Denník N

Inšpirácie pre Nové Mesto

Dobré mesto, v ktorom sa spokojne a príjemne žije, nie je len o veľkých, náročných projektoch, ktoré treba roky riešiť a ďalšie roky realizovať, ale predovšetkým o detailoch. Vďaka eurofondom máme niekde nový most, inde nový park alebo zrekonštruovanú fasádu školy. Napriek tomu sa nám mesto rozpadáva pred očami.

Dobré verejné priestory si vyžadujú systematickú, málo neviditeľnú a možno aj nevďačnú prácu. Bez nej sa však naše mesto nepohne vpred a adhoc eurofondové projekty budú len slabučkou náplasťou. Na cestách v zahraničí som zozbieral zopár inšpirácií, ďalšie mi zaslali z ciest priatelia. Ide o drobnosti, ktoré môžu výrazne prispieť ku kvalitnejšiemu prostrediu. Nevyžadujú nákladné investície, ale použitie zdravého rozumu i citu k verejnému priestoru.

Kúsok Austrálie

Jeden z kľúčov k čistejšiemu mestu je dostatok odpadkových košov. Tie však musia byť užívateľsky pohodlné na naplnenie, zároveň dostatočne kapacitné a hlavne v dostatočnom počte. V Austrálií nájdete vkusné chrómové koše, ktoré je možné plniť zhora. V Bratislave je takých minimum vďaka urbánnej legende o domácom odpade, ktorý v igelitkách končí v takto plnených košoch. Samosprávy samozrejme nemajú čísla k dispozícií a pri výbere košov sa tak opierajú o pocity či očné pozorovanie tých, čo koše vyprázdňujú. Z našej skúsenosti, s košmi Zelenej hliadky, môžem povedať, že sa to občas stane, ale možno tak 1-2x za dva týždne. Nemôže to teda byť ospravedlnením pre výber košov snáď s najmenším otvorom na vhadzovanie odpadu, aký len môže byť.

Kapacitný zhora plnený kôš v Austrálii vs. bratislavská plechovka otočená tak, že pre chodcov je použiteľný len jeden otvor.

Bratislavské chodníky nie sú práve známe svojou šírkou. K priestoru obsadenému autami sa občas pridajú aj obrubníky okolo stromov, ktoré uberú chodcom ďalšie desiatky centimetrov priestoru. Riešiť sa to dá napríklad vkusnými mrežami, alebo vodopriepustnou pochôdznou plochou. V oboch prípadoch môže byť chodník so stromami, v stiesnených priestoroch, okamžite pohodlnejší na chôdzu.

Austrálska obruba okolo stromu vs. bratislavská obruba. Na veľkosti stromu nezáleží, otvor sa dá šírke kmeňa prispôsobiť.

Nielen pre turistov, ale aj pre obyvateľov je dôležitá pohodlná navigácia po meste. Možností je viac: môžete sa dopátrať k turistickému centru, ak máte predplatené dáta na telefóne, tak môžete používať navigačné aplikácie, alebo môžete žiť v meste, ktoré vám pomôže v orientácií informačnými stĺpmi či inými prvkami.

Austrálsky navigačný bod vs. navigácia v Novom Meste, kde 4 zo 7 ceduliek už nie je aktuálnych.

Kúsok Kosova

Úsporné LED osvetlenie by malo byť samozrejmosťou aj v našich uliciach. Hoci počiatočné investície sú vyššie, úspory môžu vyšplhať k desaťtisícom eur pričom je možné svietivosť flexibilne regulovať. Tak je to aj v hlavnom meste Kosova – Prištine.

Kosovské pouličné LED osvetlenie vs. bratislavské stĺpy slúžiace viac ako bezplatné plagátové plochy so staršou technológiou svietidiel.

