BLOG
Katarína Lorenčíková
Katarína Lorenčíková
1 852

„Nikto na Teba nie je zvedavý!!!“..

Situácia v električke: dieťa spieva, uvoľnene sa teší zo života. Babičku to otravuje a skríkne na dievčatko: „Nikto  na Teba nie je zvedavý…“

Dievčatko sa zasekne. Jej babička povie túto vetu niekoľko krát….

Dievčatko sa stiahne. Zrazu nie je uvoľnené… cíti hnev, ale aj smútok…

Napadá mi… koľko krát vypúšťame do ovzdušia rôzne takéto vety..? A ako nás ovplyvňujú..?

Lenže dieťa takéto vety zásadne formujú! A dieťa zrazu bude mať možno neskôr blok. Už na verejnosti nebude s takou odvahou prirodzene spievať a prejavovať emócie… Ak Vám niekto dokola bude hovoriť, že niečo nedokážete – uveríte mu. A toto bude Vaša realita.

Spomenula som si aj na môj čas, kedy som po siedmich rokoch prestala pracovať v školstve. Stalo sa tak po niekoľkých terapiách, ktoré som absolvovala v Prahe a vo Viedni…

V tomto období som začala intenzívne pracovať s mojou mysľou… a výsledky prišli okamžite.

Malo to však jeden háčik…

Rozdemolovali mi môj život…. rýchlo.. a dokonalo…

Prišla som do práce a zrazu som si hovorila: „Toto naozaj robím..? Je toto o mne? Chcem toto robiť dlhodobo..? Chcem pracovať takto? V tomto systéme, kde individualita veľmi veľa neznamená…?“

Začala som sa vzdelávať, učiť jazyky, cestovať.. Začala som pozorovať myseľ.. počúvať nahrávky.. Sem tam to boli hypnotické nahrávky z on-line programu hypnóza, sem tam som zaujímavé podprahové nahrávky hľadala na internete,…

Najťažšie je ale prekliknúť myseľ do inej pozície….

A toto považujem za najťažšie!!!

Pretože ak nemáte podporu v okolí, bude to pre Vás neuveriteľne ťažké – zotrvať vo svojej vízii…. Vy uveríte, že máte inú možnosť,.. ale možno Vás bude okolie sťahovať kdesi dole, svojimi negáciami Vám bude vytvárať neustále často  bariéru…..

Ak sa chcete oslobodiť z čohosi a vykročiť inou cestou – musíte si začať všímať programy okolo Vás. A ako na ne reagujete..  Sú to stereotypy, ktorými sme žiaľ poznačení… Niektoré nás naučili rodičia, iné prichádzajú zo spoločnosti ako takej. Ale! Nie je to ničija chyba…. Lebo ľudia sú často nevedomí a nevedia čoho sa dopúšťajú… keď svoje hrôzostrašné programy odovzdávajú ďalej…

Každý potrebujeme pre seba čosi iné….

Chýba často akceptovanie. Akýsi rešpekt, že tvoja cesta je iná ako moja…. a moja zas iná ako tvoja….

No a ja keď som vycestovala, začala som si všímať rozdiely. Bez tohoto kroku by som si to – ako žijem, zrejme nikdy nevšimla…. Sama pre seba som totiž v jeden čas uverila, že nemám inú možnosť, iba zotrvávať v tom…

Moja duša však po siedmich rokoch kričala… Objavovala sa čoraz väčšia nespokojnosť.. akoby ma čosi tlačilo, akoby som sa v tom dusila ako v kazajke….

Začala som pracovať s mysľou… robiť veľa experimentov…

Bol čas, kedy som si to odplakala a ono to inak nešlo….

A potom zas prišiel vzletný čas, kedy som cítila aspoň malý náznak pokroku…

Flyyyyyiiing……

Tieto momenty sa striedali ako na hojdačke….

Dôležité však bolo – pozorovať a skúmať ďalej….

Myseľ som si vedome začala programovať hypnózou… vyskúšala som sama na sebe mnoho druhov mentálnych techník, aby som vedela – ako pracovať s emóciami a s potlačeným hnevom, či strachom…

Učila som sa to, čo ma nikto nikdy nenaučil… ako sa motivovať, zvládať neúspech, kritiku, ale aj ako z toho vyjsť, ako zmeniť ten divný program v hlave, keď si človek sám pre seba hovorí, že je všetko marné… a podkopáva sám seba… dostáva sa často do mentálnej samodeštrukcie…..

Stal sa zo mňa objavovateľ,… bádateľ..  pútnik… a či hlupák a blázon zároveň… pretože bolo iba „tu a teraz“…

Učila som sa ako pracovať s mysľou, ale aj s mojou nadmernou senzitivitou….

