Denník N

Magická novela o dedičstve z temných čias

Ani najtemnejšie báje o mytologických ničiteľoch nemôžu konkurovať tomu, čoho bol a stále je schopný kazisvet s podobizňou človeka. Dejiny poskytujú množstvo rukolapných dôkazov zločinov proti ľudskosti a planéte, hoci sa ich páchatelia snažili celé desaťročia utajiť. Patrí medzi ne aj sovietsky jadrový program.

Už v roku 1949 uviedli Sovieti neďaleko Čeľabinska do prevádzky svoj prvý priemyselný komplex s názvom Maják, v ktorom vyro­bili prvú sovietsku atómovú bombu. Pri následných testoch sa správali nezodpovedne a kruto nielen voči samotnej krajine, ale aj voči všetkému živému, čo navôkol žilo.

Rádioaktívny odpad bol odvádzaný do sovietskych riek, ktoré ho potom odplavili až do Severného ľadového mora. Keď v roku 1957 v Čeľabinskej oblasti vybuchla nádrž s atómovým odpadom, došlo v celej oblasti k nebezpečným rádioaktívnym zrážkam, ktoré zasiahli dvestosedemdesiatdvatisíc ľudí.

Keď sa Sovieti snažili rádioaktívnu vodu izolovať priehradami, vytvorili rádioaktívne „jazero smr­ti“ Karačaj, ktoré je podľa Washingtonského inštitútu pre globálny dohľad nad jadrovým odpadom stále najznečistenejším miestom na svete. Plávanie v takomto jazere je absolútne nemysliteľné, pretože už len počas päťminútového pobytu na jeho brehu, dostane ľudské telo smrteľnú dávku radiácie.

Takýchto časovaných bômb je na území bývalého boľševického impéria nespočetné množstvo. Okrem incidentov, ktoré boli klasifikované ako nehody, boli úmyselným a nezmyselným experimentom vystavené milióny ľudí. Takto zneužívaní boli politickí väzni v gulagoch, vojaci sovietskej armády počas vojenských cvičení, ale aj civilisti žijúci v blízkosti experimentov a jadrových pokusov.

Počas sovietskeho režimu bolo v pozícii pokusných králikov aj dvestotisíc obyvateľov Kazachstanu. Fiktívneho príbehu (Mŕtve jazero) o jednej takejto rodine sa ujal Hamid Ismailov, ktorý sa narodil v bývalej Kirgizskej SSR a neskôr sa presťahoval do Uzbekistanu.

Hlavný hrdina Jeržan žije s rodinou v blízkosti Zóny, v odľahlej časti sovietskeho Kazachstanu, kde ZSSR testuje atómové zbrane. Autor v prvej vlne vlastne poukazuje na fakt, že dôsledky veľkej politiky sa života na periférii dotýkajú možno ešte bolestnejšie, ako v epicentre diania.

V okúzľujúcich stepných scenériách s riedkym osídlením, no napriek tomu bohatým kultúrnym podhubím plným mýtov, folklóru a tradícii, sa v skutočnosti odohráva bizarný príbeh o najdesivejších dôsledkoch studenej vojny a nerozvážneho zbrojenia. Dej je popretkávaný prvkami magického realizmu, pričom realita je aj napriek odľahlosti krajiny kontaminovaná sovietskou ideológiou.

Propaganda totižto zasahuje aj do rodinných a susedských vzťahov. Kým najstarší člen rodiny – starý otec, reprezentuje tradičnú múdrosť a úctu k životu, člen strednej generácie pracujúci priamo v Zóne, zbrojenie obhajuje, tvrdiac, „že nejde len o atómovú bombu, ale aj o našu sovietsku odpoveď na súťaž v zbrojení a že keby nie jej, nikto z nás by už dávno nebol nažive, že výbuchy sledujú aj mierové ciele a bez nich sa predsa komunizmus vybudovať nedá!“.

„Američanov musíme bezpodmienečne nielen dobehnúť, ale aj predbehnúť! Pre prípad tretej svetovej vojny!“.

Poetickosť príbehu dotvára priateľstvo dvoch detí, chlapca Jeržana a dievčaťa zo susedstva s menom Ajsulu. Jeržan Ajsulu miluje od detstva a ešte v školskom veku chce na ňu urobiť dojem tým, že sa ponorí do zakázaného rádioaktívneho jazera. Rádioaktívna, smaragdovozelená, hustá a nehybná voda ho natrvalo zmení. Nikdy z neho nevyrastie muž, zatiaľ čo z dievčaťa, ktoré miluje, sa stane krásna žena.

Dospelý Jeržan je akoby zakonzervovaný v dvanásťročnom tele. Stane sa z neho živá skamenelina doby, zmenšený artefakt obrovskej krajiny, ktorá už neexistuje, lebo sa zničila v beznádejnej a absurdnej honbe za Amerikou.

Ako to už v knižných podobenstvách býva, ani v príbehu z novely Mŕtve jazero nechýba filozofická alegória. Autor sa zamýšľa nad podobenstvom o duši a tele, o obsahu a forme.

„Odchádza z nás s rastúcim telom a starnúcim telom časť duše? A keď sa neustály pohyb tela zastaví, zastane spolu s ním aj duša?“.

 

Hamid Ismailov: Mŕtve jazero, Vydavateľstvo: Inaque.sk, 2017, Preklad: Julia Sherwood

Teraz najčítanejšie