Výrazne znížiť stres v súvislosti so svetelnými križovatkami je možné aj jednoduchým odpočítavaním svetelných signálov. Kým v Bratislave máme jeden priechod s podobnými informáciami, tak v Prištine som prechádzal križovatkami s odpočítavaním pre každý priechod na štvorramennej križovatke. Chodci si vedia nastaviť rýchlosť kroku, motoristi vedia prispôsobiť rýchlosť vozidla a je to celé tak nejak pohodlnejšie.

Kosovské križovatky s odpočítavaním na každom priechode či jazdnom pruhu vs. bratislavský experimentálny priechod s počítadlom pre chodcov i autá v jednom smere.

Ďalší príklad hustej koncentrácie odpadkových košov tentoraz z chudobného regiónu Kosova, kde v meste Leposavić viete pohodlne vyhodiť odpad každých cca 25 metrov. Aspoň tie najfrekventovanejšie ulice by mohli byť takto vylepšené.

Kosovská ulica s priehršťou odpadkových košov vs. 500 metrov dlhá Kutuzovova s kanceláriami, bytmi i gastroprevázkami bez jediného koša.

Kúsok Nemecka

Cestovanie v MHD nie je len o kvalitnom vozovom parku, ale aj o podmienkach pri čakaní na spoj. V Nemecku nájdete električkové zastávky so stromami s pochôdznou mrežou, reklama nezavadzia vo výhľade na prichádzajúce spoje a košov je dostatok. Digitálne informačné tabule sa však konečne presadzujú aj u nás.

Nemecká električková zastávka s prístreškom, reklamou neblokujúcu výhľad na prichádzajúci spoj, digitálnou tabuľou i stromom pre tieňa a odpadkovým košom vs. bratislavská električková zastávka s malým košom a označovníkom zastávky.

Dopravné značenie je realizované prostredníctvom termoplastu, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu životnosť ako tradičná biela farba. Vďaka tomu narastá úspora vzhľadom na minimálnu údržbu a potrebu obnovovať takéto dopravné značenie. Kým u nás sa strieka dopravné značenie akýmsi bielym práškom, inde našli možno drahšie riešenie prostredníctvom termoplastu. Zároveň však nemusíte značenie obnovovať v podstate raz za rok.

Nemecké dopravné značenie realizované trvanlivým termoplastom vs. bratislavské striekané značenie, ktoré už zmizlo na nedávno rekonštruovanej Trnavskej ceste

 

Uzatvorené priestory ako rôzne podchody často útočia na naše zmysly. Smrad či špinu tu vnímame oveľa vážnejšie ako vo vonkajšom prostredí na ulici.  Ak sa na zemi nachádzajú zvyšky najrôznejšieho druhu, tak zle vetraný priestor dokáže znepríjemniť pohyb najmä rôznym obťažujúcim pachom. Kedy ste naposledy v Bratislave videli čistenie dlážky na Trnavskom mýte pomocou “wapky”?

Nemecké čistenie stanice metra vs. podchod na Trnavskom mýte, ktorý wapku vidí možno raz za rok.

Kúsok Slovinska

Novému Mestu chýba diskusia ohľadom vzhľadu mestského mobiliáru a tak máme na uliciach mix zahraničných vzorov (odpadkové koše z Viedne), zvykov (červenobiele zábradlia) a výsledkov nesystémového prístupu (stĺpy v najrôznejších farbách). V iných mestách však platí úzus, že mestský mobiliár na bežných uliciach má byť nevýrazný, udržiavaný a funkčný. V tomto duchu sa vyberajú tmavé farby ako je to v prípade týchto stĺpikov.

Slovínske stĺpiky vs. bratislavské výstražne červeno-bielo-hrdzavé stĺpiky tesne pred dobrovoľnou revitalizáciou

Tento príklad autobusovej zastávky môže byť inšpiráciou aj pre hromadnú dopravu v Bratislave. Príjemný kapacitný prístrešok s reklamou, ktorá nezavadzia vo výhľade, dostatok miest na sedenie, kôš umiestnený v strede zastávky nie na okraji, digitálna informačná tabula i priestor bez odpadkov, nálepiek či čmáraníc. Možno sa to zdá ako banalita, ale v Bratislave je kombinácia tohto všetkého vzácna.

