Denník N

Zita Furková: Nevzdám boj o spravodlivosť

Stanislav Mičev. Foto N - Daniel Vražda
Stanislav Mičev. Foto N – Daniel Vražda

Známa slovenská herečka sa ocitla v boji, lepšie povedané v súdnom spore so súčasným kandidátom na župana Banskobystrického kraja a dlhoročným riaditeľom Múzea SNP Stanislavom Mičevom. Pokračuje tak v spore, ktorý s Múzeom otvoril jej nebohý manžel, významný slovenský designer Milan Veselý a ktorý spočiatku vyzeral celkom jednoducho, ale vlečie sa, ako to na Slovensku chodí, už desať rokov.

Milan Veselý v roku 2015 zomrel, ale spor sa ešte neukončil. A tak Zita Furková preberá štafetu:
„Sľúbila som to manželovi,“ vraví mi.
Jadrom sporu je dlžoba Múzea Milanovi Veselému vo výške 5 832 000 korún. Zita Furková podčiarkuje, že jej už nejde ani tak o peniaze, ako o princíp.
A riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev ani náhodou nepomáha tomu, aby sa spor čo najskôr uzavrel. Práve naopak.

Kto je Stanislav Mičev
Hovorí o sebe, že odmieta akúkoľvek diktatúru, autoritatívne princípy, lenže vstúpil do komunistickej strany, ktorá nesie zodpovednosť za vyše štyridsaťročný totalitarizmus na našom území a za zločiny, ktoré sa v tom období napáchali. Dokonca sa stal jej členom počas Nežnej revolúcie, keď sa občania Československa masovo a úspešne voči diktatúre tejto strany vzbúrili. A to sa pýši tým, že je historikom, hoci naslovovzatý historik by mal jednoznačne vedieť objektívne a s nadhľadom vyhodnotiť spoločenskú situáciu.
Hrdo o sebe vyhlasuje, že je vlastencom, a preto študoval slovenčinu a slovenskú históriu, ale na svoju webstránku, ktorú si založil ako kandidát na župana, neumiestnil fotografiu Banskobystrického kraja, ale fotogenický záber z ulice Leidsestraat v holandskom Amsterdame. Zdá sa, že reklamný bilboard HZDS z roku 1998, kde ako pozadie tváre Vladimíra Mečiara tvorila švajčiarska malebná krajinka, natoľko zapôsobil na poniektorých slovenských spoluobčanov, že doteraz cítia potrebu ho napodobniť.
A do tretice – bez irónie je nesmierne sympatické jeho vyhlasovanie o sebe, že je demokratom. Aj keby to nebola celkom pravda, nanajvýš pozitívne je, že práve čosi také pokladá za natoľko chvályhodné, až sám seba za demokrata pasuje. Táto seba – charakteristika je ale v príkrom rozpore s tvrdením jeho bývalých dvoch podriadených. Tí totiž o Múzeu SNP, teda inštitúcii, na čele ktorej stojí už jedenásť rokov, nedávno na súdnom pojednávaní tvrdili, že v nej vládne psychický nátlak a mobing, pretože ich obidvoch nútili dodatočne podpísať úradný záznam, lepšie povedané novovytvorené zápisnice z inventarizácie expozícií, podľa ktorej Múzeum SNP vykazuje nulový dlh voči Milanovi Veselému a jeho firme N&V Design, čím popreli výsledky z inventarizácie z 20.marca 2006, podľa nej Múzeum, dlží Veselému tých spomenutých 5 832 000 korún, čo je približne 194 000 eur. O inventarizácii existujú zápisnice, presne popisujúce sled udalostí a podpísané obidvomi stranami. Teda aj zástupcami N&V Designu Milana Veselého, ale aj pracovníkmi Múzea SNP.
Spoluiniciátorom zmeny týchto zápisníc bol aj riaditeľ Stanislav Mičev a dialo sa tak tesne po tom, čo v apríli 2006 nastúpil do svojej funkcie.
Obaja, teda bývalá vedúca historického oddelenia Múzea Daniela Baranová aj bývalý námestník riaditeľa Dezider Tóth to spočiatku odmietli a zjavne kvôli tomu boli prinútení z Múzea odísť.
Daniela Baranová tvrdí:
„Niekedy v júni 2006 prišiel za mnou pán Hradecký, námestník riaditeľa pre odbornú činnosť, a navrhol mi, aby som svoje podpisy odvolala. Vyvíjal na mňa nátlak, aby som svoje podpisy na zápisniciach spochybnila, respektíve aby som tvrdila, že som ich podpísala iba ako do prezenčnej listiny, nie že súhlasím s ich obsahom. Kvôli neustálemu nátlaku a osočovaniu som v septembri roku 2008 podala v Múzeu výpoveď.“
Dezider Tóth, ktorý pracoval ako námestník riaditeľa, ale po príchode Mičeva bol z tejto funkcie odvolaný, na súdnom pojednávaní v Banskej Bystrici koncom mája tohto roku opisoval ešte tvrdšiu šikanu. Na otázku, či bol zo strany nadriadených, naňho vyvíjaný nátlak, aby zmenil názor na dlžobu, doslova odvetil:
„Klamal by som, keby som povedal, že nie. Áno, samozrejme, že bol. Priamy, nepriamy, bolo toho až až.“
Dokonca ho podľa jeho slov nútili podpísať na novo vypracovaný doklad, teda novú zápisnicu o novej inventarizácii, ktorej spolu iniciátorom bol, ako som už spomenula, aj Mičev a podľa ktorého Múzeum Milanovi Veselému a jeho firme nedlží nič:
„Čo ma úplne dorazilo, bolo, keď mi dávali podpisovať výsledky dielčej inventarizácie. Keď boli prvý raz za mnou, povedal som, že s tým nesúhlasím, pretože to nebola pravda.“
Príbeh sa ale podľa Tóthových slov ani týmto prvotným odmietnutím podpísať doklad nekončí. Nátlak pokračoval až do absurdity:
„Keď som prišiel do pracovne pána riaditeľa, kam ma zavolala jeho sekretárka, tak tam bol riaditeľ Mičev, bývalý riaditeľ Stanislav a pán Hradecký. Dali mi to na stôl, že podpíš. Odvetil som, že už mi to dávali, ale nesúhlasím, lebo to nie je pravda, tak sa nepodpíšem. Pán Stanislav na mňa skríkol: ´Podpíš to. Alebo to nepodpíšeš, tak… prisahaj na život svojho vnuka, že to nie je pravda.´
Ostal som úplne mimo. Môj vnuk mal vtedy desať mesiacov. Takto ma donútili to podpísať.“
Dezider Tóth ďalej podčiarkol že nátlak zažíval aj po podpise. Tvrdil, že sa k nemu správali ako k vyvrheľovi, kriminálnikovi, hoci v Múzeu pracoval takmer 30 rokov.
K svedectvám sa pridala aj známa herečka Zita Furková, ktorá tiež vypovedala na pojednávaní:
„Tu nejde len o financie, ktoré do toho môj manžel investoval, doteraz bez náhrady,“ zdôraznila Furková: „ale ide o ľudský, morálny aspekt . Raz sa vrátil domov a povedal, že to je neskutočné. Dozvedel sa, že dvaja pracovníci Múzea vyhlásili, že nebudú v rámci dlhu nič riešiť, lebo veď Milan má rakovinu čreva a aj tak zomrie. Viem, že manžela to vtedy veľmi psychicky položilo.“

