Denník N

Keď sviatky začnú prekážať

Sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. Júla 2017 sa konal v duchu nových pravidiel z dielne SNS. Nikto nesmel pracovať. Za výsledok máme prázdne mestá, zavreté obchody, nemožnosť si nakúpiť potraviny a kilometrové fronty áut na hraniciach, keďže vo vedľajších krajinách majú asi lepšie veci na práci ako vymýšľať takéto “užitočné“ veci. Pritom je mnoho lepších spôsobov ako problém sviatkov vyriešiť.

V prvom rade považujem v dnešnej dobe za smutné, ak ľudia, a hlavne zákonodarci, nedokážu rozlíšiť medzi štátnymi a náboženskými sviatkami. Áno, z hľadiska histórie a väčšinovej populácie môžeme vidieť že náboženský sviatok môže byť oslavovaný po celej krajine, v niektorých prípadoch aj celom svete. Avšak stále to z neho z definície neurobí štátny sviatok, ak pod štátnym sviatkom rozumieme sviatok vzťahujúci sa k štátu ako inštitúcii – jej vzniku, fungovaniu, či histórii. Najmä v dnešnej dobe globalizácie a otvorenej kozmopolitnej spoločnosti je podľa mňa dôležité tento rozdiel vnímať.

Keď teda vnímame tento rozdiel, čo považujeme za štátny sviatok na Slovensku? Deň vzniku SR, prirodzene. Deň Ústavy, Výročie SNP, 17. November, Deň víťazstva nad fašizmom, a aj ten Sviatok práce ešte vezmem. Čo nám tam chýba a asi by malo byť? Výročie konca druhej svetovej vojny (teda 2. September keď skončila v Tichomorí), Výročie konca prvej svetovej vojny (Deň prímeria, Deň vojnových veteránov), jednoznačne deň vzniku prvej ČSR, zrejme aj deň vzniku EÚ, možno deň vzniku OSN. Tieto považuje, a by som považoval za štátne sviatky, ak sa máme skutočne považovať za modernú sekulárnu republiku v 21. Storočí.

Čo ale teraz s tými náboženskými? Prečo jednoducho nenapísať do zákona nejaký počet dní (konkrétne číslo je na širšiu debatu), ktoré si človek môže zobrať voľno s rovnakým štatútom ako v štátny sviatok. Takýmto spôsobom, si každý môže oslavovať sviatky podľa svojej viery, presvedčenia, kultúry, príslušnosti, tak ako jemu vyhovuje. Nevidím dôvod vnucovať v dnešnej dobe nejaké konkrétne sviatky ľuďom, ktorí ich neoslavujú, či už pretože sú inej viery, alebo jednoducho vieru nemajú, nezávisle na tom, akej viery je väčšinová populácia krajiny. Tej väčšinovej (teda v našom prípade katolíckej) predsa na ich sviatku nič neuberie fakt, ak si ateista pôjde v ten deň do práce, alebo človek s iným náboženským presvedčením bude oslavovať svoj sviatok.

Čo sa samotnej možnosti/nemožnosti pracovať týka, aj v prípade štátnych aj iných (zrejme teda náboženských, keďže ďalšia kategória ma teraz nenapadla) si myslím že doterajšia úprava bola absolútne dostatočná, koniec koncov, čo je to za oslavu, ak ju človeku musí štát nakázať zákonom, že „toto osláv“. Veď aj tie fronty áut pred hraničnými priechodmi hovoria za seba, čo si ľudia o príkaze niečo osláviť myslia – jednoducho si zanadávajú na politikov, ktorí už očividne vyriešili všetky problémy krajiny, že ich toto trápilo, a idú si nakúpiť vedľa. Čo sa týka prípadného problému podvádzania v takomto vysnívanom systéme – braniu si sviatkov ľuďmi, ktorí daný sviatok sláviť nebudú, iba nechcú ísť do práce, alebo úplnému vymýšľaniu si sviatkov – nezabudnime že máme konkrétne číslo, počet dní, ktoré si každý človek môže vyčerpať. Ak si ich chce vyčerpať trollovaním zamestnávateľa alebo štátu, alebo na sviatky, ktoré neuznáva, a potom mu nezostane na tie ktoré osláviť chce, je to jeho voľba a ponesie si následky sám. Samozrejme, nevidím problém v tom aby aj človek, ktorý nutne nemá toľko dní, ktoré by vyslovene “oslavoval“ (napríklad ateista) vybral svoj štátom daný počet sviatkov, či už to spraví v tie dni čo mal sviatky celý život čisto zo zvyku, alebo si dni vyberie náhodne.

Nakoniec by som vypichol jednu dilemu celého tohto môjho vysnívaného modelu. Tou dilemou je náboženský sviatok, a síce Vianoce. Tento sviatok, aj keď síce má svoje tradície a prebraté prvky spred kresťanstva, je jasne náboženský. Napriek tomu sa dnes už asi ťažko nájdu ľudia, kdekoľvek na svete, akéhokoľvek náboženského presvedčenia a kultúry, ktorí by tento sviatok v nejakej forme neoslavovali. Vplyvom globalizácie tento sviatok nejakým spôsobom, minimálne v tej najjednoduchšej forme, je oslavovaný všade, nejakým spôsobom. Ak si samozrejme odmyslíme neobjavené kmene uprostred Amazonského pralesa. Otázne je teda, či by mal dostať štatút štátneho sviatku, alebo byť zaradený medzi tie ostatné sviatky, a ľudia by si ho teda oslávili podľa svojej úvahy. Táto dilema však nakoniec aj tak nie je tak veľký problém, aby to celé nemohlo fungovať.

Či takýto systém funguje niekde na svete netuším, možno, nevidím však dôvod prečo by nemohol.

 

Teraz najčítanejšie

Lukáš Tomášek

Občas mi niečo napadne, tak o tom napíšem, primárne preto, aby o tom začal uvažovať aj niekto iný, a aby mi dal feedback čo si o mojich nápadoch myslí. Profesionálny nolifer a romance ninja so záujmom o mestský urbanizmus, históriu a technológie.