Denník N

Nočná mora pri návšteve klientskeho centra okresného úradu

Ak klientske centrá majú byť vlajkovou loďou prístupu štátnej správy voči klientom – občanom, t.j. tým najlepším čo v štátnej správe je, tak potom si neviem predstaviť ako je na tom zvyšok štátnej správy.

Keďže mne aj manželke končí platnosť občianskeho preukazu, tak sme sa rozhodli si ho isť vymeniť. (Pochopiteľne) Budovu klientskeho centra mám celkom blízko pri dome, aj po ceste z práce, tak sme sa rozhodli isť tam. (Taktiež pochopiteľne) Streda býva na úradoch dlhý deň a keďže manželka má problém čerpať dovolenku, tak že skúsime isť v stredu skôr z práce, snáď to do 17-tej stihneme vybaviť. (Veľká chyba)

Do klientskeho centra na Tomášikovej v Bratislave sme došli 10 minút pred štvrtou, vravím si, že máme celkom čas. Hneď pri vchode som zbadal dlhý rad asi 15 až 20 ľudí pri automatoch na poradové lístky a začal som šípiť prvý problém. Napriek tomu, že automaty sú samoobslužné, tak pri nich behala zamestnankyňa centra a pýtala sa prichádzajúcich ľudí čo potrebujú. Postavil som sa do rady a od zamestnankyne počujem otázku: „Všetci čakáte na doklady? Je tu niekto čo nečaká na doklady?“ Prikývol som, že na doklady…Niekto za mnou sa ozval, že ide vybaviť niečo so živnosťou a ona sa len letmo pozrela na displej automatu, ťuk, ťuk ťuk a už sa tlačil poradový lístok. Evidentne to mala zmáknuté a nerobí to prvý deň. Medzičasom stále skúšala dookola zadať žiadosť o výdaj a vybavenie nových dokladov. Každý pokus končil hláškou, že už nie je čas na to, aby dostala rezerváciu, približne každý 20 pokus sa končil úspechom a lístok z automatu vyšiel.

Nakoniec sa na nás dostala rada, ale keďže sme chceli spojiť výmenu občianskeho aj vodičského preukazu, tak sme potrebovali dva lístočky na osobu, čiže dokopy 4 kusy. Manželka dostala postupne oba, len mne sa ušiel len jeden. Ten druhý už nie a nie výsť z automatu a každý pokus o vydanie lístočka sa končil neúspechom. Bolo už cca. 16:20 a s pribúdajúcim časom klesala aj šanca na získanie poradového lístočka. Čiže polhodina stratená na získanie poradového čísla, super. Tieto šance znížila ešte ďalšia pracovníčka, ktorá došla podporiť kolegyňu a oznamovala, že už  čakajúci na doklady lístočky nedostanú a že majú využiť aj iné existujúce pracoviská mimo klientskeho centra. Načo potom robili klientske centrá, keď zostali aj iné pracoviská? Hmm…“Tak nič“ vravím si „aspoň budem mať nový občiansky a vodičský preukaz si niekedy inokedy vybehnem, hlavne je vyriešime kompletne manželku.“ Mimochodom z viacerých zdrojov mám informáciu, že čísla na vybavenie dokladov dôjdu v stredu už medzi 13. a 14. hodinou, tak celkom úspech, že ten deň vydržali tak dlho. Dav pri automatoch sa rozišiel a my sme išli čakať ku miestu kde boli samotné pracoviská.

Sledujúc tabule, ktoré stále pípali a ohlasovali nové poradie, všimol som si, že aktuálne číslo sa nedostavilo, tak si vravím, skúsim znova kliknúť na automat. Teraz mi to síce nevyšlo, tak skúšam znova a….Úspech! Mám aj ďalšie číslo, tak vybavím všetko dnes! Hypnotizovaný meniacimi sa číslami na informačnej tabuli sa postupne dostávame ku nášmu prvému číslu. Manželka ide dnu a mne zostávajú ešte 2 čísla. Šup, šup a idem dnu aj ja. Bolo cca. 16:40…

Pri mojom okienku sedela pracovníčka, staršia pani, na ktorej bolo už z diaľky vidno, že je evidentne z tejto práce „nadšená“.

