Denník N

Raz taký štandardný Kotleba

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Ich vypracované uni-formy sa zmenili na nevkusné a trápne uni-tričká, dupot ich ťažkých topánok utíchol, bruchá im pekne narástli a pochodne zhasli“.

Pred časom sa kvôli generálnemu prokurátorovi Čižnárovi stala aktuálnou téma rozpustenia politickej strany Mariána Kotlebu. Reakcie na seba nenechali dlho čakať a vo verejnom priestore začali zaznievať hlasy, podľa ktorých tento krok môže Kotlebovej družine skôr prospieť ako uškodiť. Ich rozpustenie by totiž údajne mohlo spôsobiť, že by časť verejnosti mohla jej členov vnímať ako martýrov. Dnes však už takmer 70 percent občanov zrejme pochopilo, že reálne politické dôsledky rozpúšťania nespočívajú v ilúzii martýrstva, ale v niečom inom.

Tak, ako rozpustená Kotlebova pospolitosť, aj jeho (?) „Naše Slovensko“ sa ešte stále oháňa bohom a národom, a tak, ako predtým, aj dnes má plné ústa antropofóbnych prejavov. Áno, pomenujme ich realite zodpovedajúco: kotlebovci sú antropofóbi. Boja sa totiž ľudí, strachujú sa Človeka. Nevedia, že nie je podstatné, či je niekto muž alebo žena. Netušia, že nejestvuje ontologický rozdiel medzi kresťanom a židom, medzi Rómom a Slovákom, medzi Európanom a Rusom. Myslia si, že právom útočia na skupiny ľudí, ktoré vraj môžu za ich vlastnú životnú impotenciu. Spolu s tým však útočia na humanitu, Človeka ako takého. Útočia na vás, na mňa, na seba. Áno, aj na seba, lebo aj človek so sklonmi k fašizmu je človek. Síce zlý, ale človek.

Od rozpustenia pospolitosti však napriek tomu badáme posun. Iste, boh, národ a antropofóbia im ostali, ale ich rétorika zmäkla. Ich vypracované uni-formy sa zmenili na nevkusné a trápne uni-tričká, dupot ich ťažkých topánok utíchol, bruchá im pekne narástli a pochodne zhasli. Ľudia, ktorí sa ešte aj dnes oháňajú martýrstvom pri postrehnutí možnosti rozpustiť kotlebovcov, by si mali uvedomiť jedno: že rozpustenie so sebou prináša rozplynutie. Kotlebova družina sa totiž po poslednom rozpustení v záujme vlastného politického prežitia musela nevyhnutne rozplynúť v mase šedého politického štandardu. Síce nie úplne, ale trochu predsa. A teraz sa čaká na reprízu. Rozpustenie však pre nich nebude derniérou.

Kotlebovci totiž majú záložný plán v podobe ďalšej strany. Ako však asi budú postupovať, ak budú predpokladať aj rozpustenie novej pevnosti? Opäť sa budú musieť tak trochu rozplynúť. Možno odhodia tie škaredé tričká a oblečú sa ako mladí džentlmeni, možno aj zhodia tých pár kíl pri behu so psom po vzore Roberta Fica, možno budú rozdávať šeky, no s krásnymi okrúhlymi číslami a možno ich rétorika upustí od všeobecných a prázdnych tém o zlom Bruseli.

Je teda zrejmé, že rozpúšťanie extrémistických strán môže mať pre spoločnosť veľký terapeutický zmysel. Ako sme už raz videli, rozpustenie nevyhnutne vyúsťuje do rozplývania. Rozplývania v šedivej mase politického štandardu za účelom zachovania seba samého na štandardnej politickej scéne. Rozplývania, proti ktorému protestovali voľbou Kotlebovej družiny jej voliči. Voliči, ktorí raz budú možno práve vďaka permanentnému rozpúšťaniu protestovať proti takému štandardnému Kotlebovi.

Teraz najčítanejšie