Krása rímskych výrobkov zo Slovenska (2. časť – gemy)

Pod gemou budeme v tomto článku rozumieť polodrahokam alebo iný vhodný materiál vyzdobený reliéfom, pričom gema so zahĺbeným alebo rytým reliéfom sa nazýva intaglia a naopak gema s vypuklou rezbou kamea. Na Slovensku je v múzeách a SAV evidovaných niečo cez 20 gem vyrobených v Rímskej ríši. Z toho zhruba polovica je osadená v prsteňoch vo funkcii očka, ktoré zároveň mohlo predstavovať aj pečatidlo. Prsteňom, vrátane tých s gemami, som sa venoval v predchádzajúcej časti tohto cyklu. V tomto článku sa budem zaoberať samostatne nájdenými rímskymi gemami, teda takými, ktoré nie sú súčasťou prsteňov, prípadne iných šperkov.

Na výrobu gem sa používali rôzne materiály. Z anorganických nerastov boli najobľúbenejšie minerály zo skupiny kremeňov. Najtypickejším zástupcom mikrokryštalickej odrody kremeňa je chalcedón a jeho odrody karneol, jaspis a achát. Karneol sa vyznačuje sýtooranžovou až hnedočervenou, prípadne hnedou farbou a je najčastejšie používaným materiálom na výrobu gem v období cisárstva. V rámci analýzy gem z Carnunta (dnes katastrálne územie obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku) zodpovedá karneolu až 531 kusov, čo predstavuje 44 % z celkového počtu skúmaných gem. Obľúbený bol aj jaspis, ktorý ponúkal široké spektrum farieb od červenej cez zelenú, žltú a ďalšie farebné možnosti. Achát je možné podľa farby rozdeliť na ónyx, sardonyx a karneolónyx. V menšej miere sa gemy vyrábali zo špecifickej odrody chalcedónu chryzoprasu zelenej farby. Kryštalickou odrodou kremeňa používanou na výrobu gem je ametyst. Ten sa využíval hlavne v záverečnej fáze Rímskej republiky a v ranej dobe cisárstva, teda okolo prelomu letopočtov. Z ostatných minerálov sa využívali hematit a pestrá skupina granátov. Z organických materiálov sa používali jantár a gagát, ktorý je varietou lignitu a zvykne sa nazývať „čierny jantár“. V rámci publikovaných rímskych gem z Carnunta zodpovedá jantáru i gagátu vždy iba jedna gema. Rovnako je známa len jedna jantárová gema z nášho územia, je osadená v bronzovom prsteni a pochádza z hradu Devín. Gemy sa tiež vyrábali zo sklenenej pasty, ktorá predstavovala dostupnejší materiál ako minerály.

Pri výrobe gem predpokladáme dva druhy techník rezania kameňov. Prvý je voľnou rukou pomocou diamantového hrotu a druhý je pomocou vŕtacej techniky. V prípade použitia techniky bol kameň pevne uchytený v živici alebo tmele. Hrot nástroja bol osadený v drevenej alebo kovovej rúčke a rezaniu napomáhal diamantový prášok zmiešaný s olejom.

Gemy slúžili nielen ako šperky a pečatidlá, ale mohli súčasne plniť aj funkciu amuletu. Magické vlastnosti takýchto amuletov sa odvodzovali od použitého kameňa a zvoleného vyobrazenia.

Jednou z najznámejších gem je mimoriadne veľká Gemma Augustea zo sardonyxu s rozmermi 19 x 23 cm. Gema bola určená ako závesok. V jej hornej časti je zobrazený cisár Octavian Augustus s bohyňou Romou a adoptívnym synom Tiberiusom, ktorý sa na voze vracia z víťazného ťaženia. V dolnom poli sú vyobrazení barbari zajímaní rímskymi vojakmi.

Výber rímskych gem nájdených a súčasne sa nachádzajúcich na Slovensku predstavím chronologicky podľa roku objavenia. Z pohľadu použitého materiálu na ich výrobu tento výber nebude zďaleka taký pestrý, ako sú vyššie uvedené možnosti. Dominantným materiálom samostatne nájdených gem je karneol. Je z neho zhotovená až polovica z desiatich gem, ktoré boli verejne publikované. Pri gemách osadených v prsteňoch je táto paleta oveľa bohatšia. Napríklad hematit, ónyx alebo almandín, ktorý patrí do skupiny granátov, avšak tieto prstene som už spomínal v mojich predchádzajúcich článkoch, a preto sa im na tomto mieste nebudem ďalej venovať. Výber nižšie prezentovaných gem bol limitovaný nielen mojím vkusom, ale hlavne literatúrou a získanými farebnými fotografiami.

