Denník N

O kvalite jadra – eurozóna

Posledné týždne premiér Robert Fico priam hystericky obhajuje dogmu „stoj čo stoj do jadra“. Pritom ani len v náznakoch nepovedal, čo konkrétne to „jadro“ znamená. Sme členom prakticky všetkého, od EÚ cez NATO až po OECD a hovorím, všade aj členmi ostaňme a plňme si riadne naše záväzky. Skúsme sa zároveň pozrieť vecne a bez hystérie na tú slávne jadro, napríklad na eurozónu.

Do eurozóny sme išli bezhlavo, ja sám som patril k horlivým zástancom vstupu do eurozóny a bol som veľmi nemilo prekvapený, keď som videl, ako najvyšší predstavitelia eurozóny dokázali porušiť svoje vlastné pravidlá. V žiadnom prípade nechcem navrhnúť, aby sme teraz vystúpili. Náklady na vystúpenie by boli jednoducho privysoké. Ale napriek tomu, pozrieť sa triezvo a vecne na fakty nemôže uškodiť.

Napríklad môžeme porovnať Česko a Grécko. Grécko sa hrnulo bezhlavo prakticky do všetkého, čo bolo európske, integračné a prvoligové, ešte aj za cenu podvodov, a dopadlo veľmi veľmi zle. Najmä vinou domácich politikov, ktorí robili dlhy ako keby neexistoval zajtrajšok, ale aj kvôli príliš tvrdému euru a siedmym rokom „zachraňovania“. Naopak, Česko sa do eurozóny nehrnulo a posledné roky sa vyvíja lepšie ako Slovensko. Na príklade Grécka a Česka jasne vidieť, že nie členstvo v eurozóne rozhoduje o výške životnej úrovne, ale to, ako je krajina spravovaná.

Ak si porovnáme rast HDP v krajinách eurozóny a v krajinách mimo eurozóny, vidíme dosť veľký rozdiel v prospech krajín, ktoré si ponechali vlastnú menu. To je jednoducho fakt.

Rast je kumulovaný počas obdobia, odkedy existuje euro (rok 2002) a toto porovnanie považujem za úplne korektné. Počul som aj výhradu, že chudobnejšie krajiny majú vždy vyšší rast, ale toto nie je pravda, lebo ak by tomu tak bolo, boli by jedného dňa všetky krajiny na tom rovnako a najrýchlejšie by rástla asi Severná Kórea. Rast závisí len a len od toho, ako je krajina spravovaná. Okrem toho, v tomto porovnaní sú medzi krajinami mimo eurozóny Británia, Dánsko a Švédsko, ktoré majú asi 75 percentný podiel na HDP všetkých mimoeurozónových krajín.

Opakujem: určite nehovorím, že máme vystúpiť z eurozóny. Ani z EÚ, NATO, WTO, OECD. Ale hovorím, aby sme sa slepo nehrnuli do niečoho, o čom nevieme, čo to pre krajinu bude znamenať.

Majme trochu sebavedomia, verme si a spoliehajme sa najmä na naše schopnosti, pracovitosť a tvorivosť. A najbližšie si zvoľme vládu, ktorá bude mať lepšiu predstavu o budúcnosti Slovenska, ako len „stoj čo stoj do jadra“.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.