Rasizmus a fašizmus sa nestal (nedeje sa)…
V čase kedy sa na Slovensku stáva trendovým ponadávať si na príslušníkov druhej najpočetnejšie národnostnej menšiny žijúcej v krajine titulovanej demokratická si pokladám, ako Róm, občan, ale hlavne ako človek za povinnosť poukázať na šírenie zámerného a cieleného podnecovania k rasovej neznášanlivosti a otvoreným xenofóbnym prejavom.
Nie len v krčmách, na autobusových zastávkach, ale aj na pôde Národnej rady, médiách, v školách, nemocniciach, kultúrnych inštitúciách… K podnecovaniu niečoho, čo môže nabrať diametrálne iné, nežiaduce „SMER“ovanie bez pre“MOST“enia k odstráneniu nežiaduceho teda „aSaNacie Stavu“ za päť minút 12. Ako v médiách, tak aj na sociálnych sieťach si môže konzument správ z politického, kultúrno-spoločenského sveta adresne nájsť vinníkov stavu v akom sa štát a občan ocitli. Malé platy pedagógov, zdravotných zamestnancov, dennodenne servírované kauzičky, korupčné škandáliky automaticky za nimi, akože ináč, budú po každom stáť len Rómovia – asociálni príživníci, využívajúc krehký, fantasticky nastavený sociálny systém. Za všetko môžu teda tí, ktorí našli uplatnenie na trhu práce „pracujú už intenzívne v okresoch chudoby v snoch…“ ale aj na tom aby populačne slovenská krivka v roku 2050 dvojnásobne prekročila počet nerómov. Tí, ktorým jednoznačne vyhovuje spôsob života v segregovaných osadách, mestských getách, plných toluénu a úžerníkov.
Rádio Roma na svojom webovom portály uvádza: „Rádio nebude určené len pre Rómov, ale chceme, aby bolo otvorené pre všetkých, ktorí nemajú priestor a možnosť sa prezentovať. Vytvoriť priestor pre spoznávanie iných kultúr, skupín, národností a menšín. Pripravujeme napríklad samostatnú pravidelnú reláciu o židovskej kultúre, hudbe a živote. Taktiež dostane svoj čas aj LGBT komunita a ďalší, ktorých hlas nie je počuť. Budeme azylové rádio.“
Okrem iného ma zaujal ich slogan, boj proti fašizmu a to aj fotografiou odvážneho muža, ktorý počas druhej svetovej vojny stojí v dave plnom hajlujúcich ľudí protestne s prekríženými rukami, a fotografia obletela celý svet a zapísala sa do histórie. Známa fotografia pochádza z roku 1936 a zobrazuje zamestnancov hamburskej firmy Blohm+Voss zdraviacich loď Horst Wessel. Propagandistickú idylku kazí len jeden robotník, August Landmesser, ktorý sa odmieta podriadiť pravidlám.
Chcem týmto článkom rovnako kaziť idylku toho, čo sa dookola omieľa, ako potreba, ale nie priorita! Ak existuje spravodlivosť a Bože mlyny melú pomaly, ale isto, tak na Slovensku sa bude mlieť pomaly ešte niekoľko rokov. Šikana rómskych deti pri vypočúvaní zamestnancami policajného zboru v Košiciach, kontroverzné zásahy policajtov v Moldave nad Bodvou či v Zborove, skutky sa nestali a ak sa predsa len stali, tak zavinením samotných Rómov aj vo vyššie spomínanom!
Ak sa povie rómsky problém, automaticky ruka v ruke kráča aj potreba rozprávať o tom, že musí štát klásť väčší dôraz na oblasť vzdelávania a zamestnania. OK, ale ak sa trošku pozrieme na problematiku z nadhľadom, tak len informácia /Atlas rómskych komunít/ pojednáva štatistický počtom o vyše 360 tisícoch problémových Rómov. Všetci žijú v osadách? Všetkých sme zaradili do kategórie tzv. marginalizovaných? Všetci potrebujú povinnú školskú dochádzku?
