Denník N

Rozprávať otvorene o svojich strachoch, zlyhaniach, nepohodlných témach, intímnejších témach. Desivé a nevyhnutné!

zo skicára Dávida Šicka
zo skicára Dávida Šicka

Lucia Šicková, mama troch detí a spoluzakladateľka Pixel Federation, v rámci ktorej spustila aj vzdelávací projekt Edufactory

“V poslednej dobe mám pocit, že neustále hľadám témy a situácie, kde idem mimo svoju zónu komfortu. Možno je to životným (už celé desaťročia dlhým) obdobím, možno silná, celoživotná potreba skúšať nové veci, možno tak trochu reakcia na pasivitu, často až apatiu, ktorú okolo seba vnímam. V každom prípade, keď mi napísala Mária, že by ma chcela do niečoho namočiť, po chvílke váhania - môj kalendár už dlhšiu dobu nevyzerá zrovna prívetivo - som privolila. 
A potom mi poslala text, ktorý je pre mňa, ateistu, ktorý podozrievavo pozerá na každé organizované náboženstvo, texty s návodom na správny život, či čokoľvek, čo by mohlo obmedzovať moju slobodu, veľká výzva.” 

Nedeľa 25. jún 2017 – Evanjelium podľa Matúša – Mt 10, 26-33

Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo

Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nebojte sa ľudí. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.

Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.

Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“

 

O strachu a zónach komfortu

Lucia Šicková /manažérka/

Neviem koľkokrát som ten text prečítala, ale raz to nebolo. A po chvíli mi začali vyskakovať jednotlivé slová – nebojte sa…, nebojte sa ľudí…, dušu zabiť nemôžu…, ste cennejší ako… Strach stáť si za svojím, strach obhájiť si svoj názor, postaviť sa zaň, aj keď väčšina je proti vám, strach veriť v niečo a nájsť odvahu za tým ísť.

A to ma vracia späť na začiatok – je tak príjemne jednoduché ostať vo svojej zóne komfortu, kde strach určite existuje, v nejakej malej, ukočírovateľnej, relatívne známej miere, ale nie je potrebné s ním bojovať. Ja si uvedomujem to množstvo svojich, niekedy až priam paralyzujúcich strachov –

Vychovávam svoje deti, tak že z nich budú múdre ľudské bytosti?

Je práca, ktorú robím, zmysluplná pre ľudí, na ktorých má dopad?

Správam sa dostatočne zodpovedne voči sebe, Šimonovi, deťom, rodine, kamarátom, svojmu životu, tejto planéte?

Robím všetko, čo je v mojich silách, aby som ten svet, do ktorého vyrastajú moje deti, pre nich urobila lepším?

A ďalších kvadrilión otázok. A žiadna z nich neprináša istotu. Žiadna odpoveď nie je uspokojivá. Ak ostanem vo svojej komfort zóne, nerobím dosť, bojím sa, že by ten pocit bezmocnosti, nechute, nevôle mal lepšiu pôdu na rast. Ten strach, ísť so svojou vnútornou vierou, hodnotami, názormi von, je niekedy ohromujúci – dať extra čas do práce s ľuďmi, ktorých nepoznám, lebo v nich vidím potenciál urobiť niečo pozitívne. Robiť pokusy o systémovú zmenu k lepšiemu a mať vysoké ambície na veciach, ktoré robím, lebo verím, že môžu zlepšiť aspoň čiastkovo svet, v ktorom žijeme. Rozprávať otvorene o svojich strachoch, zlyhaniach, nepohodlných témach, intímnejších témach. Je to niekedy desivé. Ale podľa mňa nevyhnutné. Keď sa budeme lepšie poznať, poznať svoje motivácie, keď si budeme viac dôverovať, vieme vecami pohnúť. Ja mám obrovské šťastie na cenných ľudí s krásnou dušou – Šimon, Dávid, Nátan, Tamar sú základ. A potom je tu celá tá nádherná bublina ľudí, ktorí sa neboja konfrontovať svoje vnútorné strachy a odvážne, otvorene ísť a meniť náš malý veľký svet a zväčšovať impakt tej bubliny.

Takže nebojte sa ľudí… dušu zabiť nemôžu… nebojte sa postaviť za zmenu k lepšiemu.

 

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárovliturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.

Autori 
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. 
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Pišta Vandal Chrappa, muzikant, spisovateľ a moderátor v Slovenskom rozhlase, má jednu dcérku, žije v Jure. 
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.