Denník N

Ani štyridsiatnici, ani mladí. Každý jeden, my všetci.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zodpovednosť za stav spoločnosti a tým celej krajiny neleží teraz na pleciach mladých ľudí, neleží ani na pleciach štyridsiatnikov, ani na pleciach akejkoľvek inej skupiny občanov. Táto zodpovednosť leží a vždy ležala na pleciach každého jednotlivca.

Najprv disclaimer. Protikorupčné pochody, ktoré sa v uplynulých týždňoch a mesiacoch konali v Bratislave a Košiciach (Prešov a Žilina sa čoskoro pridajú) sú veľmi pozitívnym zjavom. A to píšem bez akejkoľvek irónie. Jednoducho rešpekt.

Za prvé – dokázali na naše pomery vcelku účinne zmobilizovať mladú generáciu (kam sa ráta aj autor textu) vo veci, ktorá našu krajinu ničí. Korupcia je vec, ktorá napĺňa všetky atribúty rakoviny. Invazívnosť, zákernosť, počiatočnú nepozorovanosť, smrteľnosť či agresívnosť. A dalo by sa pokračovať. Ak sa usídli v spoločnosti, najprv sa vytvorí jedno alebo viac ložísk, kde sa stala tolerovanou. A ak sa následne účinne nezakročí, dochádza ku jej šíreniu, napádaniu ďalších oblastí a ku postupnému „prežratiu“ celej spoločnosti. Výsledok je morálny úpadok a letargia. A to čo sa začalo ako akýsi abstraktný neduh niekde ďaleko sa zrazu dostáva do blízkosti každého človeka. Ľudské charaktery dostávajú ťažké rany a všetci sa s tým učia akosi žiť. Lebo sa zdá, že inak sa nedá.

Za druhé – dokázali toto všetko urobiť bez politického krytia a bez vynaloženia obrovských finančných prostriedkov. Napriek tomu sa síce nájdu trollovia, ktorí to celé pripisujú na vrub kadekomu a kadečomu od médií (predseda vlády) cez Sorosa až po Američanov, ale to teraz necháme bokom, tomu sa proste nevyhneme. Za to, že vyšli pred ľudí sami, keď nikto nevedel ako to celé dopadne im patrí veľká poklona.

Mladí ľudia v čase, keď mnohí z pochodov vrátane mňa neboli ešte na svete, vyšli do ulíc protestovať proti režimu, ktorý bol omnoho brutálnejší a nebezpečnejší. Tak ako v roku 1989 aj teraz to vyzerá, že štafetu musia niesť mladí. Zo všetkých strán, v komentároch, na diskusiách sa ozývajú hlasy, že len nech to tí mladí napravia, keď tá naša generácia to takto domrvila a zlyhala.

Preto chcem povedať jednu, z môjho pohľadu dôležitú, vec. Zodpovednosť za stav spoločnosti a tým celej krajiny neleží teraz na pleciach mladých ľudí, neleží ani na pleciach štyridsiatnikov, ani na pleciach akejkoľvek inej skupiny občanov. Táto zodpovednosť leží a vždy ležala na pleciach každého jednotlivca. A to nie je preháňanie. Preto, ak chceme urobiť Slovensko lepším miestom, potrebujeme proste začať od seba. Áno, účasť na pochode, pokiaľ je slušný, je správna vec. A nijako neznižujem jeho váhu. Ale všetko to bude len prázdna póza, ak sa to neprejaví v našich obyčajných, každodenných životoch. Keď príde 20 tisíc ľudí, možno sa dočkáme prvých rezignácií, prvých ústupkov. Ale ak by to ostalo len pri tomto, skôr či neskôr sa vrcholná politika a vedenie štátu opäť začne podobať na to, akí sme my, čo ich volíme. Lebo na námestí SNP s transparentom v ruke sa odohráva len zlomok z nášho života, jeho veľmi malá a nepatrná časť. To, kde tú zmenu musí byť cítiť je inde. A nie sú to len voľby (avšak voliť by sme mali, pretože to je vzácny výdobytok slobody).

V našej práci, v škole, v MHD, vo voľnom čase… . Nepodvádzajme, neklamme, buďme čestní, féroví a rešpektujme pravidlá. Choďme a buďme príkladom pre naše okolie, nech sa naše slová a túžby, vyjadrené aj cez pochody, prejavujú reálne aj v našich skutkoch. Lebo ak to nemá byť každodennou všednou realitou našich dní, tak sme pokrytcami. A to je zápas ktorý musíme podstupovať každý deň. Niekedy sa nám možno bude dariť viac, a niekedy zase menej. Ale sú to tieto maličkosti, ktoré robia zmenu. A toto nie je doménou mladých ani starých. Toto je povedal by som až občianska povinnosť každého jedného z nás.

Aj keď za to pravdepodobne nebudeme často pochválení a skomplikujeme si toto dočasné pozemské bytie. Ale je to správne. A že takto bude premýšľať len málo ľudí? Áno, je možné, že tam kde sme budeme osamotení. No to množstvo ľudí, ktorí prišli na námestia a ktorým vadí ako ako spoločnosť fungujeme, je celkom veľké takže sami v tom určite neostaneme. A keby aj áno – to predsa nie je dôvod na to, aby som prestal byť verný princípom, ktoré sú správne. Verím, že slušných a aktívnych ľudí bude čím ďalej tým viac. A potom to musí byť cítiť. Tak, #nechsasprávnyskutokdeje.

FOTO: N – Tomáš Benedikovič

Teraz najčítanejšie