Denník N

Koalícia ponížila  Dubčeka, aby potešila Fica

… koalícia odmieta zapísať dni 21.augusta a 21.júla medzi pamätné dni. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=585
Za návrh nehlasoval ani klub Most –Híd, pričom jeho hlasy by boli na schválenie stačili (!)
Návrh na zapísanie 21.augusta a 21 júla ako pamätné dni SR predložím po tretí krát o 6 mesiacov.

 

Nad postkomunistami ešte – ako vidno z diania v NRSR – neprestalo platiť Husákovo Poučenie, a okupáciu potichu považujú za bratskú pomoc. Ale prečo s nimi držia v tomto líniu Bugár, Šebej alebo Kresák?

……………………………………..

Poslanci SMERu na tejto schôdzi NRSR predviedli  spôsob, ako si privlastniť Dubčeka a ešte aj potešiť pána premiéra : hoci sa nestal prezidentom, poslanci zariadili, že bude udeľovať Štátne ocenenia.  Udeľovanie premiérskych  cien bude dokonca onakvejšie, než ocenenia pána prezidenta – bude spojené aj s tučnou finančnou odmenou (23 tisíc eur!) .  Meno sa im hodilo Dubčekovo. https://www.aktuality.sk/clanok/496821/smer-vymyslel-statnu-cenu-a-dubceka-udelovat-ju-bude-fico/

Štátnou cenou A.Dubčeka majú byť každoročne na 1.mája  ocenení občania s mimoriadnymi pracovnými výkonmi. Autorom nového zákona očividne vyhovuje, že to celé pripomína udeľovanie   Radu socialistickej práce http://www.vyznamenani.net/?page_id=9 ,  ktorý udeľoval bývalý režim , aj vtedy na 1.mája.

 

Premiér  získal  právo udeľovať cenu A.Dubčeka, lenže  má to veľký mínus : smeráci   meno A.Dubčeka zavliekli tam, kde ho už Dubček nechcel nikdy vidieť : do komunistickej minulosti. Áno, aj A.Dubček stával kedysi na prvomájových tribúnach,  potriasal ruky a  možno aj udeľoval Rady socialistickej práce. Z toho komunistického sveta ale  sám a navždy odišiel. Darmo mu normalizační komunisti po roku 1989 núkali posty a tzv. rehabilitáciu, Dubček ich odmietol. Vstúpil do VPN a v prvých voľbách nebol na kandidátke KSS, ale na našej kandidátke. Normalizačným komunistom už  neveril, nepovažoval ich ani za  ľavičiarov.  Videl v nich  iba  prospechárov.  Preto mu boli bližší  politici VPN. Vedel, že  „vépenkári“ sú  práve takí  idealistickí a neprospechárski, ako bol on a jeho stúpenci. V roku 1989 sa pridal k nám, prenasledovaným, čo žiadali slobodu a demokraciu a to sa už nezmenilo až do jeho tragického skonu.

 

Ale v SMERe sa  snažia Dubčekov príbeh  otočiť. Chcú, aby sme si v súvislosti s menom A.Dubčeka vybavili obraz komunistického funkcionára. Nalepujú mu na čelo tú etapu  jeho verejného pôsobenia,  pre ktorú sa nestal hrdinom.

A.Dubček bol a je  svetoznámou postavou pre niečo iné  : pre odvážny pokus o demokratizáciu režimu v r. 68, ktorý 21. augusta zvalcovali vojská okupantov. Uznávali sme ho, lebo napriek okupácii a prenasledovaniu  neprešiel na stranu okupantov. Stal sa kritikom Husákovho režimu a je prirodzené, že v r. 1989 sa  ocitol na tribúnach VPN, zaslúžil sa o  pád totality aj odchod vojsk ZSSR.  To sú tie činy , ktorými sa stal pre svet  najznámejším slovenským politikom 20. storočia. A.Dubček ich konal v rokoch, kedy bol R.Fico a jeho súdruhovia v normalizačnej KSS, čiže na opačnej strane barikády.

……………………………………….

Prešlo už takmer polstoročie a u nás pravde o totalite bránia pohrobkovia okupačného režimu (napr. aj snahou odvolať predsedu ÚPN , hoci aj v rozpore s platným zákonom o ÚPN, ale podľa vôle jedného  oligarchu so záznamom ŠtB) .

