Denník N

Účel svätí prostriedky

Je neprijateľné, aby boli škôlky a školy považované za niečo, kde sa dajú ulievať peniaze. Za niečo, kde dá špekulovať a kradnúť. Za niečo, kde sa dá s niečím vybabrať.

Školstvo na Slovensku. Rovný prístup ku vzdelaniu. Rovnosť príležitostí. Bezplatné. Áno. Otázka znie : ,, Pre koho?“ V súčasnosti pre štát ďaleko viac, ako pre rodiča.

Na miske váh rodič – štát, sústavne pribúdajú ďalšie a ďalšie poplatky na strane rodiča.
Zoberme si také materské školy. Rovný prístup ku vzdelaniu, rovnosť príležitostí. Budovy mnohých ( prevažnej väčšiny), pochádzajú ešte z čias totality. Vybudovali ich komunisti, aby socialistickí rodičia mohli budovať a chrániť socialistickú vlasť. V kľude a pokoji s vedomím, že o ich ratolesti je po všetkých stránkach kvalitne postarané. Každé dieťa bolo bez problémov umiestnené v mieste bydliska, bez toho, aby rodič musel sľubovať sponzoring, alebo zháňať konexie. Deti zo škôlok si budovali priateľstvá, hrávali sa vonku na detských ihriskách, neskôr spolu pokračovali v škole. Škôlky boli technicky nezávadné, plne vybavené pomôckami a považovali sa za vzdelávacie inštitúcie.
Po páde komunizmu nielenže k ďalšiemu budovaniu vzdelávacích inštitúcií nedošlo ( poprípade ojedinele ), naopak viaceré boli zrušené. Buď ich budovy stáli na lukratívnych pozemkoch a teda museli ustúpiť záujmom ,,nenásytných podnikateľov“, alebo boli pre tieto skupiny ľudí zaujímavé aj s budovami, ktoré skupovali doslova za pár korún. No a niektoré prišli o deti zrušením dislokácie . Nikto nepomyslel na to, aké to bude mať následky do budúcna. Viaceré škôlky ako som už spomínala, sa zrušili, iné zas naplnili na prasknutie. Problém je v tom, že tie plné sú už tak preplnené, že praskajú vo švíkoch a tie zrušené budú ako sa zdá, naveky chýbať. Nepomáhajú ani množiace sa súkromné škôlky, ponúkajúce už pomaly aj hodiny filozofie, len aby mali deti. Nie všetci rodičia majú na drahé školné. Momentálne je realita taká, že cca 13 000 žiadostí o prijatie dieťaťa do škôlky je zamietnutých. To znamená, že nezaškolených detí môžeme mať ďaleko viac ako hovorí toto číslo. Niektorí rodičia si škôlku dovoliť nemôžu, niektorí vedia aká je situácia s preplnenosťou, tak hľadajú automaticky iné riešenia.
Momentálne je realita aj taká, že vláda, ale i široká verejnosť prestali materské školy považovať za vzdelávacie inštitúcie.
Sú považované za akési au pair cluby, kde štátu stačí, že sa tam kúri a svieti a rodičom zas, že je o dieťa nadštandardne postarané po fyzickej stránke. Napapané, umyté, utreté, nezašpinené a dobre ,,vymojkané“.
Toto pokrútené vnímanie funkcie zariadení predprimárneho vzdelávania má ďaľšie fatálne následky. Aké? O tých by  vedeli rozprávať učiteľky prvého stupňa základných škôl. Nie je nič horšie pre vstup dieťaťa do školy ako to, keď ho tam vystrelíme nezrelé a nepripravené. Vtedy si začína uvedomovať, že je niečo zle. Má pocity zlyhania. Škola mu spôsobuje viac starosť ako radosť.
My sme školskú zrelosť prestali úplne riešiť. Máme síce zápisy do prvých tried, ale to sú skutočne len formálne zápisy. Keby neboli, tak by sme polovicu detí nemohli do škôl prijať. Nie sú totiž ani mentálne, ani emocionálne zrelé. Obrovské množstvo detí ide do prvej triedy s vadami reči. A to takými, že im nie je rozumieť. Prečo, prečo, prečo?! Zamýšľa sa celá spoločnosť. Jednoduché. Do desiateho roka života dieťaťa, využívajte ako komunikačný prostriedok s vlastnou ratolesťou, len svoje ústa. Venujte mu čas, rozprávajte sa a v útlom veku mu čítajte knižky. Hlavne mu nekupujte a nestrkajte z pohodlnosti už pomaly ako dvojročnému do rúk digitálne technológie, lebo je dokázané, že práve tieto digi deti ( tv, mobil, tablet, pc ) majú poruchy reči a dovolím si tvrdiť, že aj správania a pozornosti ďaleko častejšie, ako deti žijúce plnohodnotný reálny život. A presne v tomto sú aj ,,prakorene,, všetkých tých dys, dys, dys.
Vyššie uvedeným chcem zdôrazniť mimoriadne dôležitú úlohu materských škôl v prvých rokoch edukácie detí. Práve ony majú mať u budúcich žiakov významný podiel na pozitívnej motivácii a chuti učiť sa, spoznávať nové veci, pýtať sa.
Je neprijateľné, aby boli škôlky a školy považované za niečo, kde sa dajú ulievať peniaze. Za niečo, kde sa dá špekulovať a kradnúť. Za niečo, kde sa dá s niečím vybabrať.
Slovenská komora učiteľov bojuje na všetkých možných frontoch. Raz za to, potom za ono. Za koho? Za učiteľov, za školy, za žiakov, ale v prvom rade za rodičov.

