Denník N

Turčiansky tankodrom

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Zaručený spôsob, ako si zničiť auto aj nervy. Jediná cesta, na ktorej nedostanete mikrospánok. Takto výsmešne ju častujú nielen obyvatelia Turca, ale na celom Slovensku.Plánovaná doba rekonštrukcie je 608 dní. Dva roky? Nie je to tak trochu DLHO?! Veď nejde o štvorprúdovku či 15 kilometrový tunel.

Turčiansky tankodrom. Zaručený spôsob, ako si zničiť auto aj nervy. Jediná cesta, na ktorej nedostanete mikrospánok. Takto výsmešne ju častujú nielen obyvatelia Turca, ale na celom Slovensku.

Nedávno ju dokonca poslucháči Slovenského rozhlasu zvolili za najhoršiu slovenskú cestu. Kto môže, ten sa jej vyhne. Pre mnohých ľudí je to však jediná cesta, ktorou každodenne musia dochádzať do práce, na úrady či lekárovi. A prichádzajú tak o drahocenný čas, nervy a v neposlednom rade aj o peniaze, keďže katastrofálny stav vozovky sa skôr či neskôr podpíše aj na ich aute.

Zdá sa však, že sa konečne blýska na lepšie časy. Ministerstvo dopravy vyčlenilo z eurofondov peniaze na kompletnú rekonštrukciu tejto „dôležitej dopravnej tepny” a neváhalo to s veľkou slávou oznámiť. Áno, svoje slová myslím ironicky. Celé roky ľudí, ktorých sme si my zvolili, netrápilo, ako táto cesta strpčuje Turčanom každodenný život. A odrazu tu máme slávnostné poklepkávanie na kameň, novinárov, fotoaparáty, chlebíčky. Nejde pritom o novú investíciu,ktorá by priniesla nové pracovné miesta. Ide o čosi také samozrejmé ako je funkčná cesta, ktorá patrí medzi základného predpoklady toho, aby sa v regióne dalo vôbec žiť. Ba čo naviac, nejde ani o stavbu úplne novej cesty, ale o rekonštrukciu jej najdezolátnejšieho 15 kilometrového úseku. My, obyvatelia Turca, touto cestou trpíme celé roky, vieme o nej. Nepotrebujeme, aby nám niekto pripomínal jej žalostný stav, ale aby s ním konečne niečo urobil.

Zaráža ma však niečo celkom iné. Plánovaná doba rekonštrukcie je 608 dní. Dva roky? Nie je to tak trochu DLHO?! Veď nejde o štvorprúdovku či 15 kilometrový tunel.

Obyvatelia Turca sa síce možno konečne dočkajú vytúženej rekonštrukcie obávaného tankodromu, otázne však je, ako zdĺhavá oprava ovplyvní ich prepravu. A či to budú naozaj iba dva roky. Rozumiem, že minister ani splnomocnenec vlády, ba ani župan nemusia vedieť o negatívnom vplyve dopravných obmedzení na každodenný život tisícov Turčanov. Ale čo naši poslanci, veď tí tu žijú! Naozaj nikto nevedel buchnúť po stole a presadiť kratší termín?!

Keď som sa na príslušných miestach informovala, prečo má rekonštrukcia trvať tak dlho a či nebolo možné, aby sa pri verejnom obstarávaní posudzovalo aj to, ktorá z prihlásených firiem urobí opravy v najkratšej lehote, dostala som len vyhýbavú odpoveď. A ja sa pýtam – ak by bolo možné cestu opraviť za kratší čas, hoci za viac peňazí, nestálo by to za to? Neušetrilo by sa tým v konečnom dôsledku viac peňazí – ľuďom aj štátu? Veď koľko času budú počas tejto dvojročnej rekonštrukcie ľudia tráviť v aute pri presune po tejto ceste plnej obmedzení? Nebolo by prínosnejšie a produktívnejšie ten čas stráviť inde?

Začiatok ceremoniálu pri slávnostnom poklepávani kameňa meškal 30 minút. Symbolika? Budem pozorne sledovať priebeh prác, aby sa už beztak ďaleký termín nedajbože nepredĺžil. Z vlastnej skúsenosti totiž viem, že veci nemusia toľko trvať. Ak sa chce. Pred dvoma rokmi v máji sme tak, ako mnohé iné prihlásené obce a mestá, získali dotáciu na rekonštrukciu škôlky s cieľom zvýšiť jej kapacitu, teda vytvoriť novú triedu. Nové triedy z tejto dotácie otvorili škôlky aj Turci, ale až tento rok. Nám sa to podarilo už v ten rok. Za štyri mesiace. Hoci mnohí mi pomyselne ťukali na čelo a tvrdili, že sa to za ten čas nedá stihnúť. Dalo sa. Tak, ako sa dá všetko ak sa chce. Aj cesta.

Teraz najčítanejšie