Denník N

Hanba! Koho?

Dôvody vidím hlavne v tom, že inštitúcie, ktoré ho spravujú, sú riadené v prvom rade politickými nominantmi a nie skutočnými odborníkmi. Sú uprednostňované politické záujmy, pred potrebou reálnych zmien v oblasti vzdelávania na Slovensku.

 

Hanba! Koho?

Peter Pellegrini – podpredseda vlády SR, medzi učiteľmi známy aj ako Pelle. Popularitu si u nich získal počas štrajku, svojimi už kultovými Nulami. Zvykli sme si na jeho arogantné vyjadrenia, plné dešpektu SMERom k širokej, učiteľskej obci. Pozoruhodné, veď jeho maminka bola celý život učiteľkou na ZŠ. Politika. Veľkosť politika však nespočíva v tom, že v rámci prepožičanej moci, túto zneužíva a správa sa ako arogantné, drzé ….., ale v umení diplomacie.Tá mi na našej politickej scéne chýba.

„Môžeme sa hanbiť, aké výsledky naši žiaci predvádzajú v týchto testoch.“

Áno, môžete. To je totiž výsledok dlhodobého ignorovania problémov v školstve, ako aj jeho prehliadanie a zanedbávanie zo strany štátu. Od pádu komunizmu sa nielenže prestalo vyvíjať, ale rapídne upadá. Dôvody vidím hlavne v tom, že inštitúcie, ktoré ho spravujú sú riadené v prvom rade politickými nominantmi a nie skutočnými odborníkmi. Sú uprednostňované politické záujmy, pred potrebou reálnych zmien v oblasti vzdelávania na Slovensku.
Už roky to v daných inštitúciách (Ministerstvo školstva, ŠPÚ, MPC) vyzerá tak, akoby nikto nevedel, čo má robiť, ani ako to má robiť.
Ak mieni vláda pokračovať v politike ,,jedného vinníka“, tak garantujem celej spoločnosti, že výsledky PISA testovaní budú len horšie. A nielen PISA testovaní. Každý jeden učiteľ, ktorý stojí nohami pevne na zemi, to tejto spoločnosti bez obáv zagarantuje tiež.
Ak sa naša spoločnosť uspokojí s ,,jedným vinníkom“, bude mať rovnaký podieľ viny, na nenapraviteľných škodách napáchaných na našich žiakoch, študentoch ako vláda. V konečnom dôsledku sa táto demagógia vypomstí celému Slovensku.

,,Preto bude potrebné hovoriť s učiteľmi o tom, čo je príčinou.“

Čo je príčinou? Veď Vám to hovoríme. Nepočúvate. Nechcete počuť.
Za všetkým sú peniaze. Nie platy učiteľov! Zlý systém. Rodičia nemajú povinnosť zapísať dieťa do ZŠ v mieste bydliska. Môžu si vybrať. To je problém hlavne v mestách, kde je viac škôl. Riaditelia v snahe natrepať do svojej školy čo najväčší počet detí, príjímajú ,,všetko“. Prečo? Lebo normatív na žiaka. Rodičom škola sľúbi aj modré z neba, len aby si vybrali práve tú ich. A tak sa vzdelávanie na prvom stupni na mnohých školách, zamieňa za animačný program. Detičky sú síce šťastné a majú zážitoček, ale horšie je to už s čítaním, písaním, matematikou, vyjadrovacími schopnosťami, slušným správaním atď. Nie je pravda, že na žiakov sú kladené vysoké nároky. Keby boli, ich vedomostná úroveň by nebola taká žalostná. Keby boli, nemali by čas navštevovať nákupné centrá, neboli by závislí na digitálnych technológiách. Keby boli, neboli by čitateľsky negramotní. Keby boli, nemohli by si dovoliť navštevovať kvantum krúžkov.
Čiže normatív. Ten sa postaral o to, že z učiteľov sa stávajú animátori. Ten sa postaral aj o to, že rodič je považovaný za klienta, ktorý si je plne vedomý akú finančnú hodnotu má jeho dieťa pre školu. Túto vedomosť patrične využíva. Mysliac si, že keď postaví učiteľa do pozoru, činí v najlepšom záujme svojho miláčika. Opak je pravdou. Ešte som nezažila pri zápise, aby sa rodič informoval na výsledky monitoru, alebo PISA testovania. To, čo by malo odrážať kvalitu, ich nezaujíma.
Viniť z tohoto učiteľov je blbosť. Už som písala, že učiteľ je len pešiak, ktorý je povinný rešpektovať nariadenia vedenia školy. Naši oponenti tvrdia, že nejde o to čo učíme, ale ako to učíme. K tomu len toľko. Čo učíme? Mám pocit, že z roka na rok učíme menej učiva, znižujeme nároky na žiakov. Na Slovensku sa neskutočne podlieza latka nárokov na vedomosti. Potom sa, ale nečudujme, že naši žiaci zlyhávajú. A opäť, učitelia sú len pešiaci, ktorí dostanú nariadenie.
Ako učíme? Ja verím, že naprostá väčšina mojich kolegov využíva všetky možné metódy na to, aby takmer všetci žiaci učivo pochopili.

