Čo robiť pri teroristickom útoku?

Ak chceš prejsť rovno k tipom, tak scrolluj nižšie, ale s úvodom si to užiješ lepšie.

V uplynulých týždňoch sa pozornosť Európy upierala na sériu tragických teroristických útokov vo Veľkej Británii. Hoci pravdepodobnosť, že sa človek stane obeťou teroristického útoku je podobná ako šanca, že dnes vyhráš Loto, málokto sa ubráni pomysleniu na to, že ČO AK? Našou prirodzenou, pudovou reakciou na desivé obrázky v televízii je, samozrejme, pocit strachu. Strach má z evolučného hľadiska veľký význam, lebo nám bráni vystavovať náš život riziku. Takýto mechanizmus je fajn, pokiaľ sa jedná o riziko, ktorému sa vieme vyhnúť. Strach väčšine ľudí zabráni skočiť do ohrady k levom či vybrať sa na dovolenku na východnú Ukrajinu. V prípade hrozby ako je terorizmus je však nemožné eliminovať naše vystavenie riziku na nulu, nech sa budeme snažiť akokoľvek. Neprestaneme sa prechádzať po uliciach, používať MHD, chodiť do školy, do práce či na trh. Jediným rozumným spôsobom ako sa tomuto strachu brániť je pripraviť sa v rámci našich možností.

Je nedeľný večer a ty sa prechádzaš po centre Bratislavy, Londýna, Paríža, Banskej Bystrice … (dosaď ľubovoľné mesto). V tom počuješ hluk motora, výkriky ľudí, streľbu. Čo spravíš? Ako je to so všetkým, ani na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď. Pozrime sa, čo odporúča robiť Polícia SR:

Tento prístup známy ako „Run, hide, tell“ prvý krát oficiálne použila londýnska polícia počas minulotýždňových teroristických útokov avšak v bezpečnostných kruhoch je známy už dlhšiu dobu. Názory odborníkov i verejnosti sa rôznia. Zástancovia britského prístupu argumentujú, že zachránil mnoho životov, no odporcovia ho považujú za prejav slabosti a kapitulácie pred útočníkmi. Mnohé prípady ľudových hrdinov, akým je napríklad futbalový fanúšik z Londýna ukazujú, že obrana útokom a spacifikovanie útočníka môže v niektorých prípadoch zabrániť ďalším obetiam. Aká je teda alternatíva?

Americký prístup Uteč, Schovaj sa, Bojuj (Run, Hide, Fight)

Zatiaľ čo Brit podľa pokynov polície utečie alebo sa schová (popri tom dáva pozor, aby nerozlial pivo), Američan má na mysli aj tretiu možnosť – bojovať. Pre úplnosť treba dodať, že z troch možností sú preferované prvé dve. Pokiaľ sa dá utiecť, uteč. Pokiaľ sa nedá, schovaj sa. Pokiaľ nie je kam, bojuj s útočníkom. Tento prístup vo svojom novom videu odporúča aj česká Polícia a jeho výbornú analýzu si môžeš pozrieť na DVTV. Ja ti ponúkam zhrnutie základných bodov doplnené o moje postrehy a rady, ktoré som získal od dánskych expertov na bezpečnosť.

ČO URČITE NEROBIŤ:

• Snažiť sa vyjednávať s útočníkom – terorista či aktívny strelec sa neprišiel rozprávať, ale zabiť čo najviac ľudí (výnimka: útočník ťa osobne pozná a má dôvod ťa omilostiť),
• Ľahnúť si na zem a hrať mŕtveho – to ti nezožerie ani medveď a už vôbec nie človek. Z praxe vieme, že útočníci postupujú dôsledne a dávajú rany istoty.
• Schovať sa na blbé miesto (čo je dobré miesto poviem v ďalšej časti)

ČO ROBIŤ:

UTEČ

• Zisti, z ktorého smeru prichádza streľba či výkriky a utekaj opačným smerom (možno si povieš: „thank you, Captain Obvious“, ale zvuk sa odráža a láme v priestore, takže identifikovať smer nie je vždy jednoduché).
• Odhoď záťaž. Tá taška s MacBookom ti bude v hrobe na nič.
• Nasleduj dav. Pokiaľ si vo verejnej budove (obchodné centrum, štadión, …) nasleduj zamestnancov, tí najlepšie vedia, ktorým smerom je východ.
• Utekaj čo najďalej, nezastavuj sa, kým si nie si stopercentne istá, že si v bezpečí.
• Ak útočník strieľa, neutekaj rovno, ale kľučkuj. Útočníci väčšinou nie sú olympijskí víťazi v streľbe na pohyblivý cieľ.
• Pokiaľ si v budove, hľadaj označené núdzové východy (trochu paranoje nezaškodí a je fajn vždy mať prehľad o tom, kde sa nachádza najbližší východ).

