Denník N

Medaily, pijavice a PISA tyčinky

Školstvo je obrovská komunita ľudí a organizácií. Rodičia, žiaci, učitelia. Niektorí podnikavci veľmi rýchlo pochopili, že sa na tejto mase ľudí, dajú bez väčších problémov zarábať nemalé peniaze. Prisajú sa na to správne miesto a sajú, sajú, sajú. Hostiteľ je už bledý ako krieda, ale oni dokážu budiť dojem nezištnej pomoci.

Koniec školského roka sa blíži. Mnohé školy ho budú hodnotiť na koncoročných poradách. Čo kto? Kto komu? Kto koho? Kto o kom? Kto s kým? Kto sa snažil, kto nie a kto by mohol viac. Kto to zabalil a už viac nenastúpi, kto ho nahradí. Čo sa podarilo a čo sa naopak po….pokazilo. A tak ďalej. V každom prípade toto je obdobie, kedy učitelia melú z posledného. Strácajú hlas, nervy a silu. Zdravá farba z tváre sa im vytratila zhruba v čase rozdania polročného vysvedčenia. Nohy ubolené, zdeformované kŕčovými žilami ( lebo sadnúť si počas vyučovania za katedru je smrrrrrť a najväčší hriech ), túžia po svojej ,,taburtke“. Áno! Dovolím si tvrdiť, že učitelia sa tešia na prázdniny viac ako ich žiaci, hoci si čerpajú ako vždy, nútenú dovolenku.

Niektorí za svoju prácu získali ocenenie, niektorí možno nabudúce. Ak budú mať samozrejme šťastie a niekto niekoho na nich upozorní. Ak niekto niekomu povie, že aj oni odviedli kus poctivej práce a zaslúžia si.
Presne tak, ako niekto niekoho upozornil na to, že si boss školských odborov zaslúži veľkú medailu sv. Gorazda. Najvyššie rezortné ocenenie. Ako inak! Apolitický, vždy obhajujúci zamestnancov v školstve. Presne tak, ako niekto niekoho upozornil na to, že si riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu zaslúži medailu od Slovenskej rady rodičovských združení, za podieľ na zvyšovaní kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. O kvalitách pána riaditeľa nemožno pochybovať a jeho prínos pre slovenské školstvo je iste obrovský. Obzvlášť my učitelia, pociťujeme podporu tohoto ústavu v denno-dennej praxi. Veď kto iný by mal riadiť tento ústav ak nie človek, ktorý sa pred siedmimi rokmi vybral za vzdelávaním až na ďaleké Havajské ostrovy? Presnejšie ako tajomník vtedajšieho riaditeľa Hausera. Ten sa samozrejme išiel vzdelávať s ním. Páni sa vzdelávali šesť dní. Ich vzdelávanie vyšlo na 4000€/osoba a preplatené im bolo z národného projektu digitalizácie. Pána Hausera toto vzdelávanie spolu s inými kauzami stálo miesto. Pre jeho vzdelaného tajomníka však zjavne platí: ,, Kto si počká, ten sa dočká.“ Kauza, nekauza.
Boss OZPŠaV už medailu má, riaditeľ ŠPÚ tiež. Pán minister a Vy by ste akú radi?

