iného obvodu. Sťažuje sa na zlé financovanie z mesta, na zlé vzťahy medzi učiteľkami, na rodičov…proste jedna veľká ufňukaná kopa. Do jej monológu zazvoní telefón. „Jasné, moja drahá. Len sa príďte ukázať. Nevadí, že k nám nepatríte. Nejak to zariadim, neboj.“

Sedím v autobuse. “ Tu máš tie prefotené recepty, čo som ti sľúbila,“ vyberie z tašky cca 100 strán farebne prefotených receptov. “ Dnes to bolo u hubu. Furt niekto chodil do kancelárie. Dokonca sám veľký šéf. No, mala som čo robiť, aby som to nejak zahrala do autu.“

Čakám u lekára v súkromnej poliklinike. Prichádza sestrička k pani, čo sedí vedľa mňa a podáva jej plnú tašku dezinfekčných a čistiacich prostriedkov. “ Hádam ti to vydrží aspoň na dva mesiace, mami. Znížili nám dávky. Neviem prečo. Ale však prídu na to, že je to málo a nestačí nám to.“

Kamarátka mi hovorí: “ Si predstav, minule som bola u Hany a prišla k nej jej teta. Priniesla jej plnú tašku jedla. Maslo, múku, cukor, cestoviny, olej. No hrúza. Neverila by si, koľko sa dá z takej školskej jedálne šlohnúť.“

Pokiaľ bude pre väčšinu z nás takéto správanie normálne a ospravedlniteľné, ľahšie sa pozametajú kauzy pod koberec ktorejkoľvek vládnúcej strane.
Začneme od seba budovať spoločne morálnu spoločnosť ?

Teraz najčítanejšie