Pred 11 rokmi sa prehodila výhybka.

Dnes je 11 rokov od  volieb 2006, v ktorých ľudia spočítali chyby druhej Dzurindovej koalície (SDKU-KDH-SMK-ANO). Oprávnene. Nevedeli sme síce ešte o existencii spisu Gorila, ale  potvrdilo sa opäť, že slovenský volič vycíti zradu.

V čom vtedy spočívala zrada? V tom, že garnitúra M.Dzurindu, ktorú zrodil protimečiarovský zápas, zradila jeho hodnoty aj východisko. Navyše sa jej spôsob užívania moci prestal líšiť od Mečiarovho. Dzurinda pozitívne zmenil zahraničnú politiku, ale ľudia potrebovali zmenu aj, a najmä, v tej vnútornej. On ale nadviazal na stranícky klientelizmus,  obnovil politické zneužívanie SIS,  odpočúval novinárov, iných zasa kupoval. Rovnako  aj poslancov. Zrádzal sľuby spojencom, aj voličom, nesnažil sa  o odstránenie  mečiarizmu, ale o jeho vylepšenie.  Bolo tragikomické sledovať, ako pred voľbami    strašil návratom Mečiara, ale po nich s ním išiel zostaviť vládu.

Niekdajší mečiarobijec (krvavé paprče!) si s Mečiarom v r. 2006 už rozumel natoľko, že odkopol možnosť rokovať s Ficom. O arogantnom spôsobe , ako SDKU skončilo Ficov  pokus o koalíciu, sa vtedy, v lete 2006, písalo v spriaznených médiách ako ukážke pravicovej čistoty. Mýlka :  to iba Dzurinda precenil Mečiarove sľuby, že podoprie jeho tretiu vládu.

Takže stručne zhrnuté : víťazstvo R.Fica v r. 2006 ešte nemuselo byť tragédiou, keďže R.Fico sa až dovtedy javil ako stúpenec protimečiarovskej politiky, kritizoval korupciu a sľuboval voličom razantnú nápravu.

Ale po víťazných voľbách 17.6.2006 zistil, čo už čvirikali  vrabce : že Dzurinda Mečiara neženie ku zodpovednosti, ale si z neho urobil tajného spojenca, s ktorým si „v mene uchovania pravicových reforiem“ trúfne urobiť po voľbách 2006 aj verejne koalíciu

(pozri napr. http://www.lidovky.cz/meciar-je-zlocinec-a-fico-bolsevik-dl5-/zpravy-domov.aspx?c=A060524_140224_ln_volby_bat)

Je faktom, že R.Fico pre Dzurindovu vierolomnosť   ešte nemusel do koaličnej postele s Mečiarom a Slotom. Mohol ostať v opozícii a byť kritikom ich spoločnej vlády (v duchu vlastnej predvolebnej komunikácie). Túto, politicky najlepšiu,  možnosť  ale R.Ficovi  zatrhli tí, čo jeho stranu stvorili : sukcesori  mečiarovskej privatizácie.   Tí verili, že si svoje  investície v násobkoch vyberú od projektu  R.Fica už po voľbách 2002,   po voľbách 2006 už čakať nemienili, R.Fico ich musel vrátiť „ku válovu“ .

Ukazuje sa s odstupom, že rozhodnutie SMERu pre koalíciu s HZDS a SNS, ktorou vrátili do hry dve politické mŕtvoly a s nimi  aj  ich štýl užívania moci, bolo osudovým míľnikom. Namiesto vyvodenia zodpovednosti za zlodejiny a korupciu  sa na Slovensku potvrdil a zabetónoval Mečiarom a Dzurindom zabehaný korupčný systém. Namiesto objasnenia únosu a vraždy…znelo iba „nedá sa“.  Slovensko, ktoré sa malo a mohlo po voľbách 1998 už natrvalo vymaniť z moci bývalých komunistov a mečiarovcov, ovládli opäť. (pozri napr. : https://domov.sme.sk/c/6948345/v-roku-1998-dzurinda-aj-fico-meciara-porazili-v-roku-2006-mu-nadbiehali.html#ixzz4kGGAUgCC)

Veľkú zodpovednosť za to všetko nesie  M.Dzurinda. Ale kľúčové rozhodnutie bolo vr. 2006  na R.Ficovi. Mohol vsadiť na dodržanie svojich sľubov, alebo vsadiť na osvedčených tunelárov štátneho majetku. Vzal tú druhú možnosť. A tým aj zodpovednosť za to, že spolu so Slotom a Mečiarom oživil a zlegitimizoval aj zlodejský spôsob zneužívania štátu, ktorý ostal na Slovensku podnes.

(pozri napr. https://www.aktuality.sk/clanok/420373/najvacsie-korupcne-kauzy-za-10-rokov-na-slovensku-toto-treba-vysetrit/)