Denník N

Sami buďme prvou ligou

Pamätáte si Chartu 77? Bola to výzva komunistom, aby dodržiavali ľudské práva. Reakcia komunistov bola „Anticharta“, ku ktorej sa prihlásili tisíce ľudí bez toho, aby Chartu 77 vôbec čítali. Tá bola totiž zakázaná.

Presne to isté robí Robert Fico. Tlačí nás ako zmyslov zbavený do akejsi prvej ligy, pritom nevie povedať, čo presne to znamená. Fico ani len neprezradil, akú EÚ si predstavuje a už vonkoncom niečo, čo by sa mohlo podobať na víziu Slovenska.

My v SaS sme jasne povedali, akú EÚ si predstavujeme. Predtým sme ešte povedali, že členstvo v EÚ považujeme za kľúčový záujem Slovenska a to sme aj poctivo vyargumentovali. Reforma EÚ, ktorú sme predstavili, je mimochodom plne v súlade s Junckerovou Bielou knihou (scenár číslo 4). Tiež sme predstavili našu víziu o tom, ako by Slovensko mohlo v budúcnosti vyzerať.

Pripomínam, že Slovensko je členom v Európskom hospodárskom priestore (EHS), EÚ, eurozóne, Svetovej obchodnej organizácii (WTO), OECD a NATO. To všetko sú organizácie, ktoré nás začleňujú do západnej hemisféry, tá prvá (EHS) nám garantuje bezcolný vývoz do krajín EÚ. Nikdy sme (nikto z SaS a ani ja osobne) ani len náznakom nespochybnili členstvo Slovenska v týchto organizáciách.

Napriek tomu naše odmietnutie akejsi pochybnej prvej ligy, o ktorej jej zástancovia doteraz nepovedali, čo to je, vyvolalo priam hystériu a Denník N vyfabrikoval až dve titulky v jeden deň. Mimochodom, už by som mohol dostať odpoveď na otázku, či je v poriadku, ak komentátor Denníka N podlým a klamlivým spôsobom útočí na politického konkurenta svojho syna.

Za absurdné považujem výčitky, že ani neviem, čo to tá prvá liga je a už to odmietam. Veď malo by to byť presne naopak: pôjdem len tam, kde viem, že mi nič nehrozí a nie naopak, že nepôjdem len tam, kde viem, že mi niečo hrozí. To je predsa v zásadnom rozpore s opatrnosťou a pudom sebazáchovy, ktorý sa  po tisícročia ľuďom osvedčil. Tiež nejdete škrabkať vlčiaka za uškom len preto, že zatiaľ nikomu neodhryzol ruku.

Teraz k samotnej prvej lige, ako ju definuje Robert Fico. Nie je to nič, kam by sme sa mali silou – mocou hrnúť, lebo výhody aj tak nezískame. Výhodou Nemecka je napríklad priemerná hrubá mzda, ktorá je dosť presne trikrát vyššia ako u nás na Slovensku. Kto si myslí, že slepým nasledovaním Nemecka budeme mať šibnutím prútika aj my priemernú hrubú mzdu takmer tri tisícky mesačne, je naivka. Dokonca tvrdím, že bezhlavým hrnutím sa do stále hlbšej integrácie nedosiahneme nemeckú priemernú mzdu nikdy, tak ako ju nikdy nedosiahnu Gréci či Portugalci, ktorí sa vždy vo všetkom horlivo integrovali a napriek stovkám miliárd Eur ich ekonomiky upadli a sú po uši zadlžené.

K tým stovkám miliardám eur sme prispeli aj my, konkrétne dvomi miliardami, za ktoré sme mohli mať dostavanú diaľnicu D1. Česi sa pár rokov dozadu do prvej ligy (konkrétne do eurozóny) nehrnuli, my áno. Dnes Česi napredujú rýchlejšie ako my (nečlenstvo v eurozóne im nijak neuškodilo), ešte aj nemuseli platiť Grékom.