Ako vznikla dlžoba
Pri príležitosti osláv šesťdesiateho výročia Slovenského národného povstania chcelo Múzeum SNP realizovať novú stálu expozíciu. Vyhlásilo verejnú súťaž, ktorú vyhrala spoločnosť N&V Design s výtvarno-priestorovým riešením, ktorého autorom bol konateľ spoločnosti Milan Veselý. Múzeum preto začiatkom januára 2004 podpísalo so spoločnosťou zmluvu. A začalo sa pracovať na novej expozícii.
Počas plánovaných drobných opráv však vyšli najavo vážne skryté nedostatky priamo v budove. Išlo o nedostatočne zabezpečenú elektroinštaláciu, a keď sa strhol z dlážky koberec, vysvitlo, že pod ním je betón, ktorí sa drobí. Preto sa začali práce, s ktorými nik nepočítal. Urobil sa nový podklad pod krytinu a pravdaže aj krytina, nové elektrické rozvody a bolo potrebné spraviť aj nové zábradlie, keďže to pôvodné už začínalo byť pre návštevníkov nebezpečné.
Múzeum počas rekonštrukcie navštívil aj vtedajší minister kultúry Rudolf Chmel, ktorý apeloval na N&V Design a pracovníkov Múzea, aby pokračovali v prácach, aj keď s nimi pôvodne nik nerátal, a nie sú zazmluvnené, nech k výročiu sa všetko stihne a že peniaze sa dodatočne určite nájdu.
Keďže priamo zo strany ministra N&V Design dostal ústny prísľub o dodatočnom zaplatení prác, jej šéf Milan Veselý do rekonštrukcie investoval aj vlastné peniaze. Tak vznikol spomínaný dlh.

