Denník N

SMERom k správnym ľuďom na správnych miestach

Peter Pellegrini. Foto N – Tomáš Benedikovič
Peter Pellegrini. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Vážená pani inžinierka, pracovníci novozaloženého úradu pre zisťovanie korelácie medzi zamestnaním a vzdelaním po dôkladnom šetrení zistili, že Vaša kvalifikácia v odbore inžinier hlbinného dobývania ložísk nerastov nezodpovedá náplni práce, ktorú vykonávate“.

V relácii televízie TA3 „V politike“ nás mal dňa 25. 6. 2017 podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, Peter Pellegrini (SMER-SD), potešiť tým, že miera evidovaných nezamestnaných bude klesať ešte viac ako doposiaľ, a to vďaka, aj podľa moderátora monológu, revolučným zmenám.

Tie Pellegrini v relácii naznačil, keď povedal, že „…už nemôžme čerpať nových zamestnancov pre firmy, ktoré tu u nás fungujú a chcú sa rozširovať, len z radov nezamestnaných, už sa musíme začať zaoberať aj preškoľovaním terajších ľudí, ktorí majú prácu, ale vyštudovali niečo, čo nepotrebujú pre svoj život, a tých by sme mali motivovať, aby počas svojej práce si doplnili vzdelanie v nejakých, aj priemyslom, aj firmami odsúhlasených kurzoch, a po pol roku, po roku, možno, svoje stredne platené zamestnanie mohli vymeniť za lepšie, a toto miesto uvoľniť ďalšiemu čakateľovi, ktorý možno nepotrebuje mať až také vzdelanie, aby sedel na recepcii hotela. Lebo dnes nám naozaj sedia v McDonalde, vyprážajú hamburgery, vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí vyštudovali rôzne medzinárodné vzťahy, sociálnu prácu, neviem, čo všetko, a tam robia veci, alebo sedia na hoteloch alebo ja neviem čo robia a pritom by mohli ísť naozaj robiť do firiem, kde si lepšie zarobia, kde si ešte stačí zlepšiť len o niečo svoju kvalifikáciu a mohli by mať úplne lepší život a neblokovať tieto miesta pre ďalších“.

Po podobných vyjadreniach by sme mali uznať, že kroky vlády zrejme budú konečne SMERovať k obsadzovaniu zamestnaneckých miest takými ľuďmi, ktorí majú pre dané miesto potrebnú kvalifikáciu. Napríklad absolventi medzinárodných vzťahov by tak konečne mohli uvoľniť pracovné miesta ľuďom, ktorí sa vyučili napríklad v odboroch spoločného stravovania. Pellegrini to však trochu nedomyslel. Ako spomínaní absolventi, tak ani sociálni pracovníci a politológovia si totiž nebudú musieť „o niečo zlepšiť svoju kvalifikáciu“, ale na postup im postačí tá, ktorou disponujú. Ako? Zamestnať by sa totiž mali práve ako politológovia a sociálni pracovníci.

Nie je to žiadny nonsens. Je načase, aby vláda prehodnotila mylný predpoklad, podľa ktorého sú to práve napríklad politológovia a sociálni pracovníci, ktorí by sa mali uplatniť v automobilovom priemysle a IT firmách, o ktorých v relácii taktiež padla reč. Naopak, v tomto odvetví by sa mali uplatniť tí, ktorí k nemu majú svojou kvalifikáciou bližšie ako absolventi humanitno- a sociálno-vedných odborov. Napríklad tá masa inžinieriek a inžinierov, ktorá kolonizovala sociálne úrady a štátnu a verejnú správu ako takú v čase, kedy sa tieto inštitúcie ešte len kreovali. Masa, ktorá nemá žiadne poňatie o výkone sociálnej práce, a ktorá napriek tomu často sociálnu prácu vykonáva, ani o tom netuší. Je to práve tá masa, ktorá zaberá miesto tým, ktorí si školu zle nevybrali. Mnohí absolventi sociálnej práce, politológie aj medzinárodných vzťahov by totiž úprimne chceli robiť to, čo vyštudovali. Nie sú to oni, kto si splietol školu a komu ju zle vybrali rodičia, ako sa nás vláda snaží presvedčiť. Školu si splietli napríklad tí, ktorí sa ešte počas socializmu snažili o dosiahnutie statusu inžiniera, aj keď v odbore nikdy pracovať nechceli. Splietli si ju napríklad aj doktori veterinárneho lekárstva, ktorí pracujú s ľuďmi na sociálnych úradoch. Oni sú tí, ktorí vyštudovali to, čo nepotrebovali pre svoj profesijný život. Ak svoje slová myslel Pellegrini seriózne, preškoľovať by sa mali začať práve títo zamestnanci, aby uvoľnili miesto tým, ktorí si ho vďaka svojej kvalifikácii zaslúžia: napríklad sociálnym pracovníkom.

Ideálne by tak v krátkom čase mohli postaršie inžinierky na sociálnych úradoch očakávať napríklad listy v tomto znení: „Vážená pani inžinierka, pracovníci novozaloženého úradu pre zisťovanie korelácie medzi zamestnaním a vzdelaním po dôkladnom šetrení zistili, že Vaša kvalifikácia v odbore inžinier hlbinného dobývania ložísk nerastov nezodpovedá náplni práce, ktorú vykonávate. Preto by sme Vás mali rekvalifikovať a relokovať na miesto zodpovedajúce Vašej kvalifikácii. V úrade ste však už 20 rokov a od absolvovania Vášho inžinierskeho vzdelania uplynulo viac ako 25 rokov. Preto sa úrad domnieva, že Vás nebude možné za krátku dobu rekvalifikovať, keďže poznatky vo Vašom odbore sa za dané obdobie radikálne transformovali a nejestvuje záruka, že by ste im v čase, ktorý Vám ostáva do odchodu do dôchodku, komplexne porozumeli. Jednoduchšie Vás preto bude alokovať do minulosti, keďže jestvuje odôvodnený predpoklad, podľa ktorého by ani napriek poskytnutiu štátom dotovanej a súkromnými firmami schválenej rekvalifikácie o Vás neprejavil záujem žiaden súkromný investor“.

Po alokácii do minulosti týchto kolonizátorov štátnej a verejnej správy by sa uvoľnilo enormné množstvo pracovných miest, ktoré budú môcť využiť tí, ktorí sú pre nich kompetentní: sociálni pracovníci, psychológovia či andragógovia.  A my, občania, by sme ako bonus možno dostali to, čo od pracovníkov sociálnych úradov očakávame: ľudský a sociálny prístup.

Horšie by to bolo v prípade politológov, ak len vezmeme vážne tvrdenie Roberta Fica, podľa ktorého máme na Slovensku (ale nevieme, či ich potrebujeme iba) štyroch. Aj tam sa však nájdu všakovakí doktori prírodných vied, ktorých radi pozývajú do diskusií zrejme aj vďaka skutočnosti, že pôsobia tak suverénne, akoby vedeli všetko, aj keď často nám napriek tomu nepovedia takmer nič. Zrejme je rozdiel v tom, ako človek pôsobí, a tým, čím je. Snáď aspoň vo verejných debatách by ich mohli nahradiť politológovia, ktorí majú politologické vzdelanie. Takí, ktorí sa síce arogantne netvária, že vedia všetko, ale ak už povedia to, čo vedia, budeme mať záruku, že nám niečo povedali.

Teraz najčítanejšie