Denník N

Za komunistov bolo lepšie, lebo každý mal prácu

To je častý argument, na ktorý sa ťažko a nie ľahko reaguje.

Hodnoty

Práca, v dnešnom ponímaní, by mala byť o vytvorenej hodnote, nie o „práci“ meranej napr. námahou alebo časom.
Napr. pekár. Ten pracuje a vytvorí hodnotu v podobe chleba. Tento chlieb niekoho nasýti. To je tá pridaná hodnota pekárovej práce – niekomu pomohol. Nepracuje preto, aby sa narobil alebo aby nesedel pred telkou.
Pracujeme preto, aby sme vytvorili hodnotu.

Nezamestnaný si hľadá prácu – hľadá komu by so svojimi schopnosťami mohol pomôcť tvoriť hodnoty. Ak svojimi schopnosťami nedokáže tvoriť hodnoty pre zamestnávateľa, stále môže tvoriť hodnoty priamo svojim zákazníkom, formou živnosti. To sa v minulosti nedalo. Ak niekto nedokáže ani jedno ani druhé, asi by sa mal zamyslieť nad svojimi schopnosťami – rozumej špecializáciou.

Chápem, že starším ľuďom sa ťažko učia nové tech vychytávky a rovnako chápem, že zvýšiť svoju špecializáciu vyžaduje námahu.
To je však „nevýhoda“ tohto režimu, treba makať.

Ďalším problémom je, keď človek nedokáže svojou prácou konkurovať strojom a automatizácii. To však nie je otázka kapitalizmus vs. komunizmus, ale ide o technologický pokrok. Aj to sa však dá riešiť, ale o tom možno nabudúce.

Iné pro-komunistické argumenty

Istoty

Je fajn vedieť, že ak sa mi aj nedarí, niekto (napr. štát) sa o mňa postará. Áno, postará, aj dnes! Existuje dávka v nezamestnanosti alebo dávka v hmotnej núdzi. Je nízka? Samozrejme, kto chce mať viac, musí sa „snažiť“.
Dnes sa musíme vedieť o seba postarať sami.

Dostal si byt „zadarmo“, dnes sa musíš upísať na 30 rokov.

„zadarmo“ dávam do veľkých úvodzoviek. Každý mal predsa „istotu“ (a zároveň povinnosť) pracovať. K tejto výsade bol zaviazaný narodením. Dnes sa k hypotéke zaväzujeme dobrovoľne. Komu sa nepáči, má spústu iných možností: žiť s rodičmi, prenájom, emigrácia… Na byt sa však dlho čakalo, iná možnosť nebola. Dnes ho môžeš mať za pár podpisov.

Podnikatelia zdierajú – ľuďom dávajú málo

Niekedy to môže byť pravda. Nie každý je však taký. Napr. Websupport alebo Esetu. Toto sú správni, poctiví podnikatelia. Som presvedčený, že na Slovensku máme aj ďalších, poctivých podnikateľov. Dovolím si tvrdiť, že väčšinu. Na slovensku však máme žiaľ aj menšinu: Bašternákov, Slotov alebo Širokých, ktorý sa nielen že nabalia na štáte – na našom spoločnom, ale ešte aj nevyplatia svojich dodávateľov. Toto je však vina vlády, nie kapitalizmu.
Vinou médií je, že hlavne takíto sa potom dostanú do správ. Pozitívne príklady nevidíme.

Nostalgia

Za minulým režimom často smútia práve starší ľudia. Možno však nie ani tak za režimom, ako za svojou mladosťou. Byť mladým je asi dobré v každom režime ;-) Veď prečo by potom každá generácia hovorila: Naša mladosť, to bolo to pravé, to už tieto dnešné deti nezažijú.

Áno, bola to doba „istôt“

Aj dobrých, aj zlých. Na záver jeden citát:

„V živote neexistujú žiadne istoty, iba dane a smrť.“
Benjamin Franklin

Teraz najčítanejšie