Denník N

Frešo za naše veselo nakupuje inzerciu. V trnavskom kraji.

Verejná sebeprezentácia politika je súčasťou práce. Samozrejme, ideálne je, keď za politika hovoria hlavne výsledky, ale nie je nič čudné, keď si politik pomáha aj platenou reklamou. Ide však o mieru.

Nedávno sa prevalilo, že župan Frešo používa desiatky tisíc eur z verejných zdrojov na propagáciu svojej osoby na Facebooku. Frešo sedí, Frešo stojí, Frešo sa pozerá, Frešo sa smeje, Frešo sa odhodlane mračí.

Pre župana Pavla Freša je propagácia jeho majestátu tou najdôležitejšou vecou na svete a samozrejme sa nekončí len na facebooku. Ak ide o to, aby sa videl v televízii, v novinách, alebo aj v tých najmenších regionálnych mesačníkoch, spraví pre to všetko, nepozná hranice a nehľadí na peniaze.

A v tomto prípade však prekročil nielen hranice slušnosti, ale aj hranice kraja. A skutočne nehľadel na peniaze, aspoň nie na tie naše spoločné, s ktorými gazduje, či šafári, na župe. Frešo neváhal a od roku 2011 si za župné peniaze objednával inzerciu, akože na propagáciu župy – rozumej seba samého. K dnešnému dňu „preinvestoval“ len v dvoch malých regionálnych mesačníkoch prinajmenšom 155 000 EUR (roky 2011-2014 suma 115 200 EUR, roky 2015-2016 suma 40 000 EUR). Okrem toho, na internete svieti nová objednávka za ďalších 19 984 EUR.

Môžete namietať, že takto koná nejeden komunálny politik. Tento prípad je však predsa len výnimočný:

Inzerciu si v tomto konkrétnom prípade Frešo za župné peniaze objednal v mesačníkoch “Záhorí” a “ProZáhorí”, ktorých vydavateľ sídli v Skalici a oba, aj ich internetové mutácie a FB stránky sú orientované prioritne na problémy v meste Skalica a blízkom okolí. Ak vám niečo nesedí, máte pravdu. Skalica nie je v bratislavskom kraji, ale v kraji trnavskom.

Každému hneď napadne, že je to predsa nezmysel, aby sa bratislavský župan pretŕčal v Skalici (aj keď pre objektivitu je treba spomenúť, že vydavateľ deklaruje roznos do schránok aj do iných obcí na Záhorí). Správne! Bol by to nezmysel, ak by za tým nebol úmysel vypomáhať príspevkami zo župy (pripomínam, že vo výške cca 175 000 EUR) svojmu kamarátovi a politickému súputníkovi a aktuálnemu správcovi cintorína v SDKÚ Milanovi Romanovi.

Milan Roman zo Skalice, terajší 1. podpredseda SDKÚ – DS (z ktorej mimochodom Frešo zbabelo utiekol hneď po tom, ako túto stranu úspešne pochoval), je konečnou adresou pre 175 tisíc EUR, ktoré prostredníctvom občianskych združení “ZÁHORÍ.SK” a “ZA LEPŠIE SKALICKO” nenápadne prúdia do mesačníkov “ZÁHORÍ” a “PROZÁHORÍ”. Za každým z týchto romantických názvov je jedna a tá istá osoba – MILAN ROMAN.

Páni Frešo a Roman teda zo svojho pohľadu spojili príjemné s užitočným. Aj sa vidia na obrázkoch v novinách a nakoniec ešte aj zarobia.

Tak nech sa páči, ak máte chuť vidieť pánov Pavla Freša a Milana Romana v rôznych pózach a polohách, ako hladkajú deti, kladú vence, podávajú ruky mamičkám a babičkám, neváhajte a zháňajte výtlačky týchto mesačníkov, prípadne surfujte po internete. “ZÁHORÍ” a “PROZÁHORÍ” Vás isto nesklame.

V zmysle zákona o verejnom prístupe k informáciám požiadam župana Freša o informáciu koľko peňazí vynaložil na akože propagáciu župy počas 8 rokov svojho bačovania. Požiadam ho o predloženie všetkých zmlúv a faktúr. Ak vedel prehajdákať 175 tisíc EUR len cez dve, prakticky bezvýznamné regionálne médiá svojho kamaráta, myslím, že celková suma, ktorú vynaložil za propagáciu svojej osoby všelikde inde, určite prekročí 1 milión EUR.

A to sú peniaze, ktoré by sa naozaj dali využiť lepšie, ako na propagáciu obnoseného župana.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jozef Uhler

Žijem so svojou rodinou v okrajovej časti Bratislavy, v Jarovciach, ktoré ma fascinujú tým, že sú dedina aj mesto zároveň. Ľudia sa tu navzájom poznajú, na ulici vás bez problémov pozdraví človek, ktorého nepoznáte a hovorí sa tu štyrmi jazykmi. Nuž ako kedysi v Prešporku. Vyštudoval som informatiku na Matfyze, ktorý je na Slovensku jednou z najprestížnejších škôl a pre svoj život som si ako IT-čkár mohol vybrať ktorékoľvek iné mesto sveta. Mne sa však páčilo doma. Cítil som, že v Bratislave chcem žiť, pretože tento región spĺňa moje predstavy na pokojný a šťastný život. Chcem, aby každý, kto sa do bratislavského kraja prisťahoval, našiel v ňom svoj domov. Tiež chcem, aby ľudia, čo tu žijú od detstva, nehľadali svoju budúcnosť za hranicami. Toto je môj cieľ a dôvod prečo chcem byť županom a v júni 2016 som ohlásil svoj záujem kandidovať na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.