Denník N

Samerove Denníky z Rakky zdieľajú podobnú skúsenosť ako Anna Franková

Myslím si, že táto útla knižka môže poslúžiť ako inšpirácia pre súčasnú mládež tzv. prvého sveta, ako pripomienka, že inštitúcie, ľudské a občianske práva nie sú vždy samozrejmosťou, a preto si zaslúžia maximálnu pozornosť a ochranu.

Politická mysliteľka Hannah Arendtová, ktorá emigrovala z nacistického Nemecka, pretože si vizionársky uvedomila, že národnosocialistická ideológia bude obrovskou tragédiou pre európsku populáciu Židov, vo svojej práci zadefinovala celý mechanizmus plánovaného holokaustu možno ešte pred jeho samotnou realizáciou.

Bola si vedomá toho, že ak majú byť podľa nacistov Židia odstránení z planéty, najprv musia byť oddelení od štátu. Ako neskôr napísala, „človek môže robiť, čo sa mu zachce, len s ľuďmi, ktorí nemajú štát“. Tento jej výrok rozvíja vo svojej precíznej monografii o holokauste s názvom Čierna zem aj americký historik Timothy Snyder, ktorý na niekoľkých miestach svojej syntézy bilancuje, že holokaust a najdesivejšie formy genocídy boli realizované práve na tých miestach, kde boli zničené štáty a inštitúcie.

Zároveň pracuje s hypotézou o tzv. dvojitej okupácii, kde sovietska moc predchádzala nemeckú a po sovietskom zničení predvojnových štátov nasledovala nemecká likvidácia sovietskych inštitúcií, pričom sa vytvoril špeciálny priestor na experimentovanie, v ktorom sa myšlienky konečného riešenia v praxi pretavili do masového vyvražďovania.

Tento koncept ovládnutia až tragicky presne sedí aj v prípade súčasného konfliktu na území Sýrie. Mnohé jej regióny sa od vypuknutia občianskej vojny dostali pod okupáciu znepriatelených strán, pričom najbolestnejšiu skúsenosť majú obyvatelia tých miest a regiónov, kde sa na dôvažok udomácnili aj bojovníci tzv. Islamského štátu.

Takým mestom je aj východosýrska Rakka, ktorá sa pod nadvládou IS stala jedným z najizolovanejších miest na celom svete. Bojovníci Daeša tu pozorne sledujú internetové kaviarne a odpočúvajú mobilné telefóny. Pre zahraničných novinárov je vstup zakázaný, a miestni majú len mizivé možnosti, aby mesto opustili.

Napriek tomu sa britskej BBC podarilo nadviazať kontakt so sýrskymi mediálnymi aktivistami a za mimoriadne náročných podmienok prepašovali z Rakky zápisky miestneho mladého muža, ktoré boli pod jeho pseudonymom Samer vydané ako Denníky z Rakky (Útek z Islamského štátu). Samer riskoval svoj vlastný život, aby pred celým svetom odhalil pravdu o „bežnom“ živote pod despotickou vládou Daeša.

Ak máte skúsenosť s Denníkom Anny Frankovej, alebo ak ste čítali Szpilmanovho Pianistu, či Spiegelmanov komiks Maus, Samerov denník vám opäť potvrdí, že ľudia dokážu páchať rovnaké zlo, pod rôznymi vlajkami. Samozrejme dokazujú to aj historické pramene boľševických a iných červených diktatúr.

Mení sa vždy len ideológia, jej odtieň či farba, pričom paradoxne nacisti a islamisti z Daeša sa zaodeli do rovnakej čiernej farby. Podobnosť  s obdobím nacistickej okupácie a povedzme stalinskej hrôzovlády tkvie aj v tom, že rovnako ako v 20. storočí v Európe, aj v područí tzv. Islamského štátu, absolútnu väčšinu ovládaných paralyzoval strach.

Ten bol nastolený terorom, mučením a verejnými popravami, presne tak ako v každom inom totalitnom režime. Daeš zasiahol ľuďom aj do súkromných životov. Zakázal fajčenie tabaku a prichytení s cigaretou sú verejne ponižovaní.

Telefonovanie je podozrivé, režim núti ľudí správne sa obliekať. Ženy sú šikanované na uliciach, mužov zatknú aj za to, že majú pridlhé nohavice. IS trvá na  tom, že musia byť tesne nad členky. Každý kto poruší toto pravidlo, musí absolvovať týždňový kurz šaríe.

Všetci sa musia pravidelne modliť. Nikto nesmie vynechať  modlitby v mešitách. Bežné je verejné bičovanie, kameňovanie a verejné popravy uprostred kruhových objazdov. Okrem toho je obyvateľstvo pod ekonomickým útlakom. Islamisti vyberajú niečo ako výpalné a tvrdo zdaňujú každú obchodnú činnosť a služby.

Strach je príčinou rezignácie a podvolenia, pretože strach zväzuje nielen slobodu ducha, ale aj ľudské telá. Oberá ľudí o sny a predsavzatia. Aj Samera postihol podobný osud. Mal životné vízie podobné predstavám mnohých iných mladých ľudí vo svete.

Chcel študovať, dostať sa na zahraničnú univerzitu a venovať sa architektúre. Sýria však prestala byť miestom, kde by  takéto sny mohli mať štartovaciu čiaru. Vypukla občianska vojna a potom sa zrazu objavili bojovníci tzv. Islamského štátu. Daeš rozsieval smrť a sám ju ešte aj privolával v podobe bombardovania z rôznych strán konfliktu.

Rakka sa skutočne zmenila na jedno z najdesivejších miest na svete. Samer bol okradnutý o životnú lásku, ktorá bola prinútená vydať sa za bojovníka z Islamského štátu. Prišiel o milovaného otca a postupne by možno stratil aj nádej. Našťastie našiel v sebe silu na zapísanie postrehov a neskôr aj na útek z mesta Rakka.

Možno práve toto je hlavný odkaz knihy. Nevzdávať sa ani v situáciách, keď človeka ovládne beznádej. Myslím si, že táto útla knižka môže poslúžiť ako inšpirácia pre súčasnú mládež tzv. prvého sveta, ako pripomienka, že inštitúcie, ľudské a občianske práva nie sú vždy samozrejmosťou, a preto si zaslúžia maximálnu pozornosť a ochranu.

Ilustrácie sú súčasťou knihy. Autorom je Scott Coello.

 

Samer: Denníky z Rakky (Útek z „Islamského štátu“),  Vydavateľstvo: Absynt, 2017, Preklad: Peter Leponi

 

Teraz najčítanejšie