Slobodný vysielač. Neschopnosť alebo cielené šírenie nezmyslov?

Pôvodne to malo byť úplne inak. Nečakal som, že svoj prvý článok na blogu Projektu N venujem téme „alternatívnych“ médií a v týchto dňoch tak pretriasaným konšpirátorom. Tento článok dokonca nesúvisí ani so slovnou výmenou, ktorá momentálne prebieha medzi Tiborom Rostasom a blogerom Marianom Jánošom, rovnako ani s honom na Panta Rhei kvôli priestoru, ktorý vo svojich kníhkupectvách dávajú šéfredaktorovi Zem a vek.

Po vypočutí si ukážok (tu) z jeho najnovšej knihy Niečo sa musí stať, nemám pocit, že by bol jej obsah nebezpečný. Nech sa pokojne predáva a kto chce, nech si ju kúpi. Nevylučujem, že fúzia Coelha, fantasy, ezoteriky a občasných konšpirácií môže byť niekoho šálkou kávy.

Tento článok vychádza skôr z osobnej potreby upozorniť verejnosť a o to viac samotných poslucháčov rádia Slobodný vysielač na manipulatívne metódy a postupy, ktoré sa v jeho éteri udomácnili. Jedným z hlavných cieľov rádia Slobodný vysielač má byť „pravdivé a neskreslené informovanie verejnosti“, ktoré by suplovalo poplatné a zmanipulované spravodajstvo mainstreamových médií.

Bohužial, rovnako ako je tomu aj v prípade ďalších „alternatívnych“ médií, aj Slobodný vysielač chápe hľadanie pravdy tak, že čokoľvek tvrdí mainstream, je lož a čokoľvek tvrdí ktosi iný, je pravda. Videnie sveta v tomto režime poskytuje ľuďom príjemný pocit uspokojenia – veď práve oni sú tí, ktorí prekukli (nech je to už čokoľvek), oni sú tí, ktorí vedia, nie oni, ale niekto iný nesie zodpovednosť za kvalitu života v ich krajine a dokonca aj v ich súkromí. Svoj hnev vedia nasmerovať. Jednoducho, nie sú ovce ako všetci ostatní, sú kritickí a nenechajú sa manipulovať – vyhľadávajú médiá bez cenzúry, kde má pravda svoj domov.

Určite si aj čitatelia Projektu N všimli, že v diskusiách pod článkami je tu zvýšený výskyt negatívnych a hanlivých príspevkov, ktorých autori pochádzajú z tábora odporcov tohto média. Redaktor Projektu N Konštantín Čikovský sa rozhodol zasiahnuť a niektoré príspevky vymazal. Väčšiu radosť tým, ktorým lezie Projekt N zo zubov už pred rannou dentálnou hygienou, ani nemohol urobiť.

V diskusii na Facebooku sa fanúšikovia Slobodného vysielača predbiehali v disciplíne, kto z nich napíše silnejší komentár so slovom CENZÚRA. Keď som si dovolil do diskusie týchto hľadačov pravdy a uctievačov slobody vstúpiť s odlišným, no slušne vyjadreným názorom, bol som verbálne ukameňovaný, razom som sa stal Židom, tým čo môže za stratu vnútornej motívacie u žiakov v Českej republike (lebo som učiteľ, chápete, nie?), som platený neviem kým a neviem za čo a spolu so Šebejom mám čakať guľku (náhľad komentára tu). Keď som poukázal na skutočnosť, že obsah niektorých komentárov už presahuje hranicu, za ktorou je nemožné ich považovať za aspoň trochu akceptovateľné, bol som samotným adminom a redaktorom Slobodného vysielača Norbertom Lichtnerom označený „za toho, čo fňuká“.

Neviem si predstaviť, že by redaktor seriózneho média na niekoho reagoval slovami „vy ste chlapci vo svojej podstate bolševici a to dosť nechutní, každému tlačíte svoje názory a cudzie neznesiete. Je mi z vás na grc, nie za vaše názory ale za to, že ste ochotní predať svoje duše za pár šupov (náhľad tu).“ Netuším, čo bolo bolševické na mojich komentároch, začínam však rozumieť diagnóze schizofrénie, keď podľa redaktora neznesiem cudzí názor, ale zo mňa – nositeľa odlišného názoru, mu je na grc. Všimnite si, že nenapáda môj názor, ale moju osobu. A samozrejme, keďže cenzúra je bakaná a sloboda hlásať čokoľvek je nadovšetko, komentár so slovami o strieľaní a guľkách ostal nepovšimnutý, dokonca nepriamo podporený. Až neskôr som pochopil, že rovnako len s povrazmi sa vyjadruje sám Lichtner v živom vysielaní rádia. Ako dôkaz prikladám túto krátku ukážku z relácie Audi alteram partem.

