Denník N

O čom vlastne sú Cyril a Metod?

5. júla si každoročne pripomíname sviatok svätých Cyrila a Metoda. Tento rok nám dokonca prvýkrát zatvoril aj dvere našich obchodov. Ich súčasný idealizovaný obraz, ktorý nachádzame predovšetkým v prostredí kresťanských cirkví, je však z pohľadu súčasných historikov a archeológov pomerne problematický. Čo vlastne vieme o ich pôsobení na Veľkej Morave? A čo nám môžu povedať dnes?

O krátkom pôsobení bratov Konštantína a Metoda na našom území medzi rokmi 863 – 885 dnes vieme, že ich misia mala značné politické motivácie, že kresťanstvo tu bolo už približne dve generácie pred ich príchodom, ako aj to, že po dlhom období zabudnutia ich popularita prudko vzrástla až v čase osvietenstva a národného obrodenia v 19. storočí – čo v sebe opäť nieslo politické konotácie. O poslednej spomenutej skutočnosti svedčí napr. fakt, že prvý kostol na území Slovenska im bol zasvätený až v roku 1863 (Selce v okrese Banská Bystrica), teda pri príležitosti tisíceho výročia ich príchodu.

Archeológovia, historici a teológovia sa preto aj v súčasnosti sporia o to, či pôsobenie Konštantína a Metoda nebolo len marginálnou časťou našich dejín, a povestná „cyrilometodská tradícia“ je tak skôr zbožnou legendou a mýtom než historickou realitou. Dochovaných svedectiev je však len veľmi málo.

V čom je teda prínos misie solúnskych bratov? Veď v súčasnosti nepíšeme cyrilikou ani azbukou a byzantská liturgia sa na našom území slávi len veľmi málo. Situácia na Veľkej Morave sa navyše po Metodovej smrti vyvinula tak, že jeho žiaci boli vyhnaní a na našom území vyhralo latinské kresťanstvo, čím sa toto územie prirodzene stalo súčasťou západného sveta.

Napriek tomuto neúspechu bola nepochybne zaujímavou ich vízia a praktický pokus o zvyšovanie gramotnosti prostredníctvom zavedenia vlastného písma a používania zrozumiteľného jazyka pri bohoslužbe. Na tento krok však miestne obyvateľstvo zjavne ešte nebolo pripravené. Z podnetu Cyrila a Metoda bolo na území Veľkej Moravy taktiež zriadené arcibiskupstvo a v Nitre biskupstvo.

Nemenej zaujímavými sú i diplomatické schopnosti solúnskych bratov. Konštantín pred príchodom na Veľkú Moravu patril do okruhu vzdelancov okolo konštantínopolského patriarchu Fótia, pričom sa podľa niektorých historikov osvedčil v dialógu s moslimami, Židmi a tzv. obrazoborcami – teda tými kresťanmi, ktorí odmietali akékoľvek znázorňovanie Boha a svätých. Neskôr sa ich diplomatické schopnosti ukázali aj pri jednaniach s rímskymi biskupmi – pápežmi Hadriánom II. (867 – 872) a Jánom VIII. (872 – 882).

Je zrejmé, že hľadať korene svojej štátnosti v misii Cyrila a Metoda, či odvolávať sa na „cyrilometodskú tradíciu“ je z historického hľadiska celkom bezobsažné a pritiahnuté za vlasy. Ak sa však dnes chceme aj cez rôzne ideologické nánosy inšpirovať týmito svätcami, ich odkazom pre nás môže byť jednak úsilie o také kresťanstvo, ktoré je zrozumiteľné a pochopiteľné, ale aj odvaha vykročiť zo svojho pohodlia a vstúpiť do dialógu s inakosťou.

Zdroj: SME.sk

 

Páčil sa vám tento text? Sledujte aj našu komunitu Starokatolíci v Bratislave na Facebooku a web www.starokatolici.eu.

Teraz najčítanejšie

Martin Kováč

Som manžel, otec, teológ, starokatolícky kňaz a ľudskoprávny aktivista. V rokoch 2019-2023 som pracoval na projekte obnovy Starého Lýcea. Aktuálne pôsobím na pozícii projektového manažéra v Nadácii Volkswagen Slovakia. Venujem sa najmä otázkam náboženskej slobody, medzináboženského a medzikultúrneho dialógu, právam menšín a vzťahu štátu a cirkví.