Denník N

Voľby 2023

Smer
22,94 %
PS
17,96 %
Hlas
14,70 %
OĽaNO, ZĽ, KÚ
8,89 %
KDH
6,82 %
SaS
6,32 %
SNS
5,62 %
Republika
4,75 %
Aliancia
4,38 %
Demokrati
2,93 %
Sme rodina
2,21 %
ĽSNS
0,84 %
KSS
0,33 %
Piráti
0,31 %
Modrí
0,26 %
Maďarské fórum
0,11 %
My Slovensko
0,09 %
SOS
0,08 %
Karma
0,08 %
Srdce
0,07 %
Princíp
0,06 %
Vlastenecký blok
0,04 %
Spravodlivosť
0,04 %
SHO
0,04 %
SDKÚ
0,02 %
Aktualizované 8:50
99,98 % spočítaných okrskov
Prejsť na výsledky

Návšteva Dunajského veterána

Remorkér Šturec na svojom dnšenom mieste na lodnom výťahu.
Remorkér Šturec na svojom dnšenom mieste na lodnom výťahu.

V Bratislave máme mnoho miest, ktoré majú nejaký určitý genius loci a potenciál byť niečím zaujímavým až výnimočným, no nie je k tomu vôľa, povedomie, či iné faktory bránia takejto vízii. Už som v jednom zo svojich starších článkov spomínal bývalú základňu protileteckej obrany na Devínskej Kobyle. V sobotu 17. Júna som navštívil ďalšie takéto miesto, na ktorom som doteraz nebol. Tým miestom je Bratislavský Zimný prístav, konkrétne jeho časť priamo pri moste Apollo. Táto časť totiž skrýva jednu cennú časť Dunajskej histórie – remorkér z roku 1937 menom Šturec, ktorého prehliadka bola výnimočne sprístupnená.

Za bežných okolností toto miesto prístupné nie je. Dôvodom je zrejme fakt, že Zimný prístav ako taký, aj keď už menej ako v minulosti, stále funguje. Dôkazom boli aj neustále sa premávajúce dieselelektrické lokomotívy s nákladom, ktoré si to šinuli okolo nás po koľajach prístavu. Miesto ktoré sme navštívili, teda staré technické haly, podľa všetkého patriace pod Dopravné múzeum, respektíve Slovenské Technické Múzeum, rovnako ako samotný exponát lode, za ktorou sme tam šli, tiež nie sú v stave dennodennej muzeálnej činnosti. Na ich rekonštrukciu do vhodného stavu je potrebných ešte veľa prostriedkov a času, no je vidieť že snaha tam je.

Remorkér Šturec na svojom dnšenom mieste na lodnom výťahu.

Čo sa samotnej lode týka, ako som spomínal, ide o veterána z roku 1937, vyrobeného v Komárne. Pôvodne tanková loď menom Štúr, dlhá až 70 metrov, zažila bombardovanie za druhej svetovej vojny, priamo na mieste kde stojí dnes, kvôli ktorému musela byť skrátená na dnešných 56 metrov a prerobená na remorkér, teda ťažnú loď. Nachádza sa medzi historickými prístavnými budovami, jedna z nich nie nepodobná zrekonštruovanému prístavnému skladu vedľa Eurovei. Stojí na funkčnom lodnom výťahu, inžinierskom prvku, ktorý ak sa nemýlim tiež má nejakú formu pamiatkovej ochrany a je doteraz aj využívaný v rámci prístavu. Všetky tieto prvky sú nejakým spôsobom jedinečné a zaslúžia si zachovanie a prezentáciu pre edukačné a muzeálne účely.

Strojovňa remorkéru Šturec.
Kormidelňa remorkéru Šturec s lodným telegrafom.

Čo mňa zaujalo je však najmä predstava, ktorá nám bola spolu s odborným výkladom predostretá. Máme nie jednu, ale hneď niekoľko starých lodí (aj keď spomínaný Šturec je zrejme najprominentnejším exponátom a podľa všetkého aj najväčším čo Dopravné múzeum má), máme unikátne vybavenie (lodný výťah), máme ich pamiatkovú ochranu, a máme pre nich miesto s určitou históriou a čarom a ešte k tomu v prominentnej lokalite vzhľadom na okolitý development tzv. nového Bratislavského Downtownu. Napriek tomu akoby sa kompetentné štruktúry, mesto, kraj, štát, o takúto príležitosť nezaujímalo. V dobe, kedy sme si už nechali zničiť väčšinu historického technického dedičstva mesta, čo už nejde vziať späť, máme v okolí silný moderný development keď už nič iné, a tá troška industriálneho dedičstva čo nám zostala sa snaží byť zachovaná (ako napríklad snaha zachrániť pôvodné továrenské budovy na Patrónke Bratislavským Samosprávnym krajom), a mesto sa chváli svojimi aktivitami v revitalizovaní mestských častí a získavaní cien v oblasti turizmu, by som očakával že takéto miesta budú zachraňované, aby nám aspoň niečo zostalo, a aby sme aj mesto, či priamo danú lokalitu zatraktívnili (predsalen si nemyslím že ani tie naše nové mrakodrapy chcú sídliť vedľa zničených a neošetrených objektov).

Avšak vízia tu je, snaha vybudovať riečne múzeum, spolu so snahou zatraktívnenia riečneho nábrežia v tak unikátnom industriálnom prostredí. S nákladnými žeriavmi v pozadí, ktoré v západných metropolách často tvoria peknú kulisu bývalých industriálnych zón, so zachovanými historickými pamiatkami by mohla takáto vízia tiež prispieť k revitalizácii celého územia, kľudne aj popri modernej architektúre mrakodrapov, bez toho aby si museli prekážať (ako príklad ma napadá napríklad Battery park v New Yorku). Samotné Dopravné múzeum vedľa Hlavnej stanice má pokiaľ viem dobrú povesť a aj celkom slušnú obľúbenosť, nevidím problém prečo by tento projekt nemohol mať tiež. Ostáva len dúfať že to nezostane len pri želaniach nadšencov a pracovníkov múzea, ale aj štruktúry z hora, štát, BSK, mesto, mestská časť, pridajú ruku k dielu, poskytnú prostriedky, či vyjdú v ústrety takejto snahe, aby bolo mesto zas o niečo krajšie a zaujímavejšie.

Výhľad z remorkéru Šturec na žeriavy Bratislavského Zimného prístavu.
New Yorkský Battery park s Manhattanskými mrakodrapmi v pozadí – pre inšpiráciu.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Tomášek

Občas mi niečo napadne, tak o tom napíšem, primárne preto, aby o tom začal uvažovať aj niekto iný, a aby mi dal feedback čo si o mojich nápadoch myslí. Profesionálny nolifer a romance ninja so záujmom o mestský urbanizmus, históriu a technológie.