Preto je dôležité vyzdvihnúť to, čo Dubčeka urobilo hrdinom, vyzdvihnú sa tým  aj ostatné obete okupácie. Ak už neboli odškodnené  inak, nech je aspoň deň okupácie a deň oslobodenia od okupačných vojsk medzi pamätnými dňami Slovenskej republiky.

SMER a jeho koalícia zatiaľ tieto návrhy zamieta . Ak ale páni koaličníci chcú mať niečo s A.Dubčekom, je nemravné a neuveriteľné, že potláčajú každý pokus uznať historický význam  21. augusta 1968 , ako aj 21.júna 1991.

 

Poznámky :

  1. Na tejto, ešte prebiehajúcej schôdzi NRSR,  koalícia SMER-SNS-Most  prijala zákon o Štátnej cene A.Dubčeka, udeľovanej za pracovné zásluhy premiérom SR na 1. mája.
  2. Súčasne  odmietla zapísanie 21.augusta a 21.júla medzi pamätné dni. Zákon o ich zapísaní medzi pamätné dni som v tomto volebnom období predložil už po druhý raz. Nehlasoval zaň ani klub Most –Híd, pričom jeho hlasy by boli na schválenie stačili (!)
  3. Kto chce, tu je text Dôvodovej správy ku návrhu zákona:                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                               Návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.Účelom novely je zaradenie dvoch pamätných dní – 21. augusta, Dňa obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968, a 21. júna, Dňa odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska.Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz.  Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády, jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR.Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6300 tankov a obrnených transportérov, 2000 diel a 950 lietadiel.Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150 000 osôb.Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili tzv. pozývací list od niekoľkých dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciou ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva. Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. 

    V prvých týždňoch okupácie, v dôsledu streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd, spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česko-Slovenska (Prokop Tomek – Ivo Pejčoch: Černá kniha sovětské okupace. Svět křídel 2015, str. 12, str. 115 – 155), z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska:

     

    • Jozef Bonk, zastrelený sovietskymi vojakmi v Poprade
    • Štefan Ciberaj, smrteľne zranený sovietskym tankom v Rožňave
    • Milan Fulier, usmrtený sovietskymi vojakmi v Bratislave
    • Rudolf Gavorník, zastrelený sovietskymi vojakmi v Detve
    • Michal Hamrák, zastrelený v deň invázie na košickom Námestí Osloboditeľov
    • Ján Hatala, zastrelený na ceste Prešov – Košice
    • Pavol Hlaváč, zahynul pri náraze do sovietskeho vozidla v Ladomerskej Vieske
    • Ján Holík, zastrelený na bratislavskom Šafárikovom námestí
    • Bartolomej Horváth, zastrelený v Košiciach
    • Jozef Kadura, zahynul pri náraze sovietskeho obrneného transportéra do vozidla záchranky v Bratislave
    • Jozef Kolesár, zastrelený na košickom Námestí Osloboditeľov
    • Michal Korenko, zahynul v dôsledku sovietskeho vojenského vozidla v Špišskom Štvrtku
    • Margita Dana Košanová, zastrelená na schodoch Univerzity Komenského v Bratislave
    • Milan Lamper z Lučatína, zastrelený pred Československým rozhlasom v Prahe
    • Ján Lászlo, bývalý politický väzeň, zastrelený na Námestí Osloboditeľov v Košiciach
    • Peter Legner, zastrelený na bratislavskom Námestí SNP
    • Jozef Levák, otec štyroch detí, ľahol si pred prichádzajúce obrnené vozidlá, na rozkaz sovietskeho veliteľa prejdený tankom na námestí vo Zvolene
    • Ladislav Martoník, zastrelený v Košiciach
    • Helena Miťková, zomrela v dôsledku nehody spôsobenej sovietskym vojenským vozidlom v Báči, okres Dunajská Streda
    • František Moštenický, zrazený počas jazdy na motocykli so svojou dcérou sovietskym tankom na ceste medzi Važcom a Štrbou
    • Mária Očovanová, zabitá ťažkým sovietskym automobilom KRAZ, ktorý sa prebúral do obchodu s potravinami v Ožďanoch, kde nakupovala
    • Jaroslav Ondrejko, zahynul v dôsledku nehody spôsobenej sovietskou kolónou pri obci Čimice, okres Liptovský Mikuláš
    • Ladislav Pařízek, občan Zvolena usmrtený v priebehu invázie
    • Milan Paulík, chlapec zrazený maďarským vojakom na motorke v Rišňovciach
    • Ján Petrucha, zastrelený opitým sovietskym dôstojníkom v Prasníku, okres Trnava
    • Viktória Rybárová, dôchodkyňa prejdená maďarským tankom v obci Šulekovo
    • Štefan Sabol, zastrelený pri prestrelke opitých sovietskych vojakov v Šaci
    • Mária Sabová, usmrtená počas invázie v Bratislave
    • Ján Sekel, účastník SNP, smrteľne zranený sovietskym vozidlom ťahajúcim na lane mínomet v obci Slanec, okres Košice
    • Ivan Schmiedt, zastrelený v Košiciach
    • Stanislav Sivák, zabitý odrazeným projektilom pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave
    • Miroslav Stachura, dvojročný, prejdený vojenským cisternovým vozidlom v Kapušanoch
    • Ignác Šablatúra, mladistvý, zastrelený svojím tiež mladistvým bratancom, ktorému dali do rúk nabitý samopal sovietski vojaci
    • Ladislav Štúň, zahynul v dôsledku dopravnej nehody s kolónou sovietskych vozidiel v Lehotke, okres Žiar nad Hronom
    • Dominik Teplan, zrazený maďarským vojenským nákladným automobilom v obci Hul
    • Karol Tóth, zrazený sovietskym nákladným vojenským automobilom pri Rožňave
    • Anna Ulická, učnica, prejdená tromi sovietskymi vojenskými cisternovými automobilmi v Martine. Ani jedno z vozidiel nezastavilo
    • Štefan Zdechovan, zastrelený guľometom sovietskej vojenskej kolóny, do ktorej hádzali civilisti rôzne predmety počas jej prechodu Detvou
    • Ing. Boris Zinovjev, knihovník z Brezovej pod Bradlom, prejdený tankom
    • Alojz Zsigrády, otec troch detí, prejdený sovietskym tankom, keď sa snažil upokojiť kone, splašené vojenskou kolónou, prechádzajúcou cez obec Topoľníky.  