Ľudia inklinujúci k „alternatívnym“ médiám uvádzajú ako jeden z dôvodov svojej voľby skutočnosť, že mainstreamové médiá klamú, zavádzajú, šíria demagógiu a sú plné platenej propagandy mocných – kapitalistov, politikov, farmakofiriem, zbrojárskych firiem, židov… Jednoducho neukazujú pravdu a sú nedôveryhodné. Na konkrétnom príklade sa teraz pozrime, ako pracuje s informáciami Slobodný vysielač ako predstaviteľ takejto alternatívy. Milí poslucháči, naozaj si nikto z vás nevšimol, že vám denne servírujú nezmysly a prekrútené fakty? Že aj ja vás klamem a vy nie ste ovce? Nuž, popravde, redaktori vášho rádia sú zrejme presvedčení o opaku.

Redaktor Norbert Lichtner a jeho hosť – celebrita medzi „alternatívnymi“ novinármi – Ľubomír Huďo sa v pravidelnej relácii s názvom Audi alteram partem venujú témam, ktoré sú reflektované v zahraničných médiách, ale v tých našich podľa nich byť nemôžu. Lebo viete, cenzúra a vôbec. Reláciu nemám napočúvanú, na vytvorenie obrazu stačilo, keď som si vypočul tú najnovšiu z 5.12.2014. Pozrime sa na niekoľko príkladov očividnej manipulácie, pri ktorej možno priemerný poslucháč Slobodného vysielača nezapochybuje, kritickejšiemu človeku sa však musí vzpriečiť už v ušiach.

Prípadová štúdia nezamestnanosť v USA

Rovnako ako ostatné príspevky relácie, aj príspevok o nezamestnanosti v USA od redaktora Lichtnera sa nesie v negatívnom tóne voči čomukoľvek zo Západu. Celkovo, práve USA sa venuje nadmerné množstvo príspevkov, ani jeden nie je pozitívny alebo aspoň neutrálny. Nižšie uvádzam doslovný prepis (celá ukážka je dostupná tu). Ospravedlňte kostrbatosť viet, pán redaktor sa však vyjadruje práve takto.

New York Times oslavoval vo veľkom, akože v USA pribudlo 321 tisíc pracovných miest. Fantastické číslo, 321 tisíc pracovných miest a toto sú samozrejme skutočné čísla z úradu pre prácu a vravím si krucinál, keď vravím takto, takíto ste ako suproví, tak vravím určite New York Times nebude klamať a neklamal a je to pravda – v Amerike vzniklo nových 321 tisíc pracovných miest. Ale vravím si klamať nebudú, ale určite niečo zatajujú. Tak som sa začal hrabať v štatistikách, dal som si tú prácu a tak v USA sa štatistika nerobí tak, že zamestnaní, nezamestnaní, ale tam sa to robí tak, že zamestnaní a nezamestnaní aktívne si hľadajúci prácu a nezamestnaní nehľadajúci si prácu. To sú také dve skupiny. No a z 330 mil. obyvateľov, kde je plno samozrejme dôchodcov a detí, počúvajte teraz veľmi dobre – takže New York Times oslavuje, oslavuje 321 tisíc nových pracovných miest, v USA je ku koncu novembra roku 2014 – 92 miliónov 447 tisíc ľudí, ktorí nepracujú. To sú ľudia, ktorí nemajú prácu a chceli by prácu a tiež ľudia, ktorí už nikdy nebudú hľadať si prácu. A teraz si zoberte to tristotisícové číslo, takže 92 miliónov 100 tisíc je rozdiel v tomto. Odkedy nastúpil Obama 11 miliónov 918 tisíc pracovných miest bolo zrušených. Skoro 12 miliónov Američanov prišlo o prácu a teraz New York Times oslavuje nejakých 321 tisíc nových pracovných miest. Čiže takto sa, takto sa robí propaganda.