Pijavice

Školstvo je obrovská komunita ľudí a organizácií. Rodičia, žiaci, učitelia. Niektorí podnikavci veľmi rýchlo pochopili, že sa na tejto mase ľudí, dajú bez väčších problémov zarábať nemalé peniaze. Prisajú sa na to správne miesto a sajú, sajú, sajú. Hostiteľ je už biely ako krieda, ale oni dokážu budiť dojem nezištnej pomoci.
Slovenská rada rodičovských združení. Kým som sa nedočítala o ocenení pána Hajduka týmto OZ, ani som netušila, že Slovensko takúto radu má. Zaujímalo ma, ako vôbec prišli na riaditeľa ŠPÚ. Som si naprosto istá, že keby som sa opýtala sto rodičov kto je Hajduk, sto rodičov by mi nevedelo odpovedať. Kto to vlastne teda ocenil pána riaditeľa medailou?
Na každej škole fungujú tzv. rodičovské združenia. Voľakedy ZRPŠ, v súčasnosti OZ. Ich finančnou náplňou sú členské príspevky a 2% z daní. Tieto peniaze by mali pomáhať školám po materiálnej stránke. Sú školy, ktoré tieto peniaze držia doslova nad vodou. Výška takto vyzbieraných peňazí závisí od regiónu a tiež sociálneho zloženia rodičov tej ktorej školy. Keď si otvoríte oficiálnu stránku SRRZ zistíte, že počet škôl združených v tomto OZ nie je zanedbateľný. Tiež zistíte, že školy musia každý rok tejto ,,rade,, nahlasovať presné počty žiakov. Dôvod je jednoduchý. Každá škola, ktorá je členom platí SRRZ členské 0.60 centov/ žiak ročne. Členské nie je stabilné. Zvyšuje sa. Spočítajte počet škôl, zistite počet žiakov, vynásobte 0.60 centami, podčiarknite a na záver nezabudnite zavrieť ústa. V čom je problém? V tom, že za to členské nič pre školy nerobia a ako sa zdá ich činnosť sa sústreďuje čisto na vyberanie a vymáhanie členských príspevkov. Prečo tam školy, respektíve jednotlivé RZ pri školách vstúpili? Hlavne preto, lebo nemali štatút OZ, čiže nemohli zbierať 2% z daní. Prečo nemali tento štatút. Preto, lebo rodičia sa na postoch predsedov často striedajú a nestíhajú si odovzdávať informácie. A presne toto je kameň úrazu. Vďaka tomuto faktu môže SRRZ tak dlho sať. Nový predseda príde, nevie kde je sever. Zrazu dostane list od SRRZ, ktorý hovorí o tom, že škola má pohľadávku voči ich OZ, neraz sa vyhráža exekúciou. Nový zbledne, chytí paniku, že niečo zanedbal, doslova potentoval a radšej zaplatí. Prečo nezrušia členstvo? No lebo to vôbec nie je jednoduché. RZ, ktorým nie je jedno kam ich peniaze tečú, začali z tejto ,, organizácie ,, vystupovať. Rating SRRZ je mimoriadne nepriaznivý. Kto má skúsenosti, vyjadruje sa o tomto združení ako o podvodnom až výpalnickom. Stránka bola len nedávno aktualizovaná. Na mňa pôsobí chaoticky, neprehľadne a amatérsky. Je plná akcií, výkričníkov, oznamov, spolupráce a akože múdrostí. Faktom však ostáva, že vo vedení je stále tá istá prezidentka a to aj napriek tomu, že už roky sa upozorňuje na nekalé praktiky SRRZ prostredníctvom reportáží, blogov, diskusných fór. Kto stojí za touto pijavicou? Ako to, že niekoho s takouto reputáciou príjme minister školstva a rieši veci, ktoré by mal riešiť s niekým iným?!
Ako to, že riaditeľ ŠPÚ je ochotný prijať ocenenie od niekoho s takouto reputáciou?!
No a takýchto tučných pijavíc je v školstve neúrekom.
Automaty s umelohmotnými, sladkými, mliečnymi nápojmi a pochutinami. Fotografi, pofidernej kvality. Kultúrne predstavenia v telocvični, ktoré nemajú s kultúrou nič spoločné. Rôzne vydavateľstvá, ktoré ponúkajú kadečo. Cestovné kancelárie, ktoré využívajú školy v prírode na možnosť urobiť si letné tábory už počas školského roka. Veď počas prázdnin je veľká konkurencia a takto to za nich elegantne zariadia učiteľky. Kreditový systém. Mega biznis. Dokonca nechutné rozdávanie reklamných letákov žiakom.( napr. na produkty hračkárstva) Najsmutnejšie ale je, že tou najväčšou a najvypasenejšou pijavicou vyciciavajúcou slovenské školstvo je samotný štát. Dokazuje to už roky rokúce, preto naše školstvo chradne, bledne, slabne až na záver úplne skolabuje. No do posledných síl bude riešiť nepodstatné veci, miesto toho, aby sa zbavilo pijavíc.

PISA tyčinky

Mám kamaráta Miguela z Nicarague. Ten miesto pizza, vraví pisa. Samozrejme, že reč nebude o Miguelových PISA tyčinkách, ale o PISA testovaní. Prečo? Prečo sa toho ako ovce zúčastňujeme? Veď to je v rozpore s víziou Učiaceho sa Slovenska, veď to je v rozpore s vnímaním modernej edukácie našimi edu guru, veď to je v rozpore so šťastím dieťaťa. Na jednej strane zo všetkých strán počúvam kritiku súčasného viac nesystému ako systému. V zmysle, dieťa sa nemá učiť pre známku, deti nemajú súťažiť, deti nemajú byť stresované, deti sa nemajú porovnávať, máme sa zamerať na kritické myslenie. Tak teda ako? Lebo na jednej strane hlásame toto, na strane druhej sa zúčastňujeme ako stádo medzinárodného testovania. Necháme sa zoradiť do výsledkovej tabuľky ako tovar od najdrahšieho po najlacnejší. Následne sa vďaka mediálnej hystérii dozvieme, že Fíni a Singapurčania sú top. Slovenské žiactvo, že je pomaly úplne dementné a za túto situáciu môžu ako inak nekvalitní slovenskí učitelia, ktorí sú ešte tak drzí, že si dovolia žiadať vyšší plat hoci ….. robia. Takmer okamžite a chaoticky vymyslíme predmet, aby sme odstránili nedostatky a najbližšie roky budeme našim žiakom tlačiť do hláv prispôsobené učivo len, aby sme uspeli v chorom PISA testovaní. Áno chorom, lebo tvrdiť na základe nejakých pofiderných výsledkov z úzkeho okruhu vedomostí, že tento vzdelávací systém je top a tamten zas úplne nanič, alebo, že žiaci tejto krajiny sú šťastní a múdri a tamtí smutní a hlúpi, je absolútne choré a podľa mňa zavádzajúce. Glorifikované vzdelávacie systémy nie sú tak ideálne ako o nich všade čítame. Ani severský, ani ázijský model.
Nemôžeme proste len slobodne učiť? Nemôže nám tento štát jednoducho vytvoriť dôstojné podmienky? A tým nemyslím len materiálne. Nemôžeme sa už konečne prestať pchať do každej …., len preto, že sú v nej všetci? Nemôže to tu začať riadiť človek, ktorému bude konečne na školstve skutočne záležať? Nie? V tom prípade sa nechajme testovať ako dojné kravy, ale výsledky preukazujúce nízku dojivosť poprosím pripnúť na nástenku Úradu vlády, lebo to sú jeho výsledky.

Luc.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Paranoja

Lucia Slovincová

Učiteľka. Bratislavčanka, ktorej nie je jedno. Štúdium GAMČA, Univerzita Komenského Pedagogická fakulta. Neznášam vtáčie mlieko, pasivitu, štátnu školskú inšpekciu a arogantných, nevychovaných, sprostých ľudí. Milujem hudbu, knihy, svoju prácu, svoju buldočku a rannú sprchu.