Pokiaľ sa nedá utiecť,

SCHOVAJ SA

• Ak si v miestnosti, zabarikáduj dvere. Útok môže trvať aj niekoľko hodín, preto nevpusti do miestnosti nikoho, kým si nie si stopercentne istý, že je koniec)
• Ak si na voľnom priestranstve, hľadaj nepriestrelné zábrany (betónové steny, hrubé stĺpy, mohutný strom)
• Schovaj sa tak, aby ťa útočník nevidel alebo sa k tebe nevedel dostať (ideálne oboje)
• Vypni zvonenie na telefóne, nevydávaj zvuky (na ukľudnenie je vhodná vojenská technika dýchania 4×4 – štvorsekundový nádych, 4 sekundy zadržať, štvorsekundový výdych, 4 sekundy nedýchať, opakovať)
• Pokiaľ vieš, že tvoj úkryt bude odhalený (počuješ prichádzať útočníka), priprav sa na boj.
• Pri výbere úkrytu sa neunáhli – keď sa schováš zle, bude ťa to stáť život.

Preto ak nie je nablízku žiadny vhodný úkryt,

BOJUJ

• Útočník nepočíta s tým, že sa obete budú brániť. Moment prekvapenia hrá v tvoj prospech.
• Pokiaľ je to možné, nájdi si pred bojom taktický úkryt, odkiaľ útočníka prekvapíš.
• Keď sa rozhodneš bojovať, musíš ísť all-in, s maximálnym nasadním a brutalitou.
• Ak máš pri sebe zbraň, neváhaj ju použiť.
• Ak zbraň nemáš, použi akýkoľvek predmet (hasiaci prístroj, kovovú tyč, dlažobnú kocku, stoličku, …). V závislosti od vzdialenosti môžeš buď predmety hádzať alebo útočníka udierať.
• Útoč na hlavu, oči, slabé miesta (ehm, vieme, kde ho majú muži).
• Cieľom je odzbrojiť útočníka – vyraziť mu z ruky zbraň, zložiť ho na zem, znehybniť. Treba myslieť na to, že útočníci sa nechcú nechať ľahko odzbrojiť. Pri posledných útokoch v Londýne mali preto nože priviazané k rukám.

Keď si v bezpečí,

VOLAJ

• Volaj 112 a podaj čo najpodrobnejšie informácie o útoku

Treba zdôrazniť, že tieto kroky sa odporúčajú nasledovať presne v tomto poradí a k boju by si sa mal odhodlať len pokiaľ neexistuje žiadna iná alternatíva. Inštruktor bojového umenia Krav Maga Michal Otipka hovorí, že človek bez výcviku má mizivú šancu ubrániť sa.

Podľa niektorých hrdinov-teoretikov, ktorí sa sústreďujú na facebookovej stránke Menej štátu, by sme sa však mali ozbrojiť a proti teroristom rovno bojovať.

Ich postup však môžem odporučiť len tým, ktorí spĺňajú jeden z troch predpokladov:

1. Absolvovali špeciálny policajný či armádny výcvik a majú bojové skúsenosti,
2. Chcú umrieť mučeníckou smrťou v mene libertariánskej ideológie,
3. Ich meno je Chuck a priezvisko Norris.

V súčasnom svetovom usporiadaní je štát zodpovedný za bezpečnosť svojich občanov. Tajné služby ročne identifikujú a prekazia stovky teroristických útokov, o ktorých sa verejnosť ani nedozvie. Smutnou realitou je, že všetkým útokom v súčasnosti zabrániť nevedia. Bezpečnosť nie je absolútna veličina a riziko sa nedá eliminovať na nulu, ale vieme ho znížiť aj svojou pripravenosťou a ostražitosťou. Na záver ostáva len dodať, že vedomosti z tohto blogu sú niečo ako tvoja životná poistka – keď ju máš, cítiš sa bezpečnejšie, ale veríš, že ju nikdy nebudeš musieť použiť.