Všetko a všetkých sme paušalizovali! Môj syn je v siedmom ročníku, je podpredsedom študentskej rady, dcérka nastúpi v septembri do prvého ročníka. A kopec mojich známych Rómov je na tom podobne so svojimi deťmi smerujúc aj na vysoké školy. My rómski rodičia kladieme u nich dôraz na vzdelávanie aj bez toho aby nám to akcentoval štát. Ale už pri hľadaní práce v inzerátoch sa v prvých riadkoch nerieši štandarda, koľko je hodinová sadzba, ale to aby sa o prácu neuchádzali Rómovia. Je veľmi veľa Rómov, ktorí pomoc potrebujú, ale nie na úkor oplzlých nadávok! Tento štát prichádza o min. 75 tisíc pracujúcich rúk a hláv, ktoré by mohli prespievať k tvorbe HDP a vyplácaniu dôchodkov.
Terajší župan, poslanec NR SR a šéf zanikajúcej strany K-ĽSNS nastavil v krajine Jánošíkov „zbíjanie“ ľudskosti, morálky a slušnosti na demokraticky piedestál, prízemnou rétorikou o rozkrádaní štátu oligarchami, podporou cigánskych parazitov na úkor ťažko pracujúcich a odvádzajúcich dane oslovil masy. Oslovil, ako to uvádzajú politológovia, preto lebo občan nedostal inú možnosť voľby, on sa váľajúc po asfalte s putami na rukách v očiach slovače dostal do pozície martýra. Nejde mi o opis neopísateľného Kotlebu, on je a nebude, čo však prináša jeho mamonárska chamtivosť je nebezpečenstvo zasadeného semienka v hlavách mladých Slovákov, ktorí budú mať a už aj majú reálny problém vnímať, ako niečo zlé a nesprávne v čase pochmúrneho dáta histórie ľudskej civilizácie. Zverstva napáchané počas druhej svetovej vojny, mladých ľudí, ktorí budú ma problém vnímať všetko iné cez prizmu nenávisti k židom alebo LGBT komunitám, či utečencom z vojnových krajín, hľadajúc pomoc a ochranu. Budú mať problém sedieť v školskej lavici s rómskym spolužiakom! Pretože budú za Boha a za národ napĺňať skutok aby sa stal?
Hlava štátu svojim otvoreným vystupovaním v médiách, ale aj v parlamente nahlas a jednoznačne poukazuje na nebezpečenstva a potrebu veci riešiť a nie len hádzať do strategických papierov a krátkodobých, neefektívnych Národných projektov financovaných zo štrukturálnych fondov. Hovorí otvorene o potrebe nastavanie mechanizmov, ako aj legislatívnych rámcov, k tomu aby trojvŕšok nesmeroval k slovakexitu z EÚ. Ale aj slušní a citliví, slovenskí patrioti, euro-občania vnímajú citlivosť stavu veľmi senzitívne a vyvíjajú rôznorodé občianske aktivity, ku príkladu občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko a jeho významní predstavitelia politického, športového, kultúrneho, akademického života! Verím, že na Slovensku je na státisíce odvážnych mužov a žien, ktorí, ako August Landmesser počas druhej svetovej vojny stál v dave plnom hajlujúcich ľudí protestne s prekríženými rukami. Že spoločne sa im bude dariť, čo najväčšmi eliminovať propagandistickú idylku, skrývajúcej sa pod rúškom pravého patriotizmu. Že národ pochopí, že sa nejedná o finále hokejových majstrovstiev sveta, ale osud nových generácii, ktoré bez toho aby nežili bok po boku vo vzájomnej tolerancii a akceptácie s ľuďmi odlišného vierovyznania, etnicity, politickej či sexuálnej orientácie, sa Slovensko môže vrátiť k pochmúrnemu obdobiu a zvráteného stavania antisionistických základov zvrchovanosti štátu slovenského!
Maroš Balog
Rómsky aktivista spod Urpína
Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko je súčasťou projektu Spoločná krajina.
