India alebo Švajčiarsko? Vyberte si.

Nedávno som cestovala po východnom Slovensku. Prechádzali sme autom cez dve obce, delila ich od seba len tabuľa. V jednej obci chodníky prakticky neboli, a to, čo by ste chodníkom nazvali, bolo zarastené a rozbité. Námestie pôsobilo spustnuto. Autobusové zastávky a ich okolie boli zdevastované. Pouličné lampy len slabo sliepňali, zjavne toho už mali dosť. Celá dedina pôsobila veľmi smutne, pretože tam nerástla takmer žiadna zeleň. Akoby na tom mieste nikomu nezáležalo. Priznám sa, že som si pripadala ako v krajine tretieho sveta a premýšľala o tom, ako sa tu asi žije jej obyvateľom. Keď sme sa však ocitli v susednej dedine na opačnej strane tabule, akoby niekto mávol čarovným prútikom. Chodníky nové, bez výmoľov. Úsporné LED pouličné osvetlenie, na námestí zrekonštruované budovy, čisté autobusové zastávky, upravené okolie. Rozvešané plagátiky oznamovali blížiaci sa jarmok. Začala som pátrať, prečo jedna obec kvitne a susedná upadá. Delila ich predsa od seba iba tabuľa! Napriek tomu boli asi v takom kontraste ako India a Švajčiarsko.

Žeby bola obec podobná Indii tiež v nútenej správe? Veru nie. Tak kde je potom pes zakopaný? Veď toto na Slovensku vôbec nie je zriedkavý jav.

Zoberte si dve mestá či obce s rovnakým počtom obyvateľov. Logicky majú aj rovnaký rozpočet, a teda rovnaké podmienky, rovnakú štartovaciu čiaru. V čom sa teda líšia, keď majú rovnaké podmienky na svoj rozvoj? Odpoveď znie: v tom, kto sedí na obecnom či mestskom zastupiteľstve a ako narába s  rozpočtom. Ak chcete riadiť obec či mesto, musíte mať víziu a vedieť, čo s tými peniazmi chcete dosiahnuť. Riadiť obec sa podobá hospodáreniu s domácim rozpočtom. Každý mesiac si musíte vypočítať na čo miniete výplatu tak, aby ste zaplatili za bývanie, jedlo, auto, lístky do kina… Pri riadení obce či mesta je to rovnaké, peniaze treba míňať s jasnou víziou, rátať s rozličnými scenármi. Treba vedieť, kam obec smeruje a predvídať, čo bude potrebovať, povedzme o tri roky.

Naša škôlka napríklad potrebovala rekonštrukciu. Neprišla som na to tak, že sa mi odrazu na stole hromadili desiatky žiadostí neprijatých škôlkarov. Keďže sa podľa matriky v našej obci vlani a predvlani narodilo veľa detí, usúdila som, že všetky tie novo narodené detičky budú o tri roky potrebovať miesto v škôlke. A dovtedy musíme všetko pripraviť tak, aby ich naša škôlka mohla prijať, preto sme sa pustili do jej rekonštrukcie.

Momentálne časť obecných peňazí investujeme do projektov, ktoré obci prinesú ďalšie peniaze alebo ich ušetria. Do zatepľovania budov, výmeny nefunkčného kúrenia, ktoré spôsobovalo úniky tepla i peňazí. Do vecí, ktorých výsledky nie sú možno viditeľné. Tie naozajstné a trvalé „zázraky” sa málokedy dejú zo dňa na deň. Skôr sa podobajú na drobnú mravenčiu prácu. Jej výsledkom však býva malé Švajčiarsko. Pretože všetko sa dá, keď sa chce.