Alibizmus. To je ďalšia z príčin úpadku. Nič nepočúvame posledné roky, len to, že rodičia nemajú na svoje deti čas. Musia chodiť do práce. A? To má byť ospravedlnenka na všetko. Na to, že dieťa nemá pomôcky, že nie je pripravené, že sa neučí, že nemá desiatu. Nie je žiadnou výnimkou, že my učitelia rodiča nepoznáme, nakoľko v mene zaneprázdnenosti sa neunúva do školy dostaviť. A tak sa v pohode stane, že na prváckom rodičku napočítate päť rodičov. Ak žijeme v krajine, v ktorej rodičia nemajú čas na svoje deti kvôli pracovnej preťaženosti, aby zabezpečili rodine bývanie a iné podmienky nutné na prežitie, tak máme veľmi zlú sociálnu politiku. A za tú je zodpovedná vláda. Ak má hrať učiteľ dvojroľu v živote dieťaťa (učiteľ, rodič), tak je nevyhnutné zmeniť systém vzdelávania a vytvoriť na takýto model podmienky. Za daného stavu také niečo nie je možné ak chceme kvalitné výsledky.
Aj toto je realita. Ešte stále chcete tvrdiť, že vinník je jeden?

Ďalej. Poruchy učenia, poruchy správania. Integrujeme o dušu. To sú podmienky? Počet týchto detí na triedu sa zvyšuje. Potrebovali by špeciálneho pedagóga. Nie je. Tak aspoň asistenta. Nie je. Tak sa trápime v preplnených triedach. Individuálny prístup? Mám dvoch ADHD. Jedného, ktorý píše celú hodinu jednu vetu. Asi troch hyperaktívnych. Ďalší je úzkostlivý. Dyslektičku, dysgrafičku v jednom a jednu dyskalkuličku. Iste ste si všimli, že tých bez problémov som ani nespomenula. Komu sa mám prednostne individuálne venovať? Toto nastavenie nemôže byť predsa v prospech a v záujme detí. Tí, ktorí majú problém, nenapredujú ako by mohli, naopak šikovní začnú zaostávať, lebo sú brzdení. Toto celé sa odráža následne na všetkých stupňoch vzdelávania.

Ďalej. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. To je čo? To sa niekto pomýlil v názve, lebo práve toto prostredie považujem za zvýhodňované absolútne vo všetkom. A to je kameň úrazu.
Pokiaľ sa budete hrať na sociálne znevýhodnené prostredie a nezačnete túto otázku skutočne, efektívne riešiť, nemáte právo naznačovať, že sa tomuto sociálne zvýhodňovanému prostrediu nedostáva rovnakej kvality vzdelávania ako inde. Kolegovia hlavne z Prešovského a Košického kraja, by mohli rozprávať. To podľa Vás bude nemenovaná, čisto rómska škola s počtom žiakov 745 (východné Slovensko), nekvalitná? Alebo označíte tamojších učiteľov za nekvalitných, lebo výsledky monitoru, PISA testovania budú slabé? To nemôžete myslieť vážne! Každý kto má silácke reči, by si tam mal ísť povinne odučiť minimálne polrok. Keď začnete riešiť osady, keď prestanete zvýhodňovať, prehliadať a začnete sa danou problematikou vážne zaoberať, potom budú aj u týchto detí výsledky lepšie.

Všetci by chceli hypermoderné kvalitné školstvo, ale pristúpiť k jeho modernizácii sa nechce nikomu z kompetentných. Jediné na čo sa zmôžu je, že do papierov, ktoré nikto nečíta, napíšu pre učiteľov, že učte inovatívne.

O príčinách by som mohla písať a písať. Tu je načrtnutý len zlomok z nich.

,,Podľa jeho slov učiteľ by nemal byť ohodnocovaný podľa toho, koľko rokov odučil, ale podľa kvality.“

Ubezpečujem slovenský národ, že slovenský učiteľ nie je ohodnocovaný ani podľa počtu rokov, ani podľa kvality. A to ani finančne, ani morálne. Kiežby mal pán Pellegrini takéto nároky aj na svojich kolegov vo vláde a parlamente.

Môžete ďalej ukazovať prstom len na učiteľov, ale táto lož, naše krásne Slovensko nepekne dobehne.

Luc.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Paranoja

Lucia Slovincová

Učiteľka. Bratislavčanka, ktorej nie je jedno. Štúdium GAMČA, Univerzita Komenského Pedagogická fakulta. Neznášam vtáčie mlieko, pasivitu, štátnu školskú inšpekciu a arogantných, nevychovaných, sprostých ľudí. Milujem hudbu, knihy, svoju prácu, svoju buldočku a rannú sprchu.