Denník N

Urobí Šípková Ruženka poriadky aj v učebniciach?

Máme dôvodné podozrenie, že Šípková Ruženka z ministerstva školstva v blízkej dobe zasiahne do učebníc pre prvý ročník. Jej novým poriadkom vo veci písaného písma sme sa venovali minulý týždeň. Minister školstva však žiadne nové poriadky nevidí. Dodatok k štátnemu vzdelávaciemu programu vraj len spresňuje, že písať sa musí takými písmenkami, aké sú v šlabikári. Ak je to pravda, Šípková Ruženka má už nepochybne pripravené opatrenie aj na odstránenie chaosu v učebniciach.

Najskôr si pripomeňme, o čo tu vlastne ide. V máji bol novelizovaný Štátny vzdelávací program – a to Dodatkom, ktorý zaviedol jediný vzor písaného písma, povinný pre všetkých prvákov. Stalo sa tak po prvý raz od roku 1932* a aj predpísané písmo má svoj pôvod v tomto roku. Domnieval som sa – a som o tom presvedčený stále -, že ide o zásadnú zmenu pravidiel a že sa tým rodičom a učiteľom berie sloboda vybrať si, akým písmom budú písať ich deti. Z alternatívnych foriem sa u nás uchytila česká Comenia Script, preto sa to dotklo najmä používateľov tohto písma – o celej situácii som písal v blogu minulý týždeň. Dôležitejší ako konkrétne písmo je však princíp. Má o voľbe písma rozhodovať dvojica rodič – učiteľ, ktorí poznajú konkrétne dieťa, jeho danosti a osobnosť, alebo je lepšie, aby v tejto veci niečo centrálne nariadilo ministerstvo? Myslím si, že prednosť majú rodič a učiteľ. A nemyslím si to iba ja. O tom je aj Petícia za slobodu v písaní – môžete ju podporiť na portáli changenet.sk

Ministerstvo školstva reagovalo vyjadrením, ktorému asi dobre nerozumiem. Základné posolstvo je, že nič sa nezmenilo, iba spresnilo. Naozaj? Ak doteraz neexistoval predpísaný vzor písma, a zrazu existuje – to nie je žiadna zmena? Nerozumiem po prvýkrát. Ďalej, iné tvary písma sa vraj nezakazujú – ale prikázané písmo sa musí naučiť každý, povinne v prvej triede, a ak chce, môže sa k tomu naučiť aj iný tvar. Akože, prváci majú zvládnuť hneď naraz dve sady písma? Nerozumiem po druhýkrát. No a napokon sa mi akosi nepozdáva argument, že písmo predsa musí vyzerať tak, ako je napísané v šlabikári – lebo inak by to deti mýlilo. Teda, tomuto argumentu by som aj rozumel. Možno by som sa napríklad zástancov Comenia Script spýtal, či majú nejaký šlabikár. Hm, ale prečo potom ministerstvo schvaľuje učebnice s iným, ako šlabikárovým písmom? To už deti nemýli? Nerozumiem po tretíkrát. A šípim, že nerozumie ani Šípková Ruženka.

Aby sme si rozumeli správne: neočakávam, že učebnice budú napísané rukou, fontom šlabikárového písaného písma. Aj tlačené písmo má však svoju šlabikárovú podobu. Nemali by sme trvať na používaní takéhoto fontu písma? Aspoň u prvákov? Alebo na ňom trváme a všetky prvácke učebnice sú napísané šlabikárovým fontom? Nazrime do nich.

Jeden šlabikár sme našli priamo na internete. Celý. Vďaka digitalizácii. A vďaka aj vydavateľstvu. Skúsme si nalistovať napríklad písmenko K. Prosím, rozkliknite si to. Vidíte to tlačené písmeno? Je pätkové, bez sklonu a oblín, všakže? Obráťme však list – a tam vidíme aj iné tlačené tvary písmena k. Opäť si to, prosím, rozkliknite. Napríklad tam celkom dolu je na nácvik písania tlačeného písmena k určená bezpätková forma. A čo potom zoznam surovín potrebných na HUPSOV keksík, o kúsok vyššie – to je aký font písma? Šlabikárový tlačený, alebo šlabikárový písaný?  A nepodobá sa to napokon náhodou na Comenia Script? Porovnajte – zľava tri podoby tlačeného písmena k zo šlabikára a celkom vpravo písmeno k v kaligrafickej forme Comenia Script.

A to sme len pri šlabikári! Prvouka od toho istého vydavateľstva používa bezpätkový font, tiež tam nájdeme aj celkom zaujímavý font nespojitej kurzívy. Matematiku som ani neskúmal. Načo? Nie je dôležité robiť ďalšie dôkazy. Dôležitá je odpoveď na otázku: Je problém, ak sa v tlačených učebniciach používajú rôzne fonty a nelipne sa na čítankovom? Ak je Šípková Ruženka zásadová – a ja nemám dôvod o tom pochybovať -, určite čoskoro navrhne reedíciu učebníc a bude dôsledne trvať na používaní jediného fontu, ktorý sa stane prílohou súťažných podkladov pre vydavateľstvá. A my, ktorí radi vidíme život pestrý a tešíme sa z možnosti využívať rôzne fonty písma, sa budeme opäť čudovať a možno aj spisovať petície. Lebo v použití rôznych fontov v šlabikári nevidíme zásadný problém – tak to skrátka v živote býva. A ten šlabikár je dobrý.

Myslím si, že je úžasné, ak máme možnosť používať rôzne fonty písma – či už písaného, alebo tlačeného. Myslím, si že to nie sú veci, ktoré by mal nejako regulovať minister školstva – na tom nech sa dohodnú tí, ktorých sa to týka. V prípade učebníc, a dvojnásobne v prípade detí, ktoré nie je možné naprogramovať  na nejaký font. Ony sú totiž jedinečné.  Ak si to myslíte tiež, podporte petíciu a sledujte ďalšie aktivity – čoskoro na stránke www.slobodavpisani.sk.

 

 

*Na tomto mieste bol pôvodne nesprávne uvedený rok 1985. Číslo 85 je v skutočnosti počet rokov, ktoré uplynuli od ostatnej záväznej úpravy tvarov písma. Za chybu sa ospravedlňujem. Opravu som vykonal 1.6. o 7:09.

Teraz najčítanejšie