Denník N

Za záchranu Bratislavského hradu ho odmenili basou

Alfréd Piffl, ktorý sa narodil pred 110 rokmi, 13. júna 1907, v Kerharticiach nad Orlicí, sa zapísal do slovenskej architektúry i archeológie. Medzi jeho srdcovky patril Bratislavský hrad a jeho podhradie.

Architektúru a pozemné staviteľstvo vyštudoval Alfréd Piffl na ČVUT v Prahe. Patril k výborným študentom, vynikal v kreslení a už od študentských čias si všímal architektúru v jej historických súvislostiach. Uznanie si získal jeho projekt rekonštrukcie Valdštejnskej záhrady v Prahe, čím jej dal vzhľad zo 17. stor. V roku 1934 sa stal kresličom v Štátnom archeologickom ústave v Prahe, kde sprevádzal archeológa Jaroslava Böhma pri vykopávkach. Táto práca ho zaujala natoľko, že sa archeológia stala jeho celoživotnou záľubou.

 

Pred vojnou viedol stavebný úrad kniežaťa Lobkowicza v kúpeľnom meste Bílina. Vojnu prežil v Ústí nad Labem, po nej, v roku 1947, prišiel na Slovensko, keď vyhral konkurz na miesto profesora dejín architektúry na práve založenej Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej škole technickej, kde bol v rokoch 1950 – 52 dekanom. Prednášky dopĺňal exkurziami do historických zákutí slovenských miest, aby sa študenti čo najviac dozvedeli o našej architektúre minulých storočí. Jeho dokumentácia sa stala podkladom na vyhlásenie mestských pamiatkových rezervácií v Banskej Štiavnici a ďalších slovenských mestách.

 

Srdcovkou architekta Alfréda Piffla sa stali Bratislavský hrad, ktorý bol začiatkom 50. rokov v dezolátnom stave, a jeho podhradie. Pre záchranu hradu našiel spoločnú reč so známym maliarom i spisovateľom Jankom Alexym, ktorý sa sústredil na propagáciu a osvetu, zatiaľ čo Alfréd Piffl hrad skúmal a dokumentačne zachytával. Podhradie dokumentoval najmä v rokoch 1947 – 48  v súvislosti s rozširovaním Karloveskej cesty.

 

Pifflove návrhy na rekonštrukciu hradu a podhradia narážali nielen na odpor papalášov, ale prekvapujúco aj jeho kolegov – architektov – na čele s renomovaným Emilom Bellušom. „Od desiatej zasadala tzv. Komisia pre Bratislavský hrad, t. j. Belluš, Havrančík, Chrobák, Lacko, Hruška a Koula – mal som odpovedať na 21 inkvizičných otázok vyšetrujúcej komisie. Odrážal som pokojne všetky Bellušove útoky, ale bol to ďalší vyčerpávajúci proces, po ktorom som sa potom na katedre nervovo položil,“ čítame v Pifflovom denníku.

 

Bolo to v 50. rokoch a ani Alfréd Piffl sa nevyhol chladu väzenia. 9. augusta 1957 ho vyhľadali tí, ktorí sa do architektúry a histórie vyznali ako hus do piva – eštebáci. Dali mu otázky, týkajúce sa hradu, jeho odpovede sa im nepozdávali a tak ho odviedli do Justičného paláca. Zatvorili ho. Údajne ohováral spriatelenú mocnosť v liste, ktorý poslal svojej matke a ktorý nikdy nedostala. Ďalším nepotvrdeným dôvodom uväznenia bolo, že vraj objavil tajnú chodbu, ktorá viedla z Bratislavského hradu popod Dunaj do Rakúska a ňou prepašoval korunovačné klenoty. Zjavné hlúposti. Ale sám prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek sa dal počuť, že „toho, kto začal na hrade pracovať, by bolo najlepšie zatvoriť!“

 

Dva roky pobudol Alfréd Piffl na pražskom Pankráci a po návrate do civilného života, keď mu boli odobraté tituly a dostal zákaz vrátiť sa na fakultu, si našiel miesto v panelárni v Trnávke a neskôr na stavebných úradoch v Senci a Pezinku. Zatiaľ bez jeho prítomnosti Bratislavský hrad obnovovali podľa jeho dokumentácie.

 

Až po uvoľnení politickej atmosféry na konci 60. rokov sa Alfréd Piffl dostal opäť k obľúbenej archeológii a výskumu historických objektov. Pre Archeologický ústav SAV v Nitre zdokumentoval Devínsky hrad, Vodnú vežu v Bratislave, kaštieľ Vranovo v Palúdzke, rímske sídla v Rusovciach a v Stupave, navrhol rekonštrukciu románskeho kostola v Bíni a ďalších stredovekých objektov a predovšetkým pre Múzeum mesta Bratislavy zachytil jedinečné bratislavské podhradie, ktoré sa chystali zbúrať v súvislosti s výstavbou Mosta SNP. Zachrániť ho – na to nemal dostatok síl a konexií.

 

Český architekt Alfréd Piffl, ktorý má zásluhy na záchrane Bratislavského i Devínskeho hradu a ďalších významných slovenských historických pamiatok, si o svojej práci viedol denník s kresbami, ktorý po jeho smrti vyšiel tlačou ako cenný zdroj poznania. Zomrel náhle na infarkt v Bratislave 26. júna 1972 ako 65-ročný. Dom na Ul. Fraňa Kráľa č. 16, v ktorom býval, dnes označuje pamätná tabuľa, a jeho meno nesie jedna z ulíc Petržalky. Obec Štrba mu in memoriam udelila Cenu obce za prínos k výskumu stredovekej osady Šoldov, ktorá sa nachádzala v jej chotári.

Foto: rov, ba.foxy.sk

Teraz najčítanejšie