Denník N

Pro GOOD life – pokračovanie neustálej debaty pro-choice vs. pro-life

pinterest.com
pinterest.com

Pokračovanie článku Potrat-voľba politikov alebo matiek? kedže sa treba rozprávať o tejto problematike a debata na túto tému je neutíchajúca.

Môj prvý článok bol Potrat – voľba politikov alebo matiek?, v ňom som poukázala na niekoľko faktov, ktoré prispievajú do pro-choice debaty. Avšak po dlhšej debate k tomuto článku, dokonca po osobnom stretnutí s pánom europoslancom Škripekom, (za ktoré som mu neskutočne vďačná) mám potrebu napísať pokračovanie článku na túto dôležitú tému.

Kresťanský pro-life pohľad na potraty 

Na začiatok by som chcela upozorniť, že rovnako ako pri prvom článku budem pre účely článku nazývať umelé prerušenie tehotenstva potratom, aj napriek tomu, že som si vedomá toho, že potrat môže byť aj spontánny. Základom kresťanského pro-life hnutia je to, že Boh je stvoriteľom života a za dieťa je považované už oplodnené vajíčko. Avšak vnímanie niekoho iného, napríklad mňa, môže byť iné. Ja osobne považujem vyvíjajúci sa plod za dieťa, až keď prestane byť závislé na svojej matke a je schopné prežiť bez nej. Na Slovensku máme vyše 71% kresťanov (mňa počítajúc) avšak malé množstvo z tohto, sú naozaj silno veriaci kresťania, ktorí by dodržiavali všetky kresťanské zásady (napríklad aj rozvodovosť je na Slovensku vysoká, aj keď podľa viery by nemala byť). Osobne poznám niekoľko veriacich ľudí, ktorí aj napriek svojej viere majú ne/pred-manželský sex. Z kresťanského hľadiska sex nie je pre rozkoš, ale pre účely reprodukcie. Na druhej strane tu ale máme zvieratá, ktoré tiež stvoril Boh a aj tie majú sex na nie-rozmnožovacie účely. Toto môže byť v podobe orálneho sexu, alebo styku medzi jedincami rovnakého pohlavia, či sex v období neplodnosti (počas tehotenstva/pri kojení/mimo ruje). Toto sa obvykle deje pre sociálnu hierarchiu, prípadne sa jedná o prevenciu pred agresivitou samcov alebo ako anti-stress z dôvodu uvoľnovania hormónov šťastia – serotonínov a endorfínov.  Všetky tieto dôvody sa dajú preniesť aj na ľudí. Sex má na nás pozitívne účinky v podobe uvoľnenia hormónov šťastia a taktiež sa zvyšuje puto medzi partnermi. Aj napriek týmto príkladom z prírody budú kresťania na základe svojej viery očakávať od druhých ľudí rozhodnutia v súlade s ich vierou, aj napriek tomu, že rozhodujúci sa nemusí mať rovnakú vieru. V rámci čísel, ktoré sú nám prezentované ako počet kresťanov nemôžeme automaticky rátať s tým, že všetci dôkladne dodržiavajú kresťanské zásady a na základe viery sa rozhodujú v takýchto dôležitých otázkach. Treba sa taktiež zamyslieť nad tým, že aj keď pro-life hnutie považuje vyvíjajúci sa plod za dieťa, od momentu počatia sú za to dieťa rodičia až do dovŕšenia plnoletosti zodpovední. Robia za neho rozhodnutia od momentu počatia a medzi tieto rozhodnutia môže ale nemusí spadať aj rozhodnutie o potrate, či sa jedná o plod alebo dieťa právo rozhodnutia má rodič. Je dôležité podotknúť, že pri súčasnom stave zákonov, nenútime žiadnych ľudí na základe ich viery ísť na potrat, no ani na základe viery to nikomu nezakazujeme.

Prehnaný pro-choice vplyv

Na druhej strane tu máme pro-choice tábor, ktorý sa snaží o to aby mali ženy možnosť voľby (choice). V niektorých krajinách, ako napríklad vo Francúzsku toto hnutie dospelo do takého štádia, že je ustanovený zákon, ktorý zakazuje robiť nátlak na ženy, ktoré hľadajú možnosti potratu a taktiež zakazuje protestovať pred nemocnicami a brániť tak ženám v prístupe k potratom. Problém je, že ľudia sa za hrozbou pokuty boja informovať o negatívach potratu, ako napríklad post-abortívny syndróm, aj keď je to povolené v informatívnom podaní. Tento syndróm je prirovnávaný k post-traumatickej stresovej poruche, avšak je diskutabilné či naozaj existuje ako reálna diagnóza. Je samozrejmé, že ženy, ktoré postúpia potrat, môžu trpieť na základe svojho rozhodnutia, ale ak by to bol takýto typ syndrómu, bol by omnoho viac rozšírený. Nie je správne robiť psychický nátlak, z ktorejkoľvek strany či už pro-choice alebo pro-life.