Prvá gema pochádza z Devína, ktorého história siaha dávno pred dobu rímsku. Ešte pred príchodom Keltov, ktorých osídlenie sa tu rozrastalo najmä od 2. storočia pred n. l., tu žilo mnoho kultúr, ktorých etnicitu nepoznáme. Tie najstaršie sa tu usadili už v druhej polovici 6. tisícročia pred n. l. Ale vráťme sa do doby rímskej, do doby po zlome letopočtov, keď do tejto oblasti začali prichádzať Germáni a bralo nad sútokom riek Dunaj a Morava bolo prvýkrát obývané rímskymi vojakmi. Tí tu pravdepodobne už v roku 6 n. l. postavili murovanú vežu slúžiacu pre vojenské účely. Spolu bolo na Devíne objavených dvanásť obytných stavieb z obdobia 1. až 4. storočia. Využívať ich mohli nielen Rimania, ale i miestni germánski obyvatelia. Viaceré sú datované približne do rovnakého obdobia, ako nájdená gema, vrátane tej najrozsiahlejšej nachádzajúcej sa na nádvorí stredovekého stredného hradu. Jej počiatky siahajú do prelomu 2. a 3. storočia. Nevieme s istotou povedať, kto vtedy stavbu využíval. Možností je príliš veľa – rímsky obchodník, vojenská posádka alebo spriaznený predstaviteľ germánskej nobility. Možno práve niekomu z nich patril prsteň, v ktorom bola osadená karneolová gema s rozmermi 1,58 x 1,31 cm a hrúbkou 0,29 cm zobrazujúca sediaceho psa. Už výjav samostatného psa na geme patrí medzi neobvyklé a ak došlo k jeho znázorneniu, tak bol väčšinou v behu, stojací alebo ležiaci. I to vypovedá o originálnosti gemy z Devína a nezvyčajnom vkuse jej majiteľa.

Rímskemu vojenskému táboru v Iži, v ktorého priestore bola počas výskumu v roku 1981 objavená druhá prezentovaná gema som venoval tri predchádzajúce články, takže základné informácie o ňom zhrniem len veľmi stručne. Najstarší drevozemný tábor tu Rímska ríša vybudovala po skončení prvej fázy markomanských (germánsko-sarmatských) vojen po roku 175, avšak už v roku 179 bol zničený počas druhej fázy vojen nečakaným germánskym útokom. Nový kamenný kastel s vnútornými rozmermi 172 x 172 m bol vybudovaný na mieste pôvodného tábora po skončení markomanských vojen za vlády cisára Commoda (cisár 177 – 192). Pevnostný múr, ktorého súčasťou bolo 20 veží mohol siahať do výšky 4 až 5 m. Počas 3. a 4. storočia prešiel tábor tromi prestavbami a definitívne zanikol krátko po smrti cisára Valentiniana I. (cisár 364 – 375).

Na jaspisovej geme nájdenej v polohe rímskeho vojenského tábora sú stvárnené dve mužské bradaté hlavy z profilu. Gema má maximálny priemer len 0,8 cm. Ihneď po jej vzhliadnutí sa ponúka otázka: Kto je na geme vyobrazený? Odpoveď vo svojej interpretácii ponúka Titus Kolník: „Obe hlavy na geme majú výrazný individuálny, portrétny charakter. Hlava v popredí je holá, s vyšším čelom a dlhou bradou, druhá v úzadí má bujné vlasy (podviazané stuhou?) a pristrihnutú bradu. Prvá má kratší, silénovský široký nos, druhá ho má oveľa dlhší a výraznejší. Z tvárí oboch mužov vyžaruje energia, dôstojnosť a rozvážnosť. Je evidentné, že na geme nie je zobrazená nijaká dvojica bohov ani cisárov, a preto sa nám ponúka predpoklad, že ide o zobrazenie dvoch významných mužov – súčasníkov. Lysá hlava s vysokým čelom a dlhou bradou nám pripomína Sokrata (žil v rokoch 469 – 399 pred n. l.) a energický profil s bohatými vlasmi, dlhým rovným nosom a s kratšou, odlišne formovanou bradou buď veľkého dramatického básnika Euripida (žil cca 480 – 406 pred n. l.), alebo, čo je pravdepodobnejšie, Sokratovho najväčšieho a najslávnejšieho žiaka Platóna (žil v rokoch 427 – 347 pred n. l.).“