Slovínska zastávka MHD s prístreškom, lavičkami, košom, digitálnou informačnou tabuľou vs. bratislavská zastávka s označníkom a harmonogramom. Nami umiestný kôš i lavičku si prosím odmyslieť, lebo za normálnych okolností by tam nemali čo hľadať.

Rovnako vzácnym úkazom sú odpadkové koše na priechodoch pre chodcov. Pritom sú to uzly, ktorými prechádza najväčšie množstvo chodcov a je preto nepochopiteľné, že v Bratislave sa jednoducho odpadkové koše na priechodoch nenosia.

Slovinska križovatka s košom na priechode vs. veľká bratislavská križovatka pri obchodnom centre. Náš kôš si prosím odmyslieť.

Kúsok Rakúska

“Slonie uši”, alebo rozšírenie chodníka v mieste priechodu je jednoduchým spôsobom ako skrátiť priechody pre chodcov a zároveň zabrániť autám, aby stáli tesne pred priechodmi. V Bratislave ich môžeme vidieť na Štúrovej, alebo v iných okolitých uličkách. Vo väčšine mesta sme však zvyknutí na priechody lemované autami.

Rakúske „slonie uši“ zamedzujúce parkovaniu pred priechodom vs. bratislavský priechod s autom natlačeným na priechode v rozpore so zákonom.

 

Na uliciach sa o našu pozornosť bijú rôzni podnikatelia či poskytovatelia služieb. Tí sa predháňajú v tom, kto zavesí čo najvyššie čo najväčšiu reklamnú ceduľu či tabuľu. Namiesto toho môžeme mať jednotné informačné tabule informujúce o tom, kde a ktorým smerom sa čo nachádza. Jednoduché.

Rakúska ceduľa, z ktorej sa dozviete všetko o miestnych prevádzkach vs. bratislavské vizuálne besnenie, kde sa firmy predháňajú, že ktorá na seba upozorní väčšou a farebnejšou ceduľou.

Komunálni politici majú plné ústa podpory verejnej dopravy. Chceme dostať ľudí z áut, aby nebolo mesto len rozsiahlym parkoviskom prerušovaným parkami či pešou zónou. Akosi sa však zabúda na to, že na presedlanie z auta napríklad na regionálnu autobusovú dopravu potrebujeme dôstojné podmienky.

Rakúska obecná zastávka autobusov s jednoduchým posedením a odpadkovým košov vs. bratislavská zastávka regionálnych autobusov bez sedenia, koša, ale s autom na zastávke.

Prečo nie v Novom Meste?

Bratislava je dnes rajom dobrovoľníctva a s minimálnymi vstupnými nákladmi dokážete riešiť roky ignorované problémy či nedostatky. Zároveň vytvára priestor pre implementáciu jednoduchých, lacných a efektívnych riešení, ktoré berieme ako samozrejmosť za hranicami mesta. Tak prečo nie aj v Bratislave? 

Inšpirácie však nie je nikdy dosť a keby ste na podobné pozitívne príklady narazili napríklad počas svojich letných dovoleniek, tak mi prosím prepošlite fotografie na mail: matus@cupka2018.sk

Matúš Čupka

https://www.facebook.com/cupka2018

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Obyvateľ bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odhodlaný meniť prostredie okolo seba k lepšiemu. Okrem aktivít Zelenej hliadky sa venujem drobným zlepšeniam bratislavských ulíc a spolu s mnohými ďalšími sa zameriavame na dlhodobo neriešené problémy údržby toho čo je naše spoločné. Venujem sa komunálnej politike v Novom Meste a v roku 2018 som kandidoval za starostu Mestkej časti Bratislava - Nové Mesto.