Práve Grécko je výborný príklad, ako môžu krajine uškodiť vysoké sociálne štandardy. Navymýšľali si minimálnu mzdu (Ficova obľúbená agenda) takmer 900 €, miestami až 16. plat (Dankova obľúbená agenda) a množstvo iných pekne znejúcich a voličmi ocenených sociálnych výdobytkov (napr. 100 mesačné odstupné), až grécka ekonomika skolabovala. Preto pozor na populistov. Musíme sa prikrývať takou perinou, na akú máme a ak by slovenská ekonomika prebrala nemecké či francúzske sociálne štandardy, napríklad Ficom tak ospevovanú minimálnu mzdu, tak by dopadla veľmi zle.

Fico síce básni o tom, ako bude spolu s francúzskym prezidentom bojovať proti sociálnemu dumpingu, ale to sa len opäť nechá opiť rožkom. Presne, ako keď v roku 2014 sklopil uši, keď neboli dorovnané dotácie poľnohospodárom na priemer EÚ. Výsledok je historicky najnižší podiel domácich potravín v slovenských obchodoch. Francúzi ani Nemci svoje vlastné záujmy tiež tvrdo obhajujú a pod bojom proti sociálnemu dumpingu majú na mysli napríklad odstavenie našich prepravcov od roboty v Nemecku a tu potrebujú užitočného idiota, ktorý vysvetlí občanom, že to je cena za prvú ligu.

Keď teda Fico odmieta prezradiť, čo to je tá prvá liga, skúsim to ja. V prvom rade to je viac integrácie (to znie zatiaľ pekne), čo znamená viac kompetencií do Bruselu a to je jednoznačne strata suverenity. Hlbšia integrácia napríklad znamená, že sa zruší právo veta pri hlasovaniach na rade. Potom sa len väčšinovo príjme rozhodnutie, že budú platiť kvóty na prerozdelenie migrantov. Naša momentálna žaloba je o tom, že Fico tvrdí (podľa mňa oprávnene), že rozhodnutie o prerozdelení 160 tisíc migrantov malo byť s právom veta (teda jednohlasné) a nie väčšinové, kde mohol byť a bol prehlasovaný. Ak právo veta nebude, nebude ani možné namietať, ak nám západné krajiny vnútia tisíce migrantov.

Čo si v Bruseli myslia o Ficovi a jeho „flexibilnej solidarite“, menej decentným spôsobom vyjadrila švédska europoslankyňa  Cecilia Wikströmová: „Flexibilná solidarita? Je to stupidita prekračujúca všetku predstavivosť,“ a povedala, že tento návrh patrí do koša. Pozor, Cecilia Wikströmová nie je hocikto v Europarlamente, ale šéfka ľudskoprávneho výboru a spravodajkyňa k novele azylového systému. Ak teda Fico bude chcieť byť silou mocou v onej prvej lige, bude musieť aj tu sklopiť uši.

Pri daniach sa rovno na včerajšej tlačovej besede v rámci jedinej odpovede novinárom preriekol, keď v tejto súvislosti povedal „áno, budú prijímané vážne rozhodnutia. A čo bolo zadarmo?“. Po daňovej reforme v roku 2004 sme mali jedny z najnižších daní v Európe. Posledné roky ich minister financií Kažimír rekordne zvyšoval, ale stále je to menej ako v Nemecku, o Francúzsku nehovoriac. Je preto isté, že popri boji proti sociálnemu dumpingu bude prebiehať boj proti daňovému dumpingu, inými slovami, dôjde k harmonizácii daní. A tá nebude prebiehať na úrovni našich 19-ich percent, ale na úrovni francúzskych či nemeckých násobne vyšších sadzieb. Je to pritom práve hraničná sadzba dane z príjmov (marginálne zdanenie), ktorá rozhoduje o motivácii tvoriť hodnoty.

Pre nového francúzskeho prezidenta Macrona je hlbšia integrácia rovno európske ministerstvo financií, čo je ďalšia strata suverenity. JUDr. Ficovi je zbytočné pripomínať zásadu „no taxation without representation“, no to nijak neznižuje jej platnosť.