Učila som sa byť pružnejšou,…. aby som mohla ísť svojou cestou…

Učila som sa prejavovať zraniteľnosť, lebo v zraniteľnosti je obrovská sila….

Učila som sa, ako sa mentálne chrániť pred programami, ktoré sa ma dotýkali…

Učila som sa nanovo prejavovať emócie a nepotláčať ich…

Učila som sa ako používať svoju nadmernú citlivosť v rôznych situáciách vo svoj prospech…

Učila som sa ako reagovať na manipulácie okolia,… ktoré sa občas každému dejú…

Hlavne som si uvedomila, že zásadný vplyv má prostredie a jeho programy. Stereotypy..

Sú ako kódy…. máme ich dokonalo zasadené v hlave. Niektoré sú cudzie – v zmysle, že sme ich nabrali už generačne, keď sme prišli na svet.. niektoré máme dokonalo nabraté zo spoločnosti ako takej…. niektoré sme si vytvorili tak sami pre seba, aby sme neboli príliš iní…… a zapadli do tejto dimenzie tak ako ostatní….

Začala som sa stretávať s inými ľuďmi…

Začala som pozorovať stav mojej mysle a správanie, keď som odcestovala… a potom stav, kedy som sa vrátila naspäť… pretože návraty na Slovensko ma vždy valcovali…

Iné prostredie, iné kódy…

Iné skúsenosti… iné stereotypy…

Iná krajina… iné príbehy….

Pretože na Slovensku je normálne mať hypotéku, byť zadĺžení,… ale sú aj  ľudia – ktorí  naozaj nič nevlastnia…. a sú šťastní ..

Poznám Emily, mala veľký dom a žila v Austrálii… ale mala žiarlivého manžela… Hovorila: „Mala som všetko. Netrpela som nedostatkom… a predsa som sa jedného dňa pozrela do zrkadla a povedala som si: „dievča, už to nie si ty!“… prešla som psychoterapiou.. rozviedla som sa.. predali sme dom.. kúpili si karaván a začali cestovať po Európe. Vždy sme si vybrali nejaký program pre učenie angličtiny a odcestovali sme…“

S Emily sme doteraz v kontakte… je to veľmi slobodná bytosť s veľkým srdcom ….♡♡♡

Ani neviem ako tento článok zakončiť… pretože mi napadá x ďalších príkladov…

Skrátka – či chceme alebo nie, ovplyvňujú nás určité programy …

A programovanie mysle na nás číha na každom kroku…. Nie je to o hypnóze, ani o špeciálnych technikách, my to programovanie mysle vlastne používame denne…

Áno, začína sa niekde tou vetou z detstva: „Nikto na Teba nie je zvedavý…“ Neskôr je to: „Nedokážeš to… nie si schopný…“ Alebo negácie: „Myslíš? To by sa Ti mohlo podariť…? Veď ty… “ Alebo je to staré známe: „Nedá sa to..“

A toto sú presvedčenia, ktoré vyformujú náš život…

Tragédia je, keď im uveríme…. keď uveríme, že  nemáme nárok na čosi iné…

Tragédia je, keď vo Vás niekto vidí potenciál a vy sami nie ste schopní uveriť v to, že máte aj inú možnosť, zmeniť svoj život tak, aby ste naplno prejavili to – čo je vo Vás a boli šťastní…. tragédiou je, keď sa nevidíte ako schopná bytosť, ktorá má veľký potenciál a tak nekonečne veľa možností…. tragédiou je, ak Vaša duša plače a vy ju nepočujete. Nepočujete preto, že ju vlastne nechcete počuť….. tragédiou je, ak Vaša duša kričí a volá po zmene a vy ju umlčujete, pretože nosíte masku… tak Vás to niekto naučil…

Musím..

Mal by som…

Patrí sa to…

Nuž… Všetko je proces…..

Je to cesta…

Dnes sa naň pozerám s vďačnosťou…♤♡◇♧□☆

A ona pokračuje…

Vyzýva ma na súboj….

A vyzýva ma, aby som pozitívne myšlienky – že veľa v sebe dokážeme zmeniť –  šírila ďalej…..

Majte sa a pozorujte svoju myseľ…..

A hlavne: počúvajte svoju dušu….. ten hlas, ktorý niekedy vo Vás plače, či dusí sa a či volá o pomoc…..

Je naozaj skutočný!

A je to možnosť, ako sa vrátiť do svojho srdca – domov …. ♡

S láskou a vďačnosťou…

Ufónica Kity….

(Foto k článku – moje! Neupravované.. Dokonalé farby vytvorila mocná čarodejka Príroda.. (-: created by Nature)

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.com O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-:

Blogy

|