Sokrates a Platón predstavujú unikátnu a zároveň kontrastnú dvojicu antických filozofov. Sokrates sa narodil ako syn sochára a pôrodnej baby v obci prináležiacej Aténam. Spočiatku sa vzdelával v prírodnej filozofii, astronómii, geometrii a aritmetike, ale neskôr sa ako filozof venoval učeniu prostredníctvom etiky. Sokrates nehlásal žiadnu náuku, neponúkal odpovede, ale kládol otázky. Svojim žiakom, ľuďom na ulici, na trhovisku. Na prvý pohľad boli jednoduché, napríklad: Čo je skutočne dôležité? Ako má človek žiť? A práve pomocou nich vzdelával a podnecoval k mysleniu. Učil bezplatne a žil skromne, v súlade so svojím presvedčením. V roku 399 pred n. l. bol obžalovaný z bezbožnosti a kazenia mládeže. Rozsudok smrti sa nepokúsil zmierniť a ani sa mu vyhnúť útekom z mesta. Verdikt prijal s vyrovnaným pokojom a nepovažoval ho za zlo. Horšie by bolo, keby sa správal inak, ako by sa podľa svojho mienenia správať mal. Nezanechal po sebe žiadne písomné pamiatky, z ktorých by sme poznali jeho filozofické názory. Tie máme do veľkej miery aj vďaka jeho žiakovi Platónovi. Ten, keď sa zoznámil so Sokratom, tak údajne spálil svoje básne, piesne a tragédie a začal zapisovať jeho rozhovory. Platón na rozdiel od svojho učiteľa pochádzal z aristokratickej rodiny. V roku 387 pred n. l. založil filozofickú školu, ktorú nazval Akadémia. Tá mala vyše 900 ročné trvanie a zanikla až v 6. storočí, keď ju dal v mene kresťanského učenia zavrieť cisár Justinián I. (cisár 527 – 565). Platón umrel vážený a uznávaný zanechajúc po sebe desiatky vedeckých a filozofických spisov. Z početnej skupiny žiakov, ktorými bol obklopený sa najslávnejším stal Aristoteles (žil v rokoch 384 – 322 pred n. l.).

Ak je na geme naozaj vyobrazený Sokrates a Platón, tak nositeľ prsteňa, v ktorom bola pravdepodobne osadená, mohol byť stúpencom ich filozofických myšlienok, ale i politických názorov. Sokrates bol presvedčený, že vládnuť majú iba ľudia s náležitým vzdelaním. Platón túto myšlienku posunul svojou požiadavkou, že ideálny štát by mali spravovať filozofi ešte ďalej. Tieto názory sa mohli dostať do popredia práve za vlády cisára Marca Aurelia (cisár 161 – 180), ktorý sa sám venoval filozofii a často býva nazývaný „filozof na tróne“. Jeho meno je dokonca s územím Iže, respektíve jej okolím spojené aj cisárovou osobnou prítomnosťou.

V roku 1987 bol v záhrade nad Kostolom sv. Mikuláša stojacom na východnom svahu bratislavského Hradného kopca objavený pozoruhodný súbor historických predmetov so širokým datovaním od mladšej doby bronzovej až do 19., prípadne 20. storočia. Z mladšej doby bronzovej sú to dva zlaté drôtené prstene, z neskorších období napríklad 11 keltských mincí a viaceré predmety z doby rímskej vrátane karneolovej gemy. Z obsahu a štruktúry nájdených predmetov vyplýva, že ide o sekundárne miesto uloženia a niektoré predmety sa mohli ocitnúť na našom území až v novoveku v rámci obchodu so starožitnosťami.

Nájdená karneolová gema má rozmery 1,7 x 1,65 cm a hrúbku 0,3 cm. Je na nej vyobrazená rímska bohyňa šťastnej náhody Fortuna, ktorá je totožná s gréckou Tyché. Aj na geme z Hradného kopca je Fortuna zobrazená s typickými atribútmi pre jej božstvo, ktoré predstavujú roh hojnosti a kormidlo. Fortuna bola zo všetkých bohýň najnestálejšia a rozdávala svoje dary naslepo. V mytológii gréckej Tyché pochádzal jej roh hojnosti z kozy, ktorá svojím mliekom dojčila boha Dia (Zeus), keď sa ako novorodenec ukrýval na Kréte. Nosila v ňom rozmanité dary, ktoré rozdávala svojim obľúbencom. Vzhľadom na tieto jej vlastnosti ju mali bohovia rovnako radi ako ľudia.