Ďalším znakom prvej ligy je množstvo migrantov. Množstvo je napríklad 17 miliónov cudzincov nultej a prvej generácie v Nemecku. Pri 81 miliónoch to je vyše 20 percent, toto číslo však neplatí pre všetky vekové skupiny. Zatiaľ čo v skupine 70 a viac roční to je len cca 5 percent, v skupine nula až 6 ročných je to vyše 40 percent. Pri terajšej pôrodnosti Nemcov a neNemcov a pri veku prvého pôrodu Nemiek a neNemiek sú Nemci ešte v tomto storočí v menšine vo svojej vlastnej krajine. Francúzsko a Švédsko sú na tom podobne. Západné krajiny majú s nimi množstvo problémov a preto tlačia na ich prerozdelenie.

Zrejme sa nájdu ľudia, ktorí budú tvrdiť, že teroristické útoky nijako nesúvisia s množstvom migrantov, obzvlášť moslimov. Áno, aj to je názor, asi taký, ako že mesiac pozostáva z bobrieho syra, ale fakt je, že zatiaľ čo na Slovensku je riziko teroristického útoku nula, v krajinách s vysokým podielom migrantov je vysoké.

Ako teda predbehnúť tých Nemcov? Alebo aspoň Čechov?

Určite nie horlivým sa hlásením do pofidérnej prvej ligy, o ktorej nevieme, čo presne je, ale kukajú z toho problémy. Ak my sa totiž budeme stále viac integrovať, tak to znamená, že v stále budeme mať rovnaké pravidlá. Ak ale budeme mať všetko unifikované, budeme aj približne rovnako rýchly a dobiehanie skončilo. Samozrejme, nejakému zakomplexovanému provinčnému politikovi to môže stačiť, ale je to ďaleko ďaleko pod možnosťami Slovenska. Smer je síce ideovo vyprázdnená strana s vyhoretým predsedom na čele, ale to neplatí pre SaS. Predstavili sme našu víziu, k nej priority a postupne predstavujeme funkčné a konkrétne riešenia.

Vyhoďme si z hlavy, že slepým držaním sa Nemcov u nás prepukne blahobyt. Nebudeme mať zo dňa na deň nielen ich platy, ale ani ich diaľnice, majetok na obyvateľa, zdravotníctvo či školstvo alebo armádu. Obzvlášť potom, čo po roku 2020 vyschnú (alebo sa výrazne znížia) eurofondy si na všetko budeme musieť zarobiť sami. Dobrá správa je, že máme na to.

Už sme raz videli, že ak spravíme odvážne reformy, vieme napredovať rýchlejšie ako ostatní. Stali sme sa európskym tigrom, výrazne sme dobiehali Čechov. Potom prišiel Fico a rozvoj ustal.

Každopádne majú oveľa vyššiu výpovednú hodnotu nárasty veličín (napríklad nárast kúpnej sily, rast HDP, rast majetku na obyvateľa) ako samotné veličiny. Lebo bohaté krajiny dobehneme len tak, že budeme napredovať rýchlejšie.

Bývalý úspech vieme zopakovať. Napríklad realizáciou AGENDY 2020, ktorá obsahuje vyše 150 konkrétnych návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia. Vieme citeľne zlepšiť zdravotníctvo už len tým, že odstavíme pijavice, aj tak ich nik iný za nás neodstaví. Vieme zásadným spôsobom reformovať náš sociálno-odvodový systém tak, že bude patriť k svetovej špičke, ako patrila Rovná daň v roku 2004, ktorá priniesla obrovské pozitíva. Musíme si len zvoliť vládu, ktorá má predstavu čo s krajinou, ktorá má na to slušných a odborne zdatných ľudí. Krutá pravda znie, že inú možnosť nemáme.

Byť za každú cenu v nejakej pochybnej prvej lige svedčí len o kultúrnom komplexe. Preto navrhujem, vyčkajme, čo to vlastne chce tá prvá liga byť a potom sa rozhodujme. Alebo ešte lepšie, my sami si nastavme pravidlá tak, že budeme skutočnou prvou ligou. A dovtedy vyzývam Roberta Fica na diskusiu o budúcnosti Slovenska, povedzme v O 5 minút 12.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.