Aj keď sa tejto téme intenzívne svojho času venovali prakticky všetky média, od zopár odstránených čiernych stavieb na brehu (často – asi symbolicky išlo o latríny a podobné veci) sa to však pre dlhodobú nečinnosť príslušných orgánov nedostalo ďalej.

Napriek tomu prebiehalo šetrenie za porušovanie zákona – aj trestného – za ničenie životného prostredia (škody boli aj vyčíslené na viac ako 435 tisíc eur), nelegálne cesty, stavby či skládky.

Najznámejší vežičkový hausbót sa stal mediálnou celebritou.

Zdalo sa, že v prípade tohoto príbehu porušovania zákonov ľuďmi, ktorí si asi vedia vybaviť „cez známosti“ čokoľvek, ma už nemôže nič prekvapiť.

Opak je pravdou.

Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie… atď. (zjednodušenie bývalý Krajský úrad životného prostredia BA) vydal odborné stanovisko, kde uviedol, že 226 plávajúcich hausbótov, ich okolie, automobily atď. likviduje „iba 10 ha“ územia, čo je 0,06% CHVÚ Dunajské luhy (ktoré sú na oboch stranách Dunaja) a úbytok hniezdiacich druhov je „malý“. Ďalej neznámy tvorca stanoviska (schválil nejaký Sipos a podpísal nejaký Macháček) uviedol, že „likvidácia týchto hausbótov by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dopady, ako ich zotrvanie“.

Áno, dobre čítate, to, že tam hausbóty zostanú má byť pre ochranu prírody lepšie, ako keď budú odstránené! Alebo sa jedná o iné dopady? Dopady na niekoho peňaženku?

Hausbóty, ktoré zničili danú lokalitu nielen v rámci ochrany prírody, ale aj v rámci ochrany rekreáčnej funkcie pre obyvateľov a spôsobujú (hlavne cudzincom – ako som sa o tom presvedčil, keď som tade sprevádzal nemecko-švédsku výpravu) kultúrny a estetický šok. Tieto hausbóty teraz podporil úrad, ktorý celé roky nerobil nič a teraz ich ide ešte posvätiť!

Právo a spravodlivosť dosiahla v prípade ochrany prírody a rekreácie Bratislavčanov ďalšie dno. Zdá sa, že nastáva čas na radikálnejšie riešenia. Za tieto aktivity podriadených treba požadovať odvolanie ministra ŽP Žigu. Minimálne.

foto:autor