Gerulate, ktorá sa spája s ďalšou gemou, som venoval už viacero predchádzajúcich článkov, preto základné informácie o nej zopakujem len v krátkosti. Počiatky vojenského tábora Gerulata siahajú do vlády cisára Domitiana (cisár 81 – 96) a postupne prešiel štyrmi stavebnými etapami. Posledná etapa bola realizovaná v období po roku 375/380. Prvý tábor bol drevozemný a nasledujúce tri prestavby boli realizované z kameňa. Popri vojenskom tábore fungovala civilná osada a poľnohospodárske usadlosti. V čase najväčšieho rozmachu mala Gerulata okolo 3000 obyvateľov.

Počas záchranného archeologického výskumu na jeseň v roku 2000 na stavbe optických káblov bola na Maďarskej ulici zachytená sústava múrov. V priestore odkrývanej plochy boli v hĺbke 248 cm od úrovne terénu zachytené kontúry obdĺžnika s rozmermi 70 x 80 cm a hĺbkou 25 cm, ktorý bol ohraničený vrstvou so zuhoľnateným drevom. Množstvo uhlíkov sa nachádzalo aj v samotnom zásype objektu, čo svedčí o dramatických okolnostiach jeho zániku. V tesnej blízkosti tohto zvláštneho objektu bola objavená karneolová gema, dve bronzové ihlice a bronzová spona datovaná do druhej polovice 2. storočia. Nálezová situácia a nezvyčajný súbor predmetov naznačujú, že mohli byť zakopané z dôvodu blížiaceho sa nebezpečenstva. Podľa rôznych publikácií je gema datovaná buď do 2., alebo 3. storočia. Obe storočia nám ponúkajú udalosti, ktoré mohli byť dôvodom uschovania týchto predmetov do zeme. Ak sa prikloníme k datovaniu do 2. storočia, čomu napovedá aj spona, tak uloženie mohlo byť teoreticky spojené s markomanskými (germánsko-sarmatskými) vojnami odohrávajúcimi sa v rokoch 166/167 až 180 medzi Rímskom ríšou na jednej strane a okrem iných aj Germánmi z nášho územia na strane druhej. Vojnové udalosti nám rovnako poskytuje aj 3. storočie, v ktorom počas rokov 259, 260 a 270 vtrhli do Panónie kmene Markomanov, Kvádov a Sarmatov.

Na geme rozmerov 1,31 x 1,1 cm a hrúbke 0,26 cm, teda len o málo menšej, ako gema z Devína, je vyobrazená Minerva, ktorú Rimania pod gréckym vplyvom stotožnili s Athénou. Spolu s najvyšším bohom Jupiterom a jeho manželkou Junonou tvorila Minerva trojicu kapitolských božstiev, ktorým Rimania preukazovali mimoriadnu úctu. Minervu uctievali ako bohyňu múdrosti, ktorá naučila ľudí rozličným remeslám a umeniu. V gréckej mytológii bola Athéna dcérou najvyššieho boha Dia (Zeus). Narodila sa za dramatických okolností. Podľa veštby mala bohyňa rozumu Métis porodiť dcéru, ktorá Dia prevýši rozumom. Zeus sa tomu pokúsil zabrániť zjedením Métidy, následne ho však strašne rozbolela hlava. Aby túto bolesť uvoľnil, dal si ju rozťať a vtedy mu z nej vyskočila Athéna v plnej zbroji. Podľa tejto symboliky sa Athéna stala zosobnenou múdrosťou a silou svojho otca. Medzi jej atribúty patrí prilba, kopija a štít, ktoré môžeme taktiež vidieť aj na geme. Athéna bola okrem bohyne múdrosti, ochrankyne práva, spravodlivosti, umení a remesiel i bohyňou vojny. Tú mal síce v kompetencii Ares, ale Athéna na rozdiel od neho bola bohyňou vojny vedenej múdro a rozvážne. Často zasahovala do života ľudí, napríklad pomáhala Achájcom zvíťaziť v Trójskej vojne, taktiež pomohla Odyseovi, aby sa proti vôli boha mora Poseidona vrátil domov.

Nájdenie gemy v Gerulate, teda priamo na území Rímskej ríše môže vypovedať o tom, že ju vlastnil buď vojenský hodnostár, alebo iný občan významnejšieho postavenia.