Schopnosť alternatívneho výkladu mainstreamovej správy zo strany redaktora Slobodného vysielača stojí za bližšie pristavenie sa a podrobenie ho overovaniu. Hneď prvou nepresnosťou sú slová, že ide o „oslavný“ článok New York Times. Žiadny oslavný tón som si pri jeho čítaní nevšimol, ide o bežný článok v neutrálnom duchu. Avšak v poriadku, občasné zveličovanie je súčasťou práce redaktora. Čo sa týka práce s dátami, redaktor je buď demagóg, alebo diletant. Buď zavádza zámerne, alebo je toto zavádzanie len prejavom jeho hlbokej neschopnosti.

Už tak základný údaj, akým je celkový počet obyvateľov USA nesedí. V USA nežije 330 mil. obyv., nie je ich dokopy ani 320 miliónov (zdroj). Číslo o 92 mil. 447 tisíc nepracujúcich je síce pravdivé, redaktor ho však používa v našich podmienkach nezmyselne. Nehovorí prakticky nič a je neporovnateľné. Prečo si vybral práve tento údaj (not in labor force) a nie pri ukazovateľoch nezamestnanosti bežne využívaný údaj o miere nezamestnanosti, vie zrejme len on sám. Miera nezamestnanosti je v novembri 2014 na úrovni 5,8 percenta a v poslednom období klesá. Ako dôkaz nech poslúži graf nižšie. Toto číslo by pravdepodobne na poslucháčov nezapôsobilo až natoľko apokalypticky a nebolo by dôkazom rúcania sa amerického ekonomického systému.

tradingeconomics.com

Z celkového počtu 92 mil. 447 tisíc nepracujúceho obyvateľstva si v súčasnosti len 6 mil. 545 tisíc skutočne hľadá prácu (zdroj). Drvivá väčšina obyv. spadajúcich do kategórie „not in labor force“ je v predproduktívnom (v roku 2010 bolo spolu 62 mil. obyv. mladších ako 15 rokov) alebo poproduktívnom veku (v tom istom roku bolo viac 39,4 mil. Američanov starším ako 65 rokov)(zdroj). Zarátať do čísla, ktorým poukazujete na nezamestnanosť všetky deti, študentov, ženy v domácnosti a dôchodcov má čarovný účinok.

Údaj o zániku okolo 12 mil. pracovných miest v období odkedy nastúpil Obama sa mi nepodarilo vyhľadať. Ide pravdepodobne o manipuláciu, pri ktorej už redaktor zabudol okrem A dopovedať aj B – zaniknuté pracovné miesta boli nahradené inými, ktoré vznikli. Údaje o miere nezamestnanosti nasvedčujú práve tomu.

Ak by sme touto Lichtnerovou optikou (inšpirovanou článkom v Russia Today) analyzovali nezamestnanosť na Slovensku, dopracovali by sme sa k číslu viac ako 2 miliónov ľudí bez práce. Čísla sa dajú ohýbať, rovnako ako aj verejná mienka. Čiže takto sa, takto sa robí propaganda, pán Lichtner! Ako ukážku na porovnanie si pozrite reportáž zo socialistických čias, počas ktorých ste mohli v televízii vidieť aj takúto obžalobu režimu v prehnitej Amerike.

Prípadová štúdia vražedné USA

Tolerujem, ak je niekomu politika USA nesympatická, ani ja nepatrím k milovníkom ich vojenských dobrodružstiev. Ale. Nanášanie antiamerického náteru využívaním okrajových a viac-menej obskúrnych článkov ako je tento z The New Junkie Post je trochu nefér. Ak môžeme takýmto eufemizmom nazvať prekrúcanie dejinných udalostí a vytváranie nesúvislých súvislostí. Huďo si dal v relácii námahu a celý preložený článok prečítal, aby ho na záver doplnil Lichtner s už spomínaným dodatkom o povrazoch pre americkú piatu kolónu na Slovensku. Ich záver je krásne jednoduchý – Američania sú už vo svojej podstate a tradícii skazený, krvilačný a agresívny národ. Obviniť ich z genocídy, či ako to nazýva Huďo – holokaustu pôvodného obyvateľstva je pre tých, čo nenávidia USA lákavé, preto to aj zaznelo.

Vďačnosť Američanov k Indiánom trvala desať rokov a potom začala genocída, alebo ako to niektorí nemajú radi – holokaust. V prípade indiánov trval takmer 2 storočia a vyšplhal sa odhadom od 80 do 100 mil. obetí, keď rátame aj Latinskú Ameriku.

