Denník N

Trh s ropou sa nám radikálne zmenil

Foto – AP
Foto – AP

Vyššia elasticita trhu s ropou spôsobuje nielen pokles jej ceny, ale aj geopolitické zmeny vo svete.

 

Ceny ropy nerastú, ba dokonca klesajú a držia sa na úrovni výrazne pod hranicou 5O dolárov za barel. Deje sa tomu tak napriek všemožnému úsiliu kľúčových ťažiarov zoskupených v OPEC, podporovaných Ruskom a ďalšími veľkými producentmi. Podľa všetkého sa nám trh s ropou definitívne zmenil, čo má a ešte bude mať za následok ďalšie výrazné zmeny nielen v svetovej ekonomike, ale aj geopolitike.

Základnou vlastnosťou celosvetového trhu s ropou bola po celé desaťročia jeho malá elasticita. Trh jednoducho s veľkým oneskorením reagoval na zmeny v dopyte a ponuke. V dôsledku toho nám od roku 1970 vypuklo niekoľko kríz, ktoré boli v mnohých prípadoch síce sprevádzané aj politickými krízami, ale v konečnom dôsledku ich príčinou bola trhová nerovnováha. Prvá ropná kríza a prudký nárast cien začiatkom 70-tych rokov minulého storočia neboli spôsobené len embargom arabských krajín voči Západu, ktorý podporoval Izrael. Embargo by nemalo taký dôsledok, keby na trhu nevznikla dovtedy nepoznaná nerovnováha v dôsledku citeľného poklesu ťažby v USA, ktoré sa odrazu stali závislé od dovozu, ktorý však nestačil pokrývať prudko rastúci dopyt. Podobne výrazný pokles cien ropy v druhej polovici 80-tych rokov nebol len výsledkom geopolitickej snahy USA s podporu Saudov oslabiť ekonomicky Sovietsky zväz, ktorý bol závislý od príjmov z exportu ropy, ale bol tiež výsledkom výrazného nárastu ponuky vďaka novým ťažobným kapacitám mimo OPEC, hlavne v Severnom mori. Nuž a cena ropy sa zrútila koncom 90-tych rokov na 10 dolárov za barel preto, lebo OPEC nestačil reagovať na klesajúci dopyt vyspelých západných krajín, ktoré začali uplatňovať politiku energetických úspor, pričom ekonomický boom Číny sa ešte len začínal.

Práve prudký nárast dopytu po rope vďaka ekonomickému rozmachu Číny a ďalších krajín tretieho sveta, sprevádzaný celosvetovou hospodárskou konjuktúrou, spôsobil cenovú explóziu ropy ale aj ďalších surovín v období rokov 2000 – 2008. Za týmto nárastom dopytu nestačila narastať ponuka, keďže investície do ťažby mali dlhodobejší charakter aj preto, lebo sa ťažba presúvala do čoraz komplikovanejších území, vrátane hlbokomorského šelfu. Vďaka enormnému nárastu príjmov sa posilnila a zmilitarizovala pozícia Putinovho Ruska a vďaka petrodolárom sa výrazne zvýšila podpora radikálneho islamu v arabskom svete.

Dnes však máme úplne inú situáciu. Trh s ropou sa stal veľmi elastický a flexibilný. Hlavnou príčinou je inovatívna revolúcia v USA spojená s ťažbou ropy aj plynu z uhľovodíkových bridlíc. Táto ťažba je svojou technickou povahou veľmi operatívna, keď je možné v závislosti od  ceny a dopytu ťažbu doslova za pár týždňov buď výrazne obmedziť, alebo naopak zvýšiť. Vďaka novým technickým riešeniam a novej prepravnej infraštruktúre sa tiež podarilo výrazne znížiť náklady na takúto ťažbu, ktoré klesli z pôvodných zhruba 100 dolárov za barel pod hranicu 50 dolárov. V neposlednom rade sú to aj výborné geologické podmienky v USA aj Kanade, pričom už sú potvrdené ďalšie veľmi perspektívne produkčné provincie aj v iných častiach sveta, vrátane Číny.

Umelé znižovanie ťažby u najväčších producentov, akými sú Saudská Arábia či Rusko, spolu s flexibilitou ťažby z bridlíc, a otváraním nových alebo nárastom ťažby na starých ložiskách napríklad v Iráne, sa tak v skutočnosti vytvára ďalší tlak na znižovanie ceny ropy, alebo aspoň jej stagnáciu pod hranicou 5O USD za barel. Táto hranica postačuje bridlicovým ťažiarom, je dostatočne zisková pre tých klasických, avšak je doslova smrteľná pre štátne rozpočty najväčších producenských krajín závislých od príjmov z ropy: od Venezuely, cez mnohé africké krajiny, Rusko, Azerbajdžan až po krajiny Perzského zálivu.

Preto, ak sa dnes čudujeme nepokojom a chaosu vo Venezuele, či veľmi búrlivým udalostiam na Blízkom východe, hľadajme za tým tento ropný faktor a výraznú zmenu v príjmoch z jej ťažby.

To má a ešte bude mať enormný tlak na sociálnu a mocenskú situáciu práve na Blízkom východe, ale aj na území bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane Ruska, alebo v Afrike. Čoraz tvrdší postup koalície okolo Saudskej Arábie voči Iránu a jeho spojencom (Katar) pripomína konflikt sunnitského režimu dnes už nebohého Saddáma Husajna s Chomejního šiitskym Iránom v prvej polovici 80-tych rokov, kde sa okrem náboženskej otázky riešila aj otázka kontroly exportu ropy z Perzského zálivu. A to všetko na pozadí intervencie Moskvy do Afganistanu. Dnes, v čase prudkého poklesu príjmov, a de facto rozpadu Sýrie a opätovnej vojenskej angažovanosti Moskvy a Washingtonu v oblasti, sa opäť stáva otázkou dňa mocensko-ekonomicko-náboženské súperenie arabských krajín Perzského zálivu s perzským Iránom. Výsledky a zmeny môžu byť šokujúce, vrátane zmeny vzťahov s Izraelom, ktorý sa mimochodom vďaka objavu a sprevádzkovania veľkých ložísk plynu v šelfe Stredozemného mora stal energeticky nezávislým.

Pre nás, v Európe, sú tieto udalosti výzvou. A to sa netýka len otázky migrácie z kolabujúceho Blízkeho východu a severnej Afriky. Lacné uhľovodíky môžu nabúrať našu koncepciu založenú na obnoviteľných zdrojoch. Zdá sa, že v nasledujúcom desaťročí sa definitívne rozhodne o tom, či zvíťazia inovatívne riešenia založené na cenovo dostupnom a energeticky efektívnom využití obnoviteľných zdrojov. Alebo lacnejšie uhľovodíky, ktorých zásoby na Zemi sú napriek rôznym „kuvikom“ stále enormné, a ich ťažba sa vďaka inováciám stáva cenovo dostupnejšou.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.