Nemáte peniaze? A možno je to aj dobre.

Naši kúpili dom. Poctivou prácou, šetrným životom a veľkou pôžičkou plnili rodinný sen. Opravili ho, pristavili. Plány boli veľké. No ocko náhle umrel.  Moja mama bola učiteľka, ja som mala osemnásť, bola som prvé dni na výške aj internáte. Rozhodla sa pôžičku splácať a dcéru vyštudovať. A ja som sa pridala.

Chodila som do nočnej piecť rožky, kolkovať „pálenky“, nahadzovať výkazy do excelu, umývať okná, robila  som čašníčku, recepčnú, šatniarku, piekla soletky, zoškrabávala špachtľou plagáty, upratovala aj menila deťom plienky.

Keď som mala po prvej čašníckej službe u Nera nohy opuchnuté ako sudy na kapustu, spala som tak, že som ich mala celú noc opreté o stenu. Keď  som si cez nočnú v pekárni zdriemla cez prestávku desať minút na stole, spala som tak, že na mne mohli vaľkať cesto. Boli to aj krušné časy,  keď som mala na kolenách Strategický marketing a do hotela, kde som stála za recepčným pultom, vbehol chlapík s deviatkou a ja som ho musela ukľudňovať, až sa mi rozplakal.

Cez víkendy som predávala knihy na trhu. Každú sobotu aj cez mínus pätnásť. Stála som na krabiciach, aby som nezamrzla. Ľudia mi nosili teplý čaj a bolo mi super. Cez prázdniny som išla do Nemecka skladať kartónové stojany na kozmetiku. Naučila som sa od Turkyne jesť posolené jablko. Každú brigádu považujem za diamant.

Pracovať počas štúdia je ako liezť na Kriváň. Aj sa namakáte, aj sa cítite ako kráľ a toto vám už nikto nikdy nevezme. Ale práca má ešte jednu výhodu: máte ísť za čo na diskotéku, alebo si môžete kúpiť skriptá. Veď viete. Koľkí ste tým tiež prešli?

Bola som chudobná. Ale šťastná. S mamkou sme jedli väčšinou len cestoviny – kolienka.  Teplo sme mali len v jednej izbe a aj to sme spávali vo svetroch. Keď mi bola veľká zima, ľahla som si na zem, hneď ku akumulačke a spala pri nej. Moju mamu doteraz voláme polárna líška, pretože ona spávala aj v čiapke. Pod stromček sme si dali hygienické vložky.

Jeden čas bola zima

a mali sme toho ozaj málo.

A predsa teplo bolo

a vôbec nič nám nechýbalo.

Nakupovala som  väčšinou v second hande alebo nosila podarované veci. A ešte sveter po bratovi s vyštrikovaným nápisom Havana. Keď som začala chodiť s mojim mužom, ktorého som stretla tiež pri jednej brigáde, kúpil v januári paradajky a ja  som plakala, že také sa je len v auguste.

Chudoba na cti netratí. Hanbou je mať všetko a nevážiť si to. Alebo kradnúť a pýšiť sa bohatstvom. Chudoba, za ktorú človek nemôže a ktorá neohrozuje život,  naučí,  posilní a spája. Polovicu prác a svetrov by som nemala, keby mi nepomohli ľudia. Moji bratia nám veľmi pomáhali. Máme silné puto. Doteraz chodím na trh pozdraviť muža, pre ktorého som pred dvadsiatimi rokmi predávala knihy.

Píšem to preto, že pracujem s ľuďmi, ktorí sa neraz za svoju situáciu hanbia. Aj ich deti sa hanbia. Chudobní, prestaňte sa za chudobu hanbiť, nechudobní prestaňte za chudobu odsudzovať. Jediná chudoba, ktorá je problém, je chudoba ducha. O tom sa bavme. A možno ešte o tom, že poslať deti cez školu pracovať je dobrá vec  a prijať pomoc vždy rozumné.

Ja  som síce len vyštudovaná a blogerka a tá chudoba bola tiež len taká soft, ale pre motiváciu pár  kedysi chudobných a dnes úspešných:

James Bond Daniel Craig prespával v Londýne na lavičkách v parkoch.

Charlie Chaplin po smrti otca a zatvorení matky na klinike pre duševne chorých žil sám so svojim bratom.

Jan Koum, CEO a spoluzakladateľ WhatsAPP, prišiel do Ameriky z Ukrajiny. Jeho rodina bola taká chudobná, že žili z potravinových lístkov. Aplikáciu predal za 19 miliárd dolárov.

Oskarová víťazka Halle Berry  prespávala v útulku pre bezdomovcov

Larry Ellison, zakladateľ Oracle, sa narodil slobodnej matke v Brooklyne. Tá skoro umrela. Presťahoval sa do Kalifornie, kde najbližších osem rokov vykonával drobné práce. V roku 1977 založil softvérovú spoločnosť Oracle.

A možno nedopadneme ani tak dobre ako Ralph Lauren, J.K. Rowling alebo majiteľ Starbucks Howard Schultz, ale bohatí budeme určite.