Nechajte teraz bokom skutočnosť, že Deň vďakyvzdania nemá prakticky žiadnu súvislosť s niečím, čo je obsahom už spomínaného článku a pristavme sa aspoň pri niektorých číslach. Pre tých, ktorí by mali záujem si o vzniku Dni vďakyvzdania prečítať niečo hodnotnejšie, odporúčam tento článok z Smithsonian.

Čísla pochádzajú pravdepodobne z knihy American Holocaust od autora Davida Stannarda, ktorá je síce známa, no zďaleka nie všeobecne uznávaná ako hodnoverný zdroj ohľadne americkej histórie. Použiť preto len v nej spomínané – extrémne krajné a maximálne – hodnoty je manipulatívne. Rovnako, ako použitie počtu údajných obetí medzi pôvodným obyvateľstvom celého svetadielu Amerika v spojitosti s údajnou genocídou a vražednými koreňmi USA.

Odhadom až 90 percent pôvodného obyvateľstva Ameriky nezahynulo násilnou smrťou, ale následkom chorôb, voči ktorým nebolo imúnne. Ťažko preto možno obviňovať Európanov (v tom čase o žiadnych Američanoch ako ich poznáme dnes nemohlo byť reči) z cieleného vyhladzovania rasy, alebo národov – definícia genocídy.

Okrem toho, odhady počtu obyvateľov územia, ktoré dnes tvorí USA v dobách príchodu Kolumba do Ameriky udávajú hodnotu od 2,1 do 18 mil. pôvodných obyv. Čiže zase, s číslami sa dá pracovať skutočne rôzne a podceňovať schopnosť vlastného poslucháča aspoň trochu spozornieť je pracovnou metódou redaktorov Slobodného vysielača.

S úmrtiami pôvodného obyvateľstva v Latinskej Amerike nemali kolonisti z dnešného územia USA a tobôž nie dnešní obyvatelia tejto krajiny nič spoločné. Je zvláštne, že genocídu Huďo nevzťahuje aj na štáty ako Brazília, Kuba, Venezuela, Peru, Uruguaj atď. Pri porovnávaní miery agresivity voči domácemu obyvateľstvu medzi Angličanmi a Španielmi, či Portugalčanmi, vychádzajú práve prví spomínaní pravdepodobne najmierumilovnejšie.

Rovnako nemožno vytrhávať udalosti z dejinných súvislostí – nakoľko zaujímavá by bola pre Slobodný vysielač téma, v ktorej by spracovali etnické čistky a nadradenosť Rusov voči pôvodnému obyvateľstvu sibírskych oblastí (Nenci, Evenkovia…) alebo neskôr voči Ukrajincom, Bielorusom, Litovčanom alebo Estóncom?

Nemá zmysel rozoberať ďalšie a ďalšie nepresnosti a zavádzanie zo strany tohto rádia, keďže každým dňom pribúdajú. Ak máte čas a chuť, vypočujte si to sami. Prekvapia vás správy o narastajúcom množstve chudoby a hladujúcich v Británii (prečo si tú chudobu vybralo toľko Slovákov sa nedozviete), informácie o tom, ako Nemci schvaľujú politiku Putina a mnoho ďalšieho.

Možno zistíte, že práve tento „alternatívny“ zdroj informácií je ten, ktorý vám najviac vyhovuje. V poriadku, máte na to právo a i keď vašej voľbe neporozumiem, budem sa snažiť ju rešpektovať. Len nezabúdajte, vždy je lepšie premýšľať predtým ako niečomu uveríte len preto, lebo „to vraveli v (tom vašom) rádiu“.

PS: Tento článok nevznikol s finančnou podporou žiadnych židovských fondov a nadácií. Jeho autor ho napísal sám od seba, nie je súčasťou sprisahania, žiadnej kampane, dokonca nie je ani na výplatnej páske samotného Projektu N. Práve naopak, zaplatil mu členské a doteraz neobdržal informáciu, že platba bola úspešne registrovaná. Článok ho pripravil o čas, ktorý by radšej strávil so svojou malou dcérkou a pečením vianočných medovníkov. Cítil však, že niečo sa musí stať a nestane sa to samé.

Myslím, že diskusia poslúži na demaskovanie poslucháčskej základne. Aké médium, takí poslucháči.