Posledná predstavená gema pochádza z archeologickej lokality v polohe Smižianska roveň, ktorá leží na rozhraní obce Smižany a mesta Spišská Nová Ves. V tomto priestore je doložené osídlenie od doby kamennej až po dobu bronzovú a následne v dobe rímskej počas 2. až 3. storočia. Známe sú aj ojedinelé nálezy zo stredoveku a novoveku. Priamo zo Smižianskej rovne pochádzajú viaceré črepy keramiky terra sigillata vyrobenej v rímskych provinciách. Tá predstavovala jeden z najobľúbenejších provinciálnych výrobkov v domácom germánskom prostredí.

Nájdená gema bola objavená počas výskumu v roku 2013 na tom istom mieste, ako spomenutá rímska keramika. Z tohto náleziska pochádza taktiež problematicky datovaná soška rímskeho boha Priapa, ktorá môže patriť do doby rímskej, ale i do podstatne mladšieho obdobia 15. až 16. storočia. Z opísaných gem má táto najväčšie rozmery 2,05 x 1,7 cm a hrúbku 0,55 cm. Takisto, ako väčšina predchádzajúcich gem i táto je vyrobená z karneolu. Na geme je vyryté vyobrazenie rímskeho boha lásky Amora, ktorý bol stotožnený s gréckym Erosom. Ten bol podľa neskorších mýtov synom boha vojny Area a bohyne lásky a krásy Afrodity. Najvyšší boh Zeus vedel, čo prinesie Eros do životov ľudí i bohov a že ani on sám neodolá jeho strelám. Preto sa ho rozhodol po narodení zahubiť. Afrodita ho však ukryla v lese, kde Erosa vychovali divé levice. Keď vyrástol, vrátil sa na Olymp k ostatným bohom. Pre jeho pôvab a krásu ho nakoniec bohovia prijali medzi seba a stal sa hlavným pomocníkom svoje matky.

Amor na geme sa opiera o palicu a pred ním je umiestnený stĺp alebo vysoký podstavec. V kontraste s precízne stvárnenou tvárou a účesom pôsobí vyobrazenie samotnej postavy trocha ťažkopádne. Amor respektíve Eros patril v antike medzi najčastejšie zobrazovaných bohov a podobné scény ako na geme sa vyskytujú napríklad na minciach. Napriek tomu nie je známe žiadne totožné vyobrazenie Amora/Erosa ako na geme zo Smižianskej rovne. Chýbajúca priama analógia a kvalitatívne nevyvážené zobrazenie naznačuje, že nejde o bežne zaužívané stvárnenie. Gema mohla byť vyrobená  na želanie majiteľa alebo predstavovala pokus majstra o nové zachytenie postavy Amora. Na rozdiel od ostatných vyššie popísaných gem bola gema s Amorom objavená ďaleko od rímskych hraníc v germánskom vnútrozemí a predstavuje ďalší z hmotných dôkazov o čulých vzťahoch týchto dvoch svetov.

Rovnako, ako v prípade prsteňov ani tento článok nie je vyčerpávajúci a v zbierkach slovenských inštitúcií sa nachádzajú ďalšie pozoruhodné samostatne nájdené gemy. Napríklad karneolova gema zobrazujúca včelu nájdená v Bratislave na Uršulínskej ulici alebo ďalšia jaspisová gema z Iže s podobizňou mužskej hlavy. Z Iže pochádza aj jediná známa rímska kamea z nášho územia, ktorá, pravdepodobne, zobrazuje niektorého z vojenských cisárov z 3. storočia n. l. Navyše viaceré gemy uložené v depozitoch len čakajú na svoje prvé publikovanie.

Poznámka:
Gema s Minervou/Athénou je v knihe Múzeum mesta Bratislavy 1868–2008 (2008) datovaná do 2. storočia a v knihe Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia (2012) do 3. storočia.

Za kontrolu článku, odporúčanú literatúru a viaceré cenné rady ďakujem Mgr. Miroslave Daňovej, PhD., ktorá pôsobí na Katedre klasickej archeológie Trnavskej univerzity.

Moje poďakovanie patrí aj Slovenskému národnému múzeu – Archeologickému múzeu a Archeologickému ústavu Slovenskej akadémie vied, pracovisko Spišská Nová Ves za poskytnutie fotografií gem.