Pracovníčka(Ona):“Dobrý deň. Čo máte.“

Ja: „Dobrý deň. Mám tu dve čísla, občiansky a vodičský.“

Ona: „A to idete až teraz?“

Ja: (Obhajujem sa)“Dosť dlho tu už čakám….“

Ona: „Ukážte ako dlho čakáte.“ A berie mi lístočky a pozerá na čas vydania.

Ja: (Znova sa obhajujem) „Ale to som pol hodinu čakal na ne…“

Ona: „Prečo ste si nezobrali dovolenku?“

Ona: „Toto nie je možné, potom zase budeme ťahať nadčasy.“ obracia sa na kolegyňu vedľa, kde hľadá podporu. Ale tá si ju veľmi nevšíma, pracuje, tak sa obracia zase na mňa.

Ja: Vidím, že nemá zmysel s ňou diskutovať, len to bude predlžovať čas na vybavenie…“Za to nemôžem ja…“ Vravím si, že skúsim pozitívnu motiváciu, tak nebudem odporovať.

Ona: „A ten vodičák, prečo chcete vymeniť?“

Ja: „Mám starý, už od roku 1995…“

Ona: „Veď je ešte platný.“

Ona: Po chvíli ticha. „…no nič dajte sem…“ A začne konečne riešiť.

Po chvíli ticha sa spýtam, že chcem aj elektronický podpis na občianskom a aj aktivovať občiansky.

Ona: Pretočí očami. „To ste mali povedať skôr. Načo Vám to je, ste štatutár?“

Ja: „Nie.“

Ona: „Tak načo?“

Ja: „Chcem využívať elektronické služby štátu napr. na slovensko.sk“

Ona: Podáva mi brožúru kde mi objasňuje zadanie 3 identifikátorov a že prvý bude chcieť odo mňa hneď a zvyšné dva stačí, keď prídem po vyhotovení občianskeho na aktiváciu.

Vymyslím si šesť ciferný kód a som pripravený ho zadať do systému. Treba to naťukať na zariadení podobnom ako kalkulačka. Zadávam prvý krát, druhý krát na potvrdenie a zelené tlačidlo. Na displeji stále svieti zadajte potvrdenie, tak znova stáčam zelené tlačidlo.

Ona: „Čo ste to urobili, veď ste mi to dva krát potvrdili. Ešte raz.“ Hnevá sa.

Znova zadávam prvý krát, druhý krát, ale všimnem si, že len 5 hviezdičiek sa zobrazilo na displeji. Tak to chcem zmazať, zrejme nezobralo jedno číslo a stláčam červené tlačidlo.

Ona: „Čo ste to zase urobili, celé ste to zrušili. Ešte raz.“ Teraz už nahnevanejšie.

Do tretice si dávam veľký pozor a tlačidla stláčam s obrovskou silou. Konečne to zobralo všetky čísla aj potvrdenie.

Vedľa ku kolegyni prišla mamička s dvoma deťmi, jedno z nich bolo evidentne do troch rokov. Keď odbehla za dieťaťom, hneď to komentuje druhej kolegyni.

Ona: „Kukni na ňu, doma je s deckom a sem príde pred záverečnou.“ Vravím si to nemá zmysel komentovať, už som chcel byť preč.

Na rýchlo ma ešte odfotí, musel som si dať dole okuliare, troška sa nastaviť, bradu dole a bolo to.

Podpisujem ešte žiadosti a lúčim sa s prianím príjemného dňa(úprimne). Nechcem si radšej predstavovať čo hovorila o mne, keď som odišiel.

Odchádzam z miestnosti a je presne 16:58. Teším sa, že pani nebude musieť ťahať nadčasy. Keby to zbytočne nekomentovala, tak to mohlo byť aj o pár minút skôr. Ale možno to bol cieľ, natiahnuť čas. Celé klientske centrum sa pomaly vyľudnilo a úradníci sa balia a idú domov. Ako aj ja.

Dúfam, že vyzdvihnutie a aktivácia dokladov prebehne troška hladšie.

P.S.: Samozrejme si uvedomujem, že moja negatívna skúsenosť nemusí byť reálnym odrazom chovania a zároveň vnímania úradníkov, bohužiaľ ja asi priťahujem takéto „výrazné“ typy a správanie.

Teraz najčítanejšie

Peter Strapák

Nadšený fanúšik scifi, "bojovník" za lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Člen hnutia Progresívne Slovensko.