Terezín
Terezín je malé mesto asi 60 km severozápadne od Prahy. Aj keď je to na stredoeurópske pomery pomerne mladé mesto (vzniklo až v roku 1780 z podnetu cisára Jozefa II.), je nabité históriou.
Mesto vzniklo pri sútoku riek Labe a Ohře ako pevnostné mesto, a spolu so svojou dvojičkou v Josefove pri Jaroměři patrilo vo svojej dobe k svetovej špičke pevnostných osídlení. Jeho úlohou bolo chrániť Habsburskú monarchiu pred vpádom pruských vojsk na kritickom mieste sútoku Labe a Ohře. Terezínske opevnenie pozostáva z tzv. Malej pevnosti, z ktorej vznikla neskôr väznica a tzv. Hlavnej pevnosti, v ktorej sa nachádza samotné mesto Terezín. Už samotný fakt, že je celé mesto umiestnené v pevnosti naznačuje, aká veľká hlavná pevnosť je (nejedná sa o ohradené mesto, ale o mesto umiestnené v pevnosti).
Systém dômyselných hradieb a valov meria takmer 4 km a pozostáva z rady múrov, priekop a tunelov, ktoré sú vybudované pod celým obvodom hradieb. Niektoré tunely sú sprístupnené, na pevnostný val sa dá vyštverať bez potrebného povolenia hneď z niekoľkých miest.
Celé mesto je tvorené dvojpodlažnými domami (aby neboli vidieť spoza pevnostného valu), usporiadaných v úhľadných pravouhlých uličkách. Stred mesta tvorí veľké zelené námestie s netypickým kostolom. Po okrajoch mesta sú na vale prilepené staré kasárne a jazdiarne vojakov pevnosti.
Mesto pôsobí prázdno a večer i trochu smutno. Možno je to tým, že mesto dnes obýva výrazne menej obyvateľov, ako v minulosti (pred II. svetovou vojnou to bolo až 7 tisíc ľudí, dnes zhruba polovica), možno za to môže jeho pohnutá minulosť. Po vzniku Protektorátu Čiech a Moravy totiž nacisti Hlavnú pevnosť prebudovali na židovské ghetto, z Malej pevnosti sa stalo väzenie Gestapa.
Celkovo prešlo terezínskym ghettom 150 000 tisíc Židov, prevažne z Protektorátu, neskôr ale i z Nemcami okupovaných území, vrátane Slovenska. V roku 1942 v Hlavnej pevnosti bývalo okolo 60 000 tisíc ľudí (opäť, počet obyvateľov Terezína pred zriadením ghetta bol 7 tisíc, dnes je to polovica). Je to, ako by ste napratali trištvrte Nitry do územia menšieho než niektoré dediny. Ľudia tak bývali v barakoch, bytovkách a povalách v tuctoch, rýchlo sa šírili choroby.
Najväčším problémom (samozrejme okrem vyhladzovacích táborov) bol hlad. Kalorický prísun na jedného obyvateľa ghetta bol zhruba štvrtina toho, čo som zjedol za necelý deň návštevy Terezína.
Väčšina obyvateľov ghetta vojnu neprežila.