Použitá literatúra:

BAZOVSKÝ, Igor – GREGOR, Miloš – VANČO, Ľubomír – KADLEČÍKOVÁ, Magdaléna. 2013. Antické gemy zo zbierok SNM-Archeologického múzea (mineralogické štúdium). In Zborník Slovenského národného múzea. ISBN 978-80-8060-318-2, 2013, roč. 107, Archeológia 23, s. 67 – 78.

DAŇOVÁ, Miroslava – ČAMBAL, Radoslav – TURČAN, Vladimír. 2010. Súbor predmetov z bratislavského Hradného kopca. In Zborník Slovenského národného múzea. ISBN 978-80-8060-254-3, 2010, roč. 104, Archeológia 20, s. 81 – 88.

DAŇOVÁ, Miroslava – SOJÁK, Marián. 2013. Unikátny nález antickej gemy zo Spišskej Novej Vsi – polohy Smižianska roveň. In Zborník Slovenského národného múzea. ISBN 978-80-8060-318-2, 2013, roč. 107, Archeológia 23, s. 61 – 66.

HOLČÍK, Š. (zostavovateľ). 1988. Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Katalóg expozície. Bratislava-Hrad-Klenotnica. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1988. 131 s.

HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

KŘÍŽOVÁ, Alena. 2015. Šperk od antiky po současnost. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2015. 222 s. ISBN 978-80-7422-311-2.

KUZMOVÁ, Klára – KOLNÍK, Titus – RAJTÁR, Ján. 1982. Štvrtá sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži – akcia Dunaj. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1981 1. časť (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1982. s. 177 – 188.

KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján. 1983. Piata sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1982 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1983. s. 150 – 155.

KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján. 2010. Rímsky kastel v Iži – hraničná pevnosť na Dunaji. In KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján (zostavovatelia): Rímsky kastel v Iži. Výskum 1978 – 2008. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2010, ISBN 978-80-89315-32-1, s. 11 – 38.

MIKOVÍNYOVÁ-DAŇOVÁ, Miroslava. 2010. Römische Gemmen mit Tierdarstellungen – Funde aus Bratislava-Devín. In ANODOS. Studies of the Ancient World. ISBN 978-80-8082-385-6, 2010, č. 9/2009, s. 107 – 110.

PAPROTNY, Thorsten. (preklad PIŠTOROVÁ, Jana). 2005. Stručné dějiny antické filozofie. Praha : Portál, 2005. 182 s. ISBN 80-7178-900-3.

PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2011. Ranostredoveký Devín. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 2011. 141 s. ISBN 978-80-85331-65-3.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2008. Archeologická zbierka Rusovce. In Múzeum mesta Bratislavy 1868–2008. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2008, ISBN 978-80-969864-2-2, s. 42 – 51.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2012. Rusovce: rímsky vojenský kastel Gerulata a jeho zázemie. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 256 – 271.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – GÁFRIKOVÁ, Oľga – PINČÍKOVÁ, Ľubica. 2011. Dunajský limes na Slovensku. Rímske antické pamiatky na strednom Dunaji. Rímsky vojenský kastel Gerulata v Bratislave-Rusovciach. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2011. 15 s. ISBN 978-80-89175-53-6.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka. 2004. Gema s Minervou z Gerulaty-Rusoviec. In Zborník Mestského múzea. ISBN 80-969264-6-2, 2004, roč. 16, s. 5 – 14.

VRTEL, Andrej. 2012. Keltské oppidum v Bratislave. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 164 – 180.

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. 1998. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : PERFEKT, 1998. 468 s. ISBN 80-8046-098-1.

Zdroje obrázkov:

Gemma Augustea:
Wikipedie. [online]. [cit. 27. 3. 2017]. Dostupné na internete:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Gema

Karneolová gema s vyobrazením psa:
PIETA, Karol – PLACHÁ, Veronika. 2000. Nové objavy na rímskom Devíne. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 6 – 9., foto: V. Kóša

Jaspisová gema s vyobrazením dvoch bradatých mužských hláv:
KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

Karneolová gema s vyobrazením Fortuny/Tyché:
Archív SNM – Archeologického múzea, foto: Mgr. Igor Choma

Karneolová gema s vyobrazením Minervy/Athény:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2008. Archeologická zbierka Rusovce. In Múzeum mesta Bratislavy 1868–2008. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2008, ISBN 978-80-969864-2-2, s. 42 – 51.

Karneolová gema s vyobrazením Amora/Erosa:
Archív AÚ SAV, pracovisko Spišská Nová Ves, foto: Marián Soják