Keď nejde Mohamed k hore a investori do regiónov

Zlaté časy tatranského tigra sú preč a súkromných investícií je v našej ekonomike stále menej. Ich podiel na slovenskom HDP poklesol v čase hospodárskej krízy oveľa výraznejšie než v okolitých krajinách a vo zvyšku EÚ.

Štát má poruke investičnú pomoc, ktorou môže usmerňovať ekonomickú aktivitu do určitých sektorov či regiónov. V rokoch 2009 až 2014 ju získalo 63 projektov, aspoň jeden v každom druhom okrese Slovenska. Celková výška stimulov dosiahla 471 mil. eur, z čoho približne tri štvrtiny (341 mil. eur) tvorili daňové úľavy, pätinu (99 mil. eur) dotácie na nákup majetku firiem a 6 % (30 mil. eur) smerovalo na vytvorenie alebo zachovanie pracovných miest. Napriek tejto sume čistý prílev zahraničného kapitálu na Slovensko dosiahol len 4,7 mil. eur.

V porovnaní so zvyškom Európy nie sme prehnane štedrí. Od roku 2004 tvorila štátna pomoc na Slovensku v priemere 0,42 % HDP ročne, teda menej než priemer EÚ (0,51 %) a približne polovicu z priemeru štátov V3 (0,88 %). Najviac (0,67 %) sme investorom dopriali v roku 2004, kedy k nám zavítala istá kórejská automobilka.

Problémom investičnej pomoci teda nie je výška, ale skôr výsledky. Drvivá väčšina zahraničných investícií v rokoch 2009 – 14 pribudla v Bratislavskom kraji, ktorý nezískal ani euro investičnej pomoci. Na druhej strane, napriek takmer dvesto miliónovej dotácii bol prírastok zahraničného kapitálu v Nitrianskom kraji zanedbateľný a z Trnavského či Banskobystrického kraja v čistom odišiel.

Investičná pomoc tiež nemala výrazný vplyv na pokles nezamestnanosti. Evidovaná nezamestnanosť v okresoch s vyššími dotáciami skôr rástla (Šaľa, Trenčín, Ružomberok). Malý negatívny efekt na rast nezamestnanosti vidieť v okresoch, kam prúdili dotácie určené na vytvorenie či udržanie pracovných miest (6 % z celkového objemu stimulov). Tento efekt zrejme sčasti spôsobili voľnejšie podmienky pre získanie dotácií na pracovné miesta v okresoch, kde sa nezamestnanosť nachádzala vyššie nad slovenským priemerom.

Hodnotenie stimulov je náročné, keďže nepoznáme alternatívny svet bez nich: čo by bolo, keby…? Koľko ľudí by nezískalo prácu a koľko firiem by zo Slovenska odišlo? Predsa len vieme, že

1. najviac zahraničných investícií prúdi do najbohatšieho centra krajiny napriek nulovým dotáciám;
2. štedré stimuly získavajú aj okresy, ktoré nie sú pre zahraničných investorov atraktívne;
3. rast nezamestnanosti nie je výrazne nižší v okresoch, kam prúdi najviac investičnej pomoci.

Ľudský kapitál, infraštruktúra a blízkosť dodávateľskej a odberateľskej siete sú hlavné faktory, za ktoré sú zahraničné firmy stále ochotné platiť podstatne vyššie mzdy v Bratislave. Kým ich nenájdu v regiónoch, investičné stimuly ich presvedčia len ťažko. Investičná pomoc môže byť vyššia, ale mala by mať jasné pravidlá použitia: štát by mal intenzívnejšie podporovať tréning a vzdelávanie nových zamestnancov, nie nákup strojov a materiálu.

Druhé ponaučenie je, že Slovensko nie je bohatá Bratislava, ale ani 12 najmenej rozvinutých okresov, ktorým sa v poslednej dobe venuje mimoriadna pozornosť. Treba viac myslieť na okresy „kdesi v strede“.

Objem zahraničných investícií v Levoči či Medzilaborciach je takmer nulový. Z okresu Spišská Nová Ves zahraničný kapitál odišiel, hoci štát tamojším investorom poskytol vyše 7,4 mil. eur. Veľmi podobne je na tom Gelnica. Každý z týchto okresov má nadpriemernú mieru nezamestnanosti, no ani jeden sa nenachádza v zozname 12 najmenej rozvinutých okresov Slovenska. Tieto okresy sú tvrdým orieškom a práve preto by mali byť jasnejším terčom verejných politík.

Uvidíme, čo v tejto oblasti pripraví Ministerstvo hospodárstva v Stratégii hospodárskej politiky, ktorú má v decembri predložiť na rokovanie vlády. Stay tuned. A na záver grafy pre fajnšmekrov.

Okresy Gelnica a Poltár získali približne dvojnásobný objem dotácií na pracovné miesta ako Revúca a Spišská Nová Ves, pričom zaznamenali podstatne pomalší nárast nezamestnanosti. Toto porovnanie však nie je viac než anekdotálne, keďže nezamestnanosť v Gelnici a Poltári bola vysoká už predtým. Zároveň tento efekt možno sčasti pripísať voľnejším podmienkam pre získanie dotácií na pracovné miesta v okresoch, kde sa nezamestnanosť nachádzala vyššie nad slovenským priemerom.