     

     

    Následne v období od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. (Tomek – Pejčoch, str. 80) Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. (Tomek – Pejčoch, str. 81).

     

    Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu: v rokoch 1968-1969 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70 000 občanov, a v období následnej tzv. normalizácie utekalo z Česko-Slovenska priemerne 5000 občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200 000 exulantov.

     

    Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo – nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov.

     

    Obrovské boli majetkové a environmentálne škody – niektoré staré environmenálne záťaže neboli odstránené doteraz.  Celková výška materiálnych škôd, spôsobených sovietskou armádou na území Česko-Slovenska, bola odhadnutá na 6 miliárd Kčs.

     

    Morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciu, neslobodou a tzv. normalizáciou sú nevyčísliteľné. 

     

    Jednotky Strednej skupiny vojsk Sovietskej armády sa nachádzali v piatich tzv. divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku, a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene.

     

    V roku 1983 bola na území Česko-Slovenska rozmiestnená sovietska raketová brigáda, vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22 Temp-S, známymi tiež ako SS-12. Velenie Česko-Slovenskej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach.

     

    Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v Novembri 1989. Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk.

     

    1. 2. 1990 v Moskve bola ministrami zahraničných vecí podpísaná „Zmluva medzi vládami ČSSR a ZSSR o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR“.

    Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície.

     

    Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska.

     

    Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991 a o dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk generáplukovník Eduard Vorobjov.

    V návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Česko-Slovensko, tak ako je od roku 1990 zakotvený v kodifikačných Pravidlách slovenského pravopisu a Krátkom slovníku slovenského jazyka.

     

     

    Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

     

    Návrh zákona je v  súlade s  Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

     

     

     

    Osobitná časť 

    K čl. I

    K bodu 1

    Navrhuje sa, aby sa novým pamätným dňom stal 21. jún – Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. 

    K bodu 2

     

    Navrhuje sa, aby sa novým pamätným dňom stal 21. august – Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.

             

     

    K čl. II

     

    Navrhuje sa účinnosť novely zákona k 1. januáru 2018.

     

     

 

 

Teraz najčítanejšie