BLOG
Martin Kováč
Martin Kováč
2 539

Dajme aj na Slovensku slovo ľavicovej teológii

Český teológ, religionista a v neposlednom rade aj starokatolík Ivan Štampach napísal v reakcii na článok Laurine Goodstein v The New York Times zaujímavý komentár o nástupe náboženskej ľavice. Myslím, že by sme o nej mali viac hovoriť aj na Slovensku.

Laurine Goodstein vo svojom júnovom článku v denníku The New York Times popisuje niekoľko zaujímavých udalostí. Počas tohtoročného veľkonočného týždňa sa napríklad v Nashville v štáte Tennessee zhromaždila skupina duchovných s palmovými ratolesťami a pred kanceláriou tamojšieho guvernéra protestovala za rozšírenie Obamovho zdravotníckeho programu Medicaid na väčší počet ľudí. Palmové ratolesti sú pritom typickou súčasťou liturgie Kvetnej nedele, ktorou sa začína tzv. Veľký týždeň. Keď dochádzalo k zatýkaniu migrantov a vandalským útokom na bohoslužobné priestory, v Kalifornii a ďalších 16 štátoch sa zasa zmobilizovala široká medzináboženská sieť aktivistov.

Goodstein ďalej hovorí o tom, že naprieč celou krajinou sa momentálne aktivizujú duchovní, ktorí politicky spadajú naľavo od stredu, a ktorí sa doteraz vyhýbali politickému zápasu. Títo duchovní hľadajú a povzbudzujú politických kandidátov, aby sa postavili proti Trumpovej imigračnej, zdravotnej, sociálnej a environmentálnej politike.

K takejto aktivizácii podľa článku naposledy dochádzalo počas vojny vo Vietname, no vtedy boli duchovnými zvyčajne len bieli muži. Dnes medzi týchto náboženských lídrov patria duchovní čiernej pleti, latinskoameričania, ženy, gejovia a lesby, spoločne s katolíckymi aktivistami, ktorých inšpiruje pápež František. Tým sa však zoznam zďaleka nekončí! Medzi náboženskou opozíciou nájdeme aj židov, moslimov, sikhov, hinduistov i buddhistov – čo odráža religióznu diverzitu krajiny. Za najviac prekvapivú považuje Goldstein skutočnosť, že medzi aktivistami nájdeme aj aktívnych mladých evanjelikálov, ktorí v americkom kolorite zvyčajne spadajú do konzervatívnych vzorcov správania.

Ako však na českých príkladoch ukazuje komentár doc. Ivana Štampacha, popisovaný fenomén sa zďaleka netýka len USA. Štampach ako príklady menovite uvádza pražské kresťanské spoločenstvo Ta cesta, brnenské kresťanské, anarchistické zoskupenie Prázdné trůny, kresťansko-feministické ekumenické zoskupenie vystupujúce pod značkou RFK, či evanjelického farára Mikuláša Vymětala a evanjelikov okolo časopisu Protestant.

Aj na Slovensku však vzrastá počet hlboko veriacich kresťanov, ktorí sú frustrovaní a znechutení z „konzervatívnej loby“ a „spiatočníckej ideológie“, ktorých zástancovia zjavne považujú za jadro kresťanstva zápas voči triednym nepriateľom – homosexuálom, liberálnym médiám, feministkám, rodovej rovnosti a ďalším.

Je preto naozaj dôležité začať hovoriť o náboženskej ľavici. A čo presne si máme pod týmto pojmom predstaviť? Jednoducho povedané – nábožensky angažovaných ľudí a teológov, ktorí otvorene prijímajú cudzincov a utečencov, ktorí sa neboja kriticky postaviť voči korupcii a konkrétne pomenovať jej zástancov (nielen v štátnej sfére, ale aj v samotných cirkvách!), ktorým záleží na ľudských právach a zelených témach, ktorí stoja na strane menšín, ktorí zápasia za rodovú rovnosť, ktorí podporujú zrovnoprávnenie LGBT ľudí, ktorí požadujú finančnú odluku cirkví od štátu, ktorým vadí (kléro)fašizmus…

Skúsme si len v krátkosti pripomenúť niektoré nedávne príklady zo Slovenska, ktoré by mohli spadať do tejto kategórie. Myslím, že medzi ne môžeme zaradiť kritické stanoviská skupiny slovenských teológovpresbyterstva evanjelického cirkevného zboru Bratislava – Staré mesto k referendu o rodine, prípad evanjelického kaplána Jakuba Pavlúsa z Turian (ktorý dnes už opäť pôsobí ako farár v Českobratskej cirkvi evanjelickej v Šumperku), vyjadrenie podporného postoja môjho domovského bratislavského starokatolíckeho spoločenstva k bratislavskému PRIDE-u, výzvu predstaviteľom cirkví na Slovensku na vymedzenie sa voči extrémizmu, či najnovšie stanovisko skupiny teológov k 75. výročiu pastierskych listov k riešeniu takzvanej „židovskej otázky“. K viacerým z týchto stanovísk som pripojil aj svoj vlastný podpis.

Myslím však, že k takýmto aktivitám môžeme zaradiť napríklad aj iniciatívu Kto pomôže? (za ktorou stoja najmä mladí katolíci), ktorá v čase najväčšej utečeneckej hystérie a stavania plotov mobilizovala Slovákov ku konkrétnej pomoci týmto ľuďom v núdzi. Dobre do tejto kategórie zapadá aj účasť odvolaného trnavského arcibiskupa Bezáka na protikorupčnom Festivale Pucung, kde sa veľmi otvorene a kriticky vyjadroval ku korupcii a pomerom v prostredí slovenských cirkví.

Osobne si myslím, že cirkvi majú na Slovensku stále pomerne silné slovo – a kupodivu nielen u staršej generácie. Práve preto je mimoriadne potrebné, aby popri masovom arcikonzervatívnom mainstreame bolo počuť aj alternatívne hlasy, ktoré podstatu kresťanstva nevidia v hľadaní nepriateľov, ale v základných biblických imperatívoch: v starostlivosti o chudobných, pohostinnosti voči cudzincom a ochrane Zeme. Nebojme sa preto o takýchto príkladoch otvorene písať a hovoriť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Kňaz Starokatolíckej cirkvi v ČR s poverením pre službu na Slovensku, doktorand teológie na EBF UK v Bratislave a ETF UK v Prahe a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaním stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Od roku 2014 som šťastne ženatý.

Blogy

|