Ako to?

Vláda SR schválila na svojom zasadnutí dňa 7. júna 2017 v rámci balíka zmien vo financovaní škôl zrušenie účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Tento príspevok dostávajú len predškoláci a to vo výške tuším 13,56/ dieťa mesačne. Ja by som tento krok pochopila jedine vtedy, ak by podnet na takúto zmenu prišiel od riaditeliek, alebo učiteliek MŠ. Vtedy by som si povedala, že prax ukazuje nutnosť zmeny. No ak sa táto zmena dostane do návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkovania akceptovaním pripomienky ZMOS-u bez akejkoľvek odbornej diskusie, tak za tým nemožno vidieť dobrý úmysel. Navyše, keď ministerstvo pôvodne predložilo návrh, v ktorom sa účelová viazanosť mala rozšíriť na všetky deti navštevujúce MŠ. Logicky. Spravodlivosť. Prečo mal ZMOS potrebu zalobovať a pretlačiť práve takúto hlúposť v neprospech detí a ich rodičov? To, že vlastne vychádzajú v ústrety riaditeľkám, ktoré sa budú môcť slobodne rozhodnúť na čo financie použijú, je veľmi hlúpe a smiešne tvrdenie. Veď stačilo len rozšíriť účel. Možnosti využitia týchto peňazí. Myslím si, že ZMOS by neloboval a nepretláčal niečo, z čoho by nemal sám osoh. Aký? No jednoznačne finančný. ZMOS-u je slobodná vôľa ,, nejakých škôlkárskych riaditeliek“ úplne ukradnutá.
ZMOS a Ministerstvo školstva. Kto komu čo ponúkol a čo za to, ukáže čas.
V každom prípade dopady tejto zmeny pocítia hlavne deti a ich rodičia. Je mylné si myslieť, že na kvalitnú edukáciu v MŠ stačí papier a pastelky. Nestačí. Je mylné si myslieť, že stačí interaktívna tabuľa. Nestačí.
Naopak príspevok by mali dostávať všetci, lebo v škôlke sa predsa nevzdelávajú len predškoláci. Rodič, ktorému sa nejakým zázrakom podarí umiestniť dieťa do predškolského zariadenia (13 000 nie), platí mesačne príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov, príspevok ZRŠ, obedy. A čo štát? Nemal by okrem tepla a svetla, zabezpečiť aj edukáciu? Kvalitnú edukáciu?
Zrušením účelovosti finančného príspevku, opäť len zvýši náklady na miske váh rodiča. Pretože práve ten, bude musieť dofinancovať vzdelávanie svojho dieťaťa.
Tak sa zamýšľam, prečo má proti tomuto bojovať len SKU, keď de facto, riaditeľkám, učiteľkám aj SKU, by mohlo byť jedno čo stojí rodiča škôlka. Nedávno sa riešilo písmo. Plno článkov, priestor v rozhlase, televízii, petícia, akcia brko. Perfektné. Zrušenie účelovosti finančného príspevku určeného na vzdelávanie detí MŠ, nestojí rodičom za to, aby sa ozvali a trvali na tom, čo ich deťom má garantovať štát v rámci vzdelávania? Už dávno sa mali zaktivizovať a zatlačiť na vládu, aby urgentne riešila nedostatok MŠ na Slovensku.
Divné.
Práve toto sú veci, ktoré by mali trápiť rodičov. Práve toto sú veci, kde je nutná ich aktivita a zainteresovanosť. Je veľmi jednoduché prísť, vynadať učiteľovi za čokoľvek, ale zabojovať za správnu vec, ktorá je navyše hlavne v jeho a jeho dieťaťa prospech, si vyžaduje už viac než len silné lakte a veľké ústa.
Pokiaľ budú učitelia, riaditelia, SKU v tomto sami, budú si kadejaké ,, združenia“ , ale i samotný štát mastiť bruchá peniazmi, patriacimi Vašim deťom!

Luc.

Teraz najčítanejšie