Nadmieru úspešná oslava
Oslava šesťdesiateho výročia dopadla nanajvýš dobre, a prispela k tomu aj novootvorená expozícia v Múzeu SNP, ktorá získala nielen mnoho priaznivých ohlasov návštevníkov, ale aj odbornej verejnosti. Vychádzajúc z vyjadrení umeleckého kritika Bohumíra Bachratého odborníci ocenili najmä pôsobivosť priestorového riešenia, komponovania tvarov, plôch svetla i komunikácie v danom prostredí. Expozícia získala cenu Spolku slovenských múzeí a dokonca aj medzinárodné ocenenie Leader in quality, udelené v Berlíne.
Múzeum sa ale nechystalo svoj dlh splatiť. Po dvoch rokoch spoločnosti N&V Design začala dochádzať trpezlivosť a naliehala na vedenie Múzea, aby záležitosť s dlhom konečne vyriešilo. Preto sa v  roku 2006 stretli zástupcovia jednej aj druhej strany a spravili inventarizáciu vykonaných prác a dodaných výstavných prvkov. Z inventarizácie vznikla aj zápisnica, ktorá potvrdzuje práce, uskutočnené nad rámec pôvodnej zmluvy a jej dodatkov, a v neposlednom rade vyčísľuje ich hodnotu, a aj investície zo strany N&V Design. Ako som už spomenula, tento dokument podpísali všetci zúčastnení, teda nielen členovia inventarizačnej komisie, ale aj štatutárni zástupcovia oboch strán, čiže vtedajší riaditeľ Múzea SNP Ján Stanislav a  aj konateľ spoločnosti N&V Design Milan Veselý.
Podľa svedectva Dezidera Tótha ekonómovia Múzea vytvorili splátkový kalendár, na základe ktorého mali počas piatich rokov splácať N&V Designu dlh.
Začiatkom apríla 2006, ako som už tiež spomenula, došlo k výmene riaditeľa Múzea, keďže na jeho čelo sa dostal Stanislav Mičev, a všetko, čo sa dovtedy dohodlo, prestalo platiť. Vehementne sa totiž začala presadzovať verzia nezaplatiť z dlhu nič. Keďže ale spomínaní pracovníci Múzea, ktorí boli svedkami toho, ako sa dlh vytvoril, odmietli túto verziu, hrubý nátlak voči nim pokračoval.
N&V Design a autor expozície Milan Veselý, si tiež užili svoje. Múzeum totiž bez toho, aby si od neho ako autora pýtalo súhlas, expozíciu svojvoľne upravovalo. Premiestňovali sa exponáty, hasiaci prístroj sa umiestnil bez konzultácie s autorom expozície na miesto, kde celkom maril vizuálny zážitok, a tak ďalej a tak podobne. Pracovníci Múzea ale urputne trvali na tom, že k čomusi podobnému nedochádza.

Predbežný právny názor sudkyne
V roku 2007 spoločnosť N&V Design pochopila, že jediným riešením je vymáhať peniaza od Múzea súdnou cestou. Jeho konca sa žiaľ nedočkal Milan Veselý, ktorý predvlani zomrel. Určite by cítil zadosťučinenie pri slovách sudkyne Okresného súdu koncom mája tohto roku, ktoré predurčujú, že napokon predsa len investície, ktoré do expozície vložil, Múzeum vráti N&V Designu. Sudkyňa totiž už na májovom pojednávaní oznámila svoje predbežný právny názor, v rámci ktorého sa jednoznačne vyjadrila, že považuje zápisnicu o inventarizácii, potvrdzujúcej dlh Múzea vo výške takmer šesť miliónov korún, za platný právny úkon.
Ihneď po tomto vyjadrení sudkyne Stanislav Mičev neoznámil novinárom, ktorí boli na pojednávaní, že Múzeum uznáva svoje pochybenie a splatí dlh N& V Designu a je mu ľúto, že Milan Veselý sa toho nedožil. Predsa len sa tým ušetria daňoví poplatníci, teda my všetci, z peňazí ktorých sa budú musieť zaplatiť N& V Designu aj zbytočné úroky z omeškania. Stanislav Mičev akoby ani slová sudkyne nepočul, keďže sebavedome vyhlásil, že doteraz nemá žiaden právny podklad na vyplatenie dlhu:
„Urobil som všetko, čo som urobiť mal. Požiadal som o kontrolu orgán, ktorý mi je nadriadený, či to mám zaplatiť, alebo nie. Na základe tohto výsledku konám. A ja som povedal Milanovi Veselému, že jediný spôsob, ako môže dostať tie peniaze je, že podá žalobu. Že to trvá desať rokov, ja za to nemôžem. … A ako to mám zaplatiť?! … Nemám na to právny podklad. Ja ktorý to robím podľa práva, tak ja som blbec a ostatní sú všetci v poriadku. No dobre.“
Zita Furková s trpkosťou zareagovala:
„Manžel robil s toľkými ľuďmi zo zahraničia, a s nikým nemal konflikt. Nič iné mi nezostáva, ako brániť jeho česť, pravdu, spravodlivosť, pokiaľ budem žiť.“
Čo dodať na záver? Súdny spor, aspoň vychádzajúc z predbežného právneho názoru sudkyne, sa skončí tým, že Múzeum SNP napokon dlh N&V Designu vyplatí. Aj so zbytočnými a každým dňom narastajúcimi úrokmi z omeškania Na neférovosť mobingu a šikany ale podľa všetkého Dezider Tóth a Daniela Baranová nezabudnú. Nemali by sme na ňu zabudnúť ani my, všetci tí, ktorí sme sa o nej dozvedeli, pretože je odstrašujúcim príkladom manipulácie moci v rámci jedného múzea.
A Stanislav Mičev? Ten dokázal, že zďaleka nie je zárukou toho, že by ako župan vniesol do Banskobystrického kraja viac demokracie, ako sám o sebe deklaruje. Práve naopak, dokázal, že je zárukou len jedného jediného, že on sám je veľkou hrozbou pre demokraciu a demokratické princípy.

Teraz najčítanejšie