Čo mňa osobne veľmi zaráža a trápi je prístup k potratom pri mnohopočetných rodinách a pri očakávaní postihnutého dieťaťa. V tom druhom prípade chápem, že je to aj zo zdravotných dôvodov, no aby jednou z prvých reakcií gynekológa pri žene, ktorá očakáva svoje štvrté dieťa bola “ to je v poriadku, veď to dáme preč,” sa mi nezdá veľmi správna. Myslím si, že by sme mali popracovať na lepšom zaoberaní sa tehotenstvom ako takým a lepším preukázaním možností pri postihnutých ( aj mnohopočetných zdravých) deťoch. Zaujímavý príklad je v vo filme 24 týždňov, kde tehotná žena zistí, že čaká Downíka a rozhoduje sa čo ďalej aj na základe stretnutí so skupinou Downíkov, kardiológov na opísanie možných potrebných operácií a návštevy jednotky intenzívnej starostlivosti. Neviem, či to takto naozaj funguje v Nemecku, ale verím, že áno a dúfam, že raz by sme sa k takémuto otvorenému prístupu mohli dopracovať aj na Slovensku, aj napriek tomu, že pre štát majú postihnutí ľudia nie veľký produktívny prísun avšak nám takýto ľudia dokážu dať neskutočne veľa lásky a poukázať na základné veci, ktoré nám unikajú v tejto ubehanej dobe.

Mylné domnienky v spoločnosti

Najprv by som chcela pripomenúť reálnu štatistiku na Slovensku. Vyše 48% interrupcií na Slovensku je u žien, ktoré už majú viac ako 2 deti. 43,54% slovenských potratov je u 30-39 ročných žien. Počty potratov klesajú, v 60.-90. rokoch bolo vykonaných 76% potratov z celkového množstva na Slovensku. Za desaťročie 2005-2015 bolo vykonaných len približne 7% z celkového množstva potratov. V USA ako jednu z vecí pri prezidentskej kampani, povedal teraz už prezident Trump, že deti môžu byť potratené 2 dni pred termínom pôrodu. Toto však nie je správne, je síce pravda, že celoplošne USA nemá ohraničené do ktorého týždňa tehotenstva (tt) sa smú potraty vykonávať, ako napríklad na Slovensku do 12tt prípadne 22tt zo zdravotných dôvodov. V USA má každý štát svoje vlastné zákony, kde vo väčšine prípadov majú ohraničenie potratov či už približne ako na Slovensku alebo takzvanou viabilitou, životnosťou plodu, tj. do približne 23-24tt, keď má dieťa šancu prežiť mimo matky. Celosvetovo je veľmi malé množstvo potratov po 22tt a aj v týchto prípadoch sa zväčša jedná o potrat z dôvodu zdravotných problémov či už u matky alebo dieťaťa. Keď sa jedná o tie dva dni, čo boli spomínané prezidentom Trumpom, jedná sa o predčasný pôrod ( áno nazýva sa to pôrod, nie potrat) a ide o to, že dieťa obvykle nemá šancu prežiť a pôrod 2 dni pred termínom je lepšou voľbou z prípadu dostupnosti špecialistov alebo z dôvodu ohrozenia života.

Je pravdou, že v celej Európe máme historický silný kresťanský vplyv a podklad spoločnosti, avšak štát má byť bez vierovyznania (samozrejme nie Vatikán, ktorý je naozaj cirkevným štátom). Keď sa toto začne meniť môžu nastať problémy ako sa napríklad deje v Poľsku. Na svedomie doktori odmietajú vykonávať potraty na veľkej úrovni, aj keď sa napríklad jedná o postihnuté dieťa. Jednalo sa o matku, ktorá bola veriaca avšak čakala veľmi postihnuté dieťa, chcela ísť na potrat pretože nechcela aby jej dieťa trpelo, na základe doktorského rozhodnutia nemohla ísť v Poľsku na potrat a nemala prostriedky na vycestovanie za hranice. Tento príbeh má smutný koniec, bábo sa narodilo aj napriek ťažkému postihnutiu a matka popisuje jeho pár dni života ako utrpenie, pred ktorým ho ona ako matka nedokázala ochrániť. V Poľsku sú taktiež problémy s hormonálnou antikoncepciou, ktorá cirkvou nie je uznávaná. Je pravda, že je tu možnosť si ju zohnať inak, lenže toto je aj pri potratoch a to je ten problém, proti ktorému sa snaží aj Planned Parenthood bojovať vo vývojových krajinách. Každých 11 minút na svete zomrie žena z následkov nelegálne prevedeného potratu, táto minutáž sa bude len znižovať pri zhoršovaní financovaní takýchto medzinárodných spoločností.

Čo sa mne osobne páči na hnutí pro-choice je to, že v takom prípade má žena rovnaké právo ako muž. Muž, ktorý sa môže otočiť na opätku a odísť od svojej tehotnej partnerky, ak by sa pro-life hnutie stalo zákonným, žena je vždy viazaná k dieťaťu ale muž nie. Obaja rodičia majú byť zodpovední za svoje deti, preto ak chceme aby ženy mali právne zakázané ísť na potrat, muži by mali mať právne zakázané opúšťať svoje tehotné partnerky. Fascinuje ma, že ženy budú toto považovať na obmedzovanie slobody, ale to, že by tej žene bolo obmedzené rozhodovanie o svojej budúcnosti zákazom potratu to im nevadí. Jasné, sú prípady kedy by ženy zneužívali tento zákon vo svoj prospech, ale aj to by sa dalo čiastočne ošetriť dĺžkou vzťahu alebo niečím podobným. Možnosti sú, len na nich musíme pracovať.

Pro GOOD life

Rodina je základ štátu, preto by sa mal štát o ňu starať. Ja rozumiem, že pri súčasnom demografickom trende máme problém s pôrodnosťou, ale sú lepšie spôsoby ako ju zlepšiť a nie cez zákony zakazujúce potraty. V minulosti fungovali štátne mladomanželské pôžičky alebo staromládenecká/dievčenská daň a iné výhody pre rodiny. Nedávno začali pracovať na zavedení niektorých z týchto výhod v Maďarsku, ale na Slovensku nám ešte znižujú počet ľudí, ktorí majú nárok na štátny príspevok pre mladých ako pomoc pri hypotékach na bývanie. Pre postihnutých občanom treba extra podporu v podobe budovania špeciálnych škôl a denných zariadení a predovšetkým zvýšiť počet asistentov, ktorí sú nanajvýš potrební. Problémom býva aj zvýšená rozvodovosť v rodinách s postihnutými deťmi, napríklad pri autistických deťoch niektoré štatistiky hovoria až o 70%. To nás zas vracia k tomu, že základom štátu je rodina a ten by ju mal podporovať. Napríklad zvýšeniu možností psychologických sedení pre rodičov s postihnutými deťmi, aby sa predchádzalo veľkým problémom, ktoré môžu viesť k rozvodu. Prikazovanie ľudom čo smú a čo nie (pokiaľ sa nejedná o celospoločensky uznanú problematiku) nie je správne riešenie ako ani riešenie zákonom, ktorý si zakladá na minoritnom prejave – 48% potratov u žien, ktoré majú už dve deti + 5% potratov z dôvodov mimomaternicového tehotenstva a už nám zostáva len 47% potratov, z ktorých je určité percento zo zdravotných dôvodov. Treba taktiež zlepšiť dodržiavanie interrupčného zákona spojeného s informovaným súhlasom, ktorý musí byť podpísaný 48 hodín pred vykonaním zákroku, aby boli ženy informované o všetkých možnostiach pred vykonaním potratu, aby sa predišlo potratom z nedostatku informácií. Musíme rokovať a nachádzať spoločné riešenia, ktoré sú vhodné pre obe strany. Aj Slovensko je minoritné v rámci Európskej Únie, ale stále máme svojich poslancov, ktorí sa môžu vyjadrovať k problémom v parlamente, preto by mali mať k tejto problematike čo povedať aj pro-life and pro-choice hnutia.

Potrat nie je jednoduchou voľbou ani ľahkým riešením situácie. Ženy, ktoré podstúpia túto procedúru do toho idú aj napriek tomu, že im z toho pukne srdce, pretože prichádzajú o dieťa, ale aj napriek tomu, že ich väčšina spoločnosti za to rozhodnutie odsúdi. Tieto ženy musia byť silné, či už pre svoju budúcnosť, pre budúcnosť ich rodiny, pre budúcnosť už narodených detí. Potrebujeme dostatočnú podporu v tejto problematike, či sa jedná o podporu od Boha pre veriacich alebo o podporu štátu pre jeho občanov, niekde musíme začať. Začať tvoriť lepší život pre tieto nenarodené deti, až potom môžeme bojovať za záchranu ich života. Táto podpora môže mať rôzne podoby, či už zvyšovanie mzdy pre ľudí aby mohli tráviť viac času s rodinou než pracovať vo viacerých zamestnaniach, alebo motivovaním mladých ľudí k rodinnému životu. Môžeme len jednoducho zlepšiť informovanosť o všetkých možnostiach a docieliť aj reálnu dostupnosť týchto možností.

Začnime pracovať na vytváraní lepších podmienok pre život budúcich generácií, už dnes.

Teraz najčítanejšie

Dominika Valent Raffajová

Dominika Valent Raffajová

Vyštudovala som molekulárnu genetiku a diagnostiku vo Veľkej Británií. Pôvodne som chcela študovať medicínu, keďže pochádzam z lekárskej rodiny avšak s genetikou to bola láska na prvý pohľad. Vďaka mojím skúsenostiam počas štúdia v zahraničí som založila firmu genotipo, ktorá poskytuje prvé nezávislé genetické poradenstvo na Slovensku. Vždy som chcela pomáhať ľudom a byť čo najbližšie s klinikou. Blog som začala písať po tom, čo som (zase raz) narazila na nevedomosť ľudí v dôležitých životných témach. Snažím sa pracovať na popularizácii vedy, aby bola bližšie ku každému, nie len vedcom, ktorí majú možnosti a schopnosti čítania publikovaných štúdií. Dôležitá myšlienka, podľa ktorej sa riadim: "If not me, who? If not now, when?" - Ak nie ja, kto